Jednotlivé zdroje si často protirečia. A keďže len málokto vie, ako si informácie overiť, respektíve ako rozpoznať seriózny zdroj, väčšina skrátka uverí tomu, čo im je momentálne sympatickejšie.



Táto situácia nie je vôbec prekvapivá. Je to len prirodzený dôsledok toho, že väčšina ľudí sa počas základnej, strednej, a bohužiaľ, často ani počas vysokej školy od nikoho nedozvie, ako rozlišovať spoľahlivé zdroje informácií. A pritom, minimálne čo sa týka vedeckých otázok (ktoré sú skoro všetky naozaj zaujímavé), existuje jediný skutočne dôveryhodný zdroj informácií, a to vedecký článok.

V čom sa vedecké články líšia od knižiek a iných zdrojov? A prečo im môžeme dôverovať viac ako napríklad učebniciam?

Nature, jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov.

Tajomstvo špeciálneho postavenia vedeckého článku spočíva v tom, ako vzniká. Ak chcete vydať knižku, stačí vám ju napísať a ak ste ochotný za jej vydanie zaplatiť, knižka sa bez problémov čoskoro ocitne na pultoch. Ak však napíšete vedecký článok, tak vám ochota zaplatiť jeho vydanie ani z ďaleka nezaručí, že ho niektorý vedecký časopis publikuje.



Každý vedecký článok totiž musí prejsť procesom peer-review, čiže odbornou recenziou.

Publikácia vedeckého článku v praxi

Po mesiacoch či rokoch výskumnej práce napíšete článok. Pošlete ho do časopisu, ktorý sa venuje danej problematike. Tam si článok najprv prečíta redaktor (tiež vedec), ktorý skontroluje, či spĺňa všetky formálne požiadavky a či náhodou nie je už na prvý pohľad nezmyslom. Potom kontaktuje niekoľko (obyčajne dvoch, troch) vedcov, ktorí sa venujú výskumu v danej oblasti a tí anonymne ohodnotia vašu prácu.

Následne môže nastať niekoľko scenárov. Teoreticky môžu byť všetci „kolegovia“ s vašou prácou spokojní a odporučia ju k okamžitej publikácii – v takej podobe, v akej je. O niečom takom sníva väčšina vedcov. Ibaže k tomu dochádza tak vzácne, že väčšina z nás prinajlepšom počula iba príhodu o tom, že sa to niekomu niekedy podarilo.

Druhým variantom scenára je ten, že od niektorého alebo každého z „kolegov“ dostanete sériu pripomienok alebo otázok a istý časový limit na to, aby ste prípadné chyby odstránili či podopreli sporné body ďalšími experimentmi. Nemáte však žiadnu záruku, že vaše opravy budú dostatočné na to, aby váš článok bol nakoniec akceptovaný.

Tretí variant potom je, že váš článok pre negatívne recenzie automaticky odmietnu.

Samozrejme, aj vedci sú ľudia, a tak sa občas stane, že odborníci hodnotiaci článok svoju prácu (v záplave iných povinností) odfláknu alebo sa stane, že je redaktor nepozorný, a tak nakoniec vyjde článok, ktorý je očividne chybný. Našťastie, vo vede nie sú články ani po vydaní úplne „v bezpečí".



Ak sa zistí, že obsahujú závažné chyby alebo sú výsledkom podvodu, sú bez milosti stiahnuté aj po ich vydaní.

Samozrejme, žiadny kontrolný proces nemôže byť dokonalý. A tak občas aj napriek uvedenému komplikovanému ochrannému mechanizmu vznikne a pretrvá taký vedecký článok, ktorý obsahuje veľké vecné chyby. Je však férové tvrdiť, že šanca, že narazíte na chybný vedecký článok, je oveľa menšia než v akomkoľvek inom zdroji informácií.

-

Obrázky: Nature Publishing Group

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet