Málo ľudí, málo času, pomohol E.T.?

Veľkonočný ostrov patrí medzi najodľahlejšie miesta na Zemi. Od pobrežia Južnej Ameriky ho delí viac ako 3000 kilometrov. A 2000 od najbližšieho obývaného ostrova v Pacifiku. Polynézania ho osídlili niekedy koncom 12. storočia.*

Európania naň vkročili začiatkom 18. storočia. A čo na tomto drobnom (163 km²) ostrove, v tom čase obývanom dvomi, možno tromi tisíckami obyvateľov objavili, im vyrazilo dych. Našli tu takmer tisícku ohromných sôch. Domáci ich nazývali moai.



Najväčšia socha meria až 10 metrov a váži 72 ton. Bežná veľkosť moai predstavuje 4,5 m a 14 ton. Ako ukázali výskumy, niektoré boli presunuté na vzdialenosť až 17 kilometrov.

Podľa spisovateľa Ericha von Dännikena s ich vytvorením a presunom museli pomôcť návštevníci z kozmu.

Švajčiarsky nadšenec dávnych mimozemských návštev a jeho nasledovatelia argumentujú, že na ostrove nikdy nežilo veľa ľudí – v súčasnosti ich je niekoľko sto. Malá ostrovná populácia, ktorej väčšina sa beztak celý čas venovala zaobstarávaniu potravy, by v priebehu päťsto rokov sotva dokázala do tvrdej skaly vytesať deväťsto týchto obrovských útvarov. A keďže na ostrove nerastú žiadne stromy, bez drevených valcov by ich obyvatelia nedokázali transportovať.

Skrátka, iné riešenie, ako mimozemská technika, v úvahách nadšencov záhad neexistuje. A uvedené vysvetlenie vraj podporujú miestne legendy. Sochy podľa nich na svoje miesto „dokráčali“.

Vytvorené z ľahko opracovateľného kameňa

Tvrdenie Ericha von Dännikena a ďalších nadšencov „starovekých astronautov“ sa zakladá na logickej chybe zvanej argument z neznalosti: len preto, že si niečo nevedia vysvetliť, riešením musia byť mimozemšťania. Taktiež sa opierajú o tvrdenia, že na ostrove nikdy nežilo veľa ľudí, v skutočnosti tu pred úpadkom miestnej kultúry (zrejme kvôli pohlavne prenosným chorobám) žilo pôvodne až okolo 15-tisíc obyvateľov.



Moai navyše nevytesali do tvrdej skaly, ale ľahko opracovateľného stvrdnutého sopečného popola a tufu na pôde vyhasnutého vulkánu Rano Raraku, kde zanechali mnoho kamenných nástrojov. Miestni obyvatelia sochy tesali tak, aby maximálne využívali tvar kamenných blokov. Preto majú moai hranatý tvar, veľké hlavy a malé telá.

Svedectvo o spôsobe zhotovenia údajne záhadných sôch sa dodnes zachovalo aj v ústnom podaní. Keď výskumníci ostrovanov požiadali, aby im ukázali, ako ich predkovia sochy budovali, tí si najprv vyznačili obrys sochy a potom začali prebytočnú skalu otesávať klinmi a dlátami. Skalu pritom polievali vodou, aby zmäkla. Pracovalo ich sedem a s hrubým reliéfom postavy boli hotoví za tri dni.

Experimentálne presúvanie

Ale ako domorodci sochy prepravovali? Na modeli a neskôr na soche v skutočnej veľkosti sa archeológom Terrymu Huntovi a Carlovi Lipovi experimentálne podarilo dokázať (tak isto ako v 80. rokoch českému inžinierovi Pavlovi Pavlovi), že moai možno prepravovať vo zvislej polohe, postavené, a to pomocou systému lán. Pritom to vyzerá, akoby socha kráčala. Vztýčenie a kráčavý pohyb sochy zvládlo menej než dvadsať ľudí. V ústnom podaní sa o takomto presune zachovali správy zaobalené do obraznej, mytologickej reči, okorenenej o vplyv tajomných síl a kúzla, ako je pre mytológiu typické.


Video experimentálneho presúvania sochy moai.

Výskum moai z Veľkonočného ostrova priniesol mnohé zistenia, ktoré potvrdzujú hypotézu o presúvaní sôch vo vzpriamenej polohe. Sochy napríklad vykazujú plochy poškodenia, ktoré vznikli rozomletím, na ich spodných hranách. Presne ako by sa dalo čakať od presunu vyššie popísaným spôsobom.



Presun vo vzpriamenej polohe indikujú aj polohy nájdených moai, ktoré sa pri transporte rozlomili. Za normálnych okolností často ležia tvárou dolu – takáto poloha by nevznikla, pokiaľ by ich ťahali ležiac na chrbte. Na chrbte končili len pri presune do kopca. A naopak, spravidla tvárou dole, pokiaľ sa tak stalo pri presune dole kopcom.

Stromy na ostrove boli

Zánik stromov Veľkonočného ostrova podľa starších názorov spôsobilo vypaľovanie lesa prisťahovalcami. Botanici však nedávno prišli s iným názorom. Na vine boli polynézske potkany, ktoré sa na ostrov dostali s prisťahovalcami počas prvého tisícročia nášho letopočtu. Na ostrove nenašli žiadnych prirodzených nepriateľov, iba obrovské množstvo potravy – korene paliem. Keďže potkany dokážu zdvojnásobiť svoju populáciu každých 47 dní, postupne zaplavili celé územie a zničili tamojší stromový porast. Bez dreva na výrobu kanoe domorodci viac nemohli rybárčiť na otvorenom mori. Prišli aj o kokosové orechy. Napriek tomu prežili – vďaka konzumovaniu potkanieho mäsa.

-

Poznámka
* Je možné, že ostrov bol osídlený už o niekoľko storočí skôr.

Zdroje
Feder, K. L.: Frauds, Myths and Mysteries: Science and Pseudoscience in Archaeology (8. vydanie). Central Connecticut State University, 2014.
Malina, J., Kukal, Z.: Soumrak kouzelníků. Horizon, 1987.

Obrázok: používateľ Flickr Travelling Otter

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet