21.05.2019-18:00:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Dejiny človeka
#Longformy
Príspevok nadväzuje na článok Praveké „štáty“ v Karpatoch? Keď na území Slovenska vyrástlo 60 pravekých pevností. Voľne nadväzuje na články Praveká pevnosť mŕtvych: Záhada opevnenej osady v Nižnej Myšli, Stratení ľudia „pramesta“ na Myšej hôrke a múry blúdiace v čase, Praveká prírodná svätyňa z Gánoviec a kňazi verzus šamani doby bronzovej a Záhada „ľudí z jám“: Koho zakopávali v osadách doby bronzovej?.


Záver staršej doby bronzovej (približne 1600 pred n. l.) sa v Európe niesol v duchu zlatistého jasu. Tak sa leskol prestížny bronz predtým, ako ho pokryla patina, vysoko cenený jantár prúdiaci obchodnými cestami z Pobaltia a samozrejme zlato šperkov alebo celých pokladov.

Zlatistý jas dominoval taktiež duchovnu. Slnečná symbolika miestami takmer úplne vytlačila iné náboženské symboly, čo (spolu so širšími súvislosťami1) naznačuje dominanciu2 slnečného božstva, azda praindoeurópskej Sehul.



Na území dnešného Slovenska nastal „zlatý vek“ aj vo vývoji spoločnosti. Bronzové a zlaté poklady prezrádzajú prvých boháčov. Sieť 60 „pevností“ s prvkami raných miest pre zmenu naznačuje nejakú formu vyššej organizácie, možno spejúcu k prvotným mestským štátom.

Lenže zlatý vek slovenského praveku netrval dlho. A zdanlivo ho vystriedal akýsi „vek temna“ doby bronzovej, stáročný civilizačný úpadok. Čo sa stalo?

*


Ak chceme porozumieť zániku „protomestských kultúr“, ktorý postihol okrem nášho územia aj zvyšok Karpatskej kotliny, musíme dešifrovať viaceré zvláštne javy tých čias.

Archeológovia si napríklad všimli, že z prelomu staršej a strednej doby bronzovej pochádza neobvykle veľa bronzových a zlatých pokladov (tzv. kosziderský horizont, perexový obrázok vpravo). Mnohí preto hovorili o skrývaní cenností „v nepokojných časoch“. Vraj časoch invázie cudzincov zo severozápadu – bojovných kočovníkov, ktorí pochovávali svojich mŕtvych pod mohylami.


-


Presúvajúci sa ľud niektorej z mohylových kultúr (vľavo) strednej doby bronzovej. Vpravo umelecká predstava o náčelníkovi.


Tieto tzv. mohylové kultúry dominovali v strednej dobe bronzovej od Nemecka po Karpatskú kotlinu. V čase aj priestore teda nahradili karpatské „protomestské kultúry“. Slovenskí archeológovia však spochybnili ich cudzí pôvod, pretože tvarmi keramiky vychádzajú z domácich tradícií3. Navyše už niektoré „karpatské“ hroby4 zo staršej doby bronzovej obkolesovali kruhovité žľaby, čo je prvok často sprevádzajúci navŕšenie mohyly. V údajnej „domovine“ mohylových kultúr na území dnešného Nemecka sa „mohylové hroby“ naproti tomu objavujú prinajmenšom o storočie neskôr (v závere 16.storočia pred n. l.).

„Dnes sa skôr uvažuje o transformácii domáceho obyvateľstva z dôvodu šírenia nových spoločenských zvyklostí a rituálov, čo viedlo k vzniku novej kultúry,“ píše Jakub Godiš, slovenský archeológ zameriavajúci sa na mohylové kultúry.

Archeológ Jozef Bátora navrhol odlišný scenár. Upozornil, že opevnené sídliská z územia Slovenska nezanikli rovnako. Tie západné5 obyvateľstvo opustilo pozvoľna a organizovane, čo podľa neho vysvetľuje pozoruhodnú absenciu cenností – obyvatelia so sebou vzali všetko hodnotné a užitočné. Opevnené sídliská na východe Slovenska však podľa Bátoru zanikli „náhle, či dokonca tragicky“. Naznačujú to podľa neho stopy požiarov, nálezy pokladov a nedokončené kovové artefakty na mieste ich spracovávania (v Košiciach-Barci a Spišskom Štvrtku). Bátora preto navrhol inváziu z východu: východoslovenské pevnosti zničila stepná kultúra s mnogovalikovou keramikou (alebo zrubová kultúra), kým tie západoslovenské obyvateľstvo zoči-voči hrozbe opustilo a rozptýlilo sa do hôr.

*


Invázia pôsobí na prvý pohľad ako jednoduché a presvedčivé vysvetlenie. Viaceré indície ale naznačujú, že v pozadí zániku karpatských protomestských kultúr stoja zložitejšie príčiny. Dramatické udalosti sa totiž odohrávali aj vo viere, ideológii a spoločnosti obyvateľstva.

Predovšetkým sa prestalo6 sa pochovávať na zaužívaných pohrebiskách: ľudia zakladali nové na odlišných miestach. Akoby sa dištancovali od svojich predkov, akoby necítili spriaznenosť so starými nekropolami... „Pre tento jav museli mať vtedajší obyvatelia každopádne vážne dôvody,“ konštatuje archeológ Pavol Jelínek. Osvojili si tieto komunity novú identitu alebo odlišný svetonázor? Alebo išlo skutočne o „nových ľudí“?


-


Zjednodušená mapka rozširenia archeologických kultúr v strednej dobe bronzovej (približne v 16. až 14. storočí pred n. l.). Rozšírenie mohylových kultúr zobrazuje hnedá farba.


Pavol Jelínek dodáva, že počas 16. storočia pred n. l. sa taktiež vytrácajú 500 rokov úzkostlivo dodržiavané pohrebné zvyklosti, ktorými neotriasli ani viaceré zmeny kultúrnej identity7 obyvateľstva: upúšťa sa od špecifickej, pohlavím podmienenej orientácie nebohých. Ich telá sa do hrobov ukladali v rozmanitých polohách aj orientáciách, pričom čoraz častejšie sa vyskytoval radikálne odlišný pohrebný rítus – spaľovanie.



Indície o zmene ideológie pochádzajú aj zo súdobej z minojskej civilizácie. Jej skaza sa pôvodne vysvetľovala inváziou z pevniny alebo erupciou Théry koncom 17. storočia pred n. l. Dnes vieme, že k zničeniu a opusteniu väčšiny palácových komplexov došlo až na sklonku 16. storočia pred n. l. Namiesto bezhlavého ničenia ale nastalo niečo, čo archeológom evokuje „účelovú deštrukciu symbolicky dôležitých štruktúr a objektov“ a akomsi rozhodnutí ľudu „ukončiť stáročné spoločenské štruktúry moci“. Mohlo niečo podobné nastať aj u nás?

*


Viaceré zo spomenutých zmien reflektuje opevnené sídlisko v Nižnej Myšli. Jeho obyvatelia nielenže prestali pochovávať na 300 rokov používanom pohrebisku, ale očividne pred ním stratili akýkoľvek rešpekt. Pri prácach na rozšírení opevnenia a budovaní nových obydlí poškodili (teda znesvätili) vyše 200 hrobov nedávno zosnulých predkov.

V sedem- až desaťnásobne rozšírenom sídlisku sa nachádzala rozsiahla nezastavaná plocha, podľa niektorých archeológov útočisko pre obyvateľstvo širokého okolia. Napriek dômyselnému opevneniu – tvorila ho 25 m široká a 5 m hlboká priekopa, osemmetrový val s kamennou plentážou a dve rafinované polokliešťové brány, typické pre hradiská neskorej doby bronzovej – prestavané sídlisko po menej ako storočí zaniklo v plameňoch.


-


Vizualizácia archeoparku v Nižnej Myšli doplneného o rekonštrukciu opevneného sídliska II. (vpravo). To vzniklo rozšírením staršieho opevnneného sídliska I. (na vizualizácii vľavo), ktorého rekonštrukcia už stojí. Vizualizácia: Michal Jendrek, ArchiGEO s.r.o.


Došlo v Nižnej Myšli k vojenskému stretu? „Neevidujeme jedincov zabitých a pohodených v priestore sídliska, opevnenia či priekopy,“ hovorí Štefan Olšav, jeden z archeológov skúmajúcich opevnenie. „V areáli sídliska sa našlo 22 hrotov šípov, najviac z akéhokoľvek opevneného sídliska staršej a strednej doby bronzovej na Slovensku. Často sa koncentrujú v okolí opevnenia, no väčšinou v kontextoch, ktoré nenaznačujú otvorený konflikt.“

Podľa Olšava je možné, že väčšinu šípov útočníci vyzbierali8, nakoľko išlo o hodnotnú komoditu. Zároveň pripomína, že sa zistili potenciálne projektily ďalších zbraní – prakov.

Cennou indíciou môžu byť podľa neho zlaté a bronzové predmety nájdené v sídliskových jamách s bežným odpadom (v troskách domov obdobné cennosti chýbajú). Nálezový kontext podľa Olšava napovedá, že ich ukryli. Vypálili pevnosť v Nižnej Myšli pri prepadnutí, ktoré obyvatelia predvídali, a tak si ukryli cennosti v nádeji na neskoršie vyzdvihnutie?

„Aktuálny stav bádania túto otázku nedokáže jednoznačne zodpovedať,“ hovorí. „Na základe doterajších zistení sa domnievam, že mohlo dôjsť k vojenskej akcii, tá však nemala za následok okamžitý zánik opevnenej osady.“ Tento scenár by mohol vysvetliť absenciu tiel aj doklady neskoršieho, krátkodobého a oveľa menej intenzívneho osídlenia. A nevyzdvihnuté poklady? Azda zostali v zemi práve preto, že ich majitelia viac neboli medzi živými...


-


Projektily zbraní z opevneného sídliska v Nižnej Myšli. Hore: potencionálne strelivo do prakov. „Jednotlivé kusy sa našli v spoločných kontextoch, nemajú jasné určenie a strelivo do prakov je jedna z interpretácii. Najmä pri kamenných diskoch sa l nej prikláňajú viacerí bádatelia,“ hovorí Štefan Olšav. Dole vľavo: takmer kompletný bronzový šíp z vrstvy neďaleko opevnenia. „V Nižnej Myšli sa ich našlo sedem. To je omnoho viac, než sa našlo na celom Slovensku dohromady,“ hovorí Olšav. Vpravo dole: kamenné hroty šípov, posledné dva sú polotovary resp. nedokončené šípy. Fotografie poskytol Štefan Olšav.


*


Jednoznačné dôkazy bojov sa nezistili9 na žiadnom karpatskom opevnení prelomu staršej/strednej doby bronzovej. Neistá je aj všeobecná téza o  zániku východoslovenských opevnených sídlisk v plameňoch - väčšina zostáva nepreskúmaná, pričom v prípade Spišského Štvrtku boli tvrdenia o požiari zveličené. „Hoci sa pôvodne uvažovalo o zániku v dôsledku požiaru, na ploche sídliska sa nezistili výraznejšie mazanicové deštrukcie domov,“ upozorňuje Dominika Oravkinová, ktorá sídlisko skúma.

Dobytiu podľa Štefana Olšava protirečia aj niektoré indície zo Spišského Štvrtku a Košíc-Barce: vo zvyškoch zničených domov sa tu našli zlaté a bronzové poklady. „Po násilnom dobytí sídliska by zaiste padli do rúk útočníkov, prípadne by si ich domáci obyvatelia ukryli rozumnejšie,“ hovorí, narážajúc na nálezy „ukrytých pokladov“ z Nižnej Myšle. „Zdá sa, že tieto predmety boli v Spišskom Štvrtku uložené či ponechané zámerne a zničenie vlastných domov malo symbolický či rituálny charakter pred samotným opustením svojich domovov.“



Jednorazovej invázii (z východu alebo západu) protirečí, že opevnené „protomestá“ Karpatskej kotliny nezanikli súčasne. Kedy presne, zostáva zatiaľ neisté, z aktuálneho stavu bádania vyplýva rozptyl až 100 rokov (druhá polovica 16. až začiatok 15. storočia pred n. l., napr. pevnosť v Nižnej Myšli zanikla ako jedna z posledných10). To isté platí pre „intenzívne zakopávanie pokladov“ (kosziderský horizont), ku ktorému dochádzalo počas 100-150 rokov.

Dlhé trvanie a postupnosť „kolapsu“ protomestských kultúr usmerňuje našu pozornosť na ďalší nádejný dielik do skladačky – klímu. A skutočne, 16. a 15. storočie pred n. l. charakterizovala klimatická zmena: v strednej Európe nastalo ochladenie a zvýšenie zrážok.

Poklesla výnosnosť poľnohospodárstva, takže v spoločnosti nevznikalo toľko nadbytku, aby mohla živiť opevnené mocensko-obchodno-remeselnícke centrá, ktoré sa produkcie potravín nezúčastňovali. Možno si predstaviť aj dramatickejší scenár: neúroda a hlad viedli k vzburám roľníckych komunít, ktoré napriek vlastnému nedostatku museli živiť vyčlenenú, bohatú elitu opevnených sídlisk. Možno nastali vzbury podobné, ako v súdobej minojskej civilizácii...

Jednu vec vieme naisto. Centralizované osídlenie nahradila v Karpatskej kotline sieť rozptýlených otvorených sídlisk, často bez známok dlhodobého obývania.

*


Na pozadí neprajnej klímy a azda nového svetonázoru (transformácia pohrebných zvyklostí) sa v črtá ďalšia zásadná zmena – vznik bojovníckej ideológie. „V 16. storočí podporili status bojovníka a bojovania nové vojenské technológie. Viedli k novým kovovým zbraniam a používaniu bojových vozov, čo naznačuje existenciu bojových vodcov s vojenskými družinami,“ píše dánska archeologička Helle Vandkildeová11.

Vznik bojovníckej ideológie situuje do Karpatskej kotliny – rovnako ako poľský archeológ Przemyslaw Makarowicz. Prítomnosť „vojenskej aristokracie“ tu podľa neho indikuje zloženie niektorých pozoruhodných hromadných nálezov miestnych kultúr (predovšetkým otomanskej, do ktorej radíme aj pevnosti v Spišskom Štvrtku, Nižnej Myšli a Košiciach-Barci) a ukladanie vojenských predmetov v niektorých hroboch.



„Táto atraktívna ideológia sa následne šírila na západ a severozápad a bola prevzatá mobilnými kultúrami pastierov, ktorí žili na hornom toku Dunaja a hornom toku Rýna, ako aj ľuďmi v Nordickej oblastí,“ píše Makarowicz. Zmena ideológie podľa neho išla ruka v ruka so šírením zvyku vŕšiť mohyly a s ním spojenými náboženskými predstavami, novými pohrebnými rituálmi a vysoko teritoriálnym správaním, ktoré sa zakrátko stali celoeurópskym fenoménom. Makarowicz nevylučuje ani výraznejší pohyb obyvateľstva. „Aktuálny konsenzus ohľadom expanzie mohylových kultúr hlboko do Karpatskej kotliny a susedných oblastí na severe pripúšťa obmedzenú, pomalú migráciu malých komunít,“ hovorí.

Ak má pravdu, „mohylové komunity“ migrujúce do Karpatskej kotliny zo severozápadu by sa vlastne sťahovali do oblasti vzniku ich vlastnej ideológie a pohrebných zvyklostí.12

Či k takýmto migráciám naozaj dochádzalo a do akej miery zostáva nejasné. Faktom je, že v Karpatskej kotline začiatkom strednej doby bronzovej klesá ostrá regionálna vyhranenosť výzdobných motívov keramiky. Často sa vyskytuj zmes rôznych štýlov, predovšetkým susedných kultúr, čo možno interpretovať ako dôkaz zvýšenej mobility ľudí.

*


Ako sme videli, možných faktorov, ktoré viedli či prispeli ku „kolapsu“ karpatských protomestských kultúr bolo viacero. Ako mohla vyzerať ich súčinnosť?

„Klimatické a spoločenské zmeny mohli zvýšiť naliehavosť zabezpečovania obživy a ochrany, čoho následkom mohli byť práve počiatky vojenských skupín,“ uvažuje Štefan Olšav. Pričinením všetkých spomínaných faktorov sa podľa neho pretrhali obchodné vzťahy –jeden z hlavných pilierov ekonomiky. „Keďže opevnené sídliská slúžili nielen ako mocenské centrá, ale aj centrá obchodu, už nebolo možné alebo potrebné naďalej ich udržiavať. Aj z tohto dôvodu mohli byť opúšťané a prípadne symbolicky zapaľované.“

„Začiatkom doby bronzovej existovala globalizovaná spoločnosť, vznikli diaľkové kontakty a diaľkové distribučné siete surovín na výrobu bronzu, jantáru a iných. Tieto siete sa prerušili,“ hovorí archeológ Peter Tóth. Pripomína, že kým v závere staršej doby bronzovej cez naše územie prúdilo veľa jantáru, v strednej dobe bronzovej sa jantár namiesto nášho územia vo veľkom objavuje v severnom Nemecku a južnej Škandinávii.



Výskumník dodáva, že nášho územia sa nepriamo týkal aj zánik minojskej civilizácie koncom 16. storočia. „S úpadkom minojskej kultúry upadala aj stará karpatská elita, v dôsledku čoho sa začínali opevnené sídliska postupne opúšťať,“ hovorí. „V súvislosti s novovznikajúcou politickou silou - mykénskou kultúrou neskôr vznikala u nás aj v Stredomorí nová elita. Domnievam sa teda, že v závere staršej doby bronzovej došlo k transformácii elít a k reštrukturalizácii spoločnosti.“

*

Na záver treba zdôrazniť, že v rozpore so staršími predstavami, v strednej dobe bronzovej nenastal v strednej Európe ekonomický ani spoločenský úpadok. Práve naopak, máme množstvo dôkazov, že po roku 1500 pred n. l. nastalo zintenzívnenie produkcie a šírenia tovarov a surovín. Niektorí archeológovia túto skutočnosť vysvetľujú práve rozpadom hraníc niekdajších mocenských štruktúr, ktoré prirovnávajú ku raným teritoriálnym štátom.

Na našom území sa naďalej objavuje juhovýchodný import, čo svedčí, že „medzinárodný obchod“ nezanikol, len sa zmenil spôsob jeho organizácie. „V bronzovej industrii nastáva jednoznačne pokrok, rozširuje sa sortiment bronzových výrobkov, čo svedčí, že remeselná výroba sa rozvíjala, a rozvíjala sa aj jej organizácia a ďalšia distribúcia,“ pripomína Pavol Jelínek. Výskumník dodáva, že na juhozápadnom Slovensku neklesla ani hustota sídlisk, aj keď vďaka absencii opevnení a stavu výskumu je pre archeológov menej „viditeľná“.

„Vznik opevnených sídlisk predstavoval civilizačný vrchol doby bronzovej. Ich zánik však nie je možné pokladať za kolaps, skôr prispôsobenie sa obyvateľstva novým spoločenským a prírodným podmienkam,“ uzatvára Jelínek.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Za konzultácie, odborný dozor a cenné vyjadrenia a pripomienky k článku autor ďakuje archeológom Petrovi Tóthovi PhD, Štefanovi Olšavovi a Pavlovi Jelínkovi PhD.

Poznámky
1 Vzostup slnečných božstiev v starovekom Egypte a Mezopotámii, výjavy na škandinávskych petroglyfoch zodpovedajúce doloženým mýtom o slnečných božstvách a symbolika týchto výjavov doložená aj  v hmotnej kultúre nášho územia.
2 Niekedy sa dokonca uvažuje o akejsi forme monoteizmu (Paulík) alebo henoteizmu (Jelínek).
3 Pravda, ako ukázal výskum kultúry so šnúrovou keramikou (k dispozícii máme aj množstvo analyzovaných vzoriek aDNA), príchodzie cudzie komunity skutočne môžu prevziať veľkú časť keramického repertoára starousadlíkov, a to dokonca bez toho, aby sa s nimi výraznejšie miešali.
4 Zistené na pohrebiskách kultúrneho komplexu Maďarovce-Věteřov-Böheimkirchen na juhozápadnom Slovensku, Rakúsku a Morave.
5 Predovšetkým juhozápadné – osídlené maďarovskou kultúrou. Opevnené sídlisko v Uníne-Zámčisku na Záhori napríklad napriek trom prstencom valov a priekop dvakrát vyhorelo. Dôkazy o zániku v plameňoch sa podľa neho ďalej pochádzajú len z okrajových oblastí areálu maďarovskej kultúry (sídliská v Skalke nad Váhom, Vrábloch alebo Rybníku).
6 Jednou z mála výnimiek je pohrebisko v Dolnom Petri.
7 Hoci sa – podľa všetkého stabilne sídliace obyvateľstvo –vplyv kultúrnych vplyvov transformovalo z kultúry Chlopice-Veselé na nitriansku, neskôr únětickú a napokon maďarovskú kultúru, pohrebné rituály sa výraznejšie nemenili.
8 Podľa archeológa Petra Tótha je táto možnosť „nateraz špekulácia“.
9 Tu možno namietnuť, že tie sa nezachovali ani z oveľa neskoršieho tatárskeho vpádu počas stredoveku, ktorý je doložený prakticky len písomnými prameňmi.
10 V tvaroch keramiky pozorujeme už prvky typické pre kultúry strednej doby bronzovej (mohylovú a pilinskú).
11 Záujem o vojenstvo podľa Vandkildeovej demonštrujú bohaté hromadné nálezy zbraní od Mykén cez Karpatskú kotlinu po Nemecko a Škandináviu. Vandkildeová podotýka, že ich zdobili motívy karpatského pôvodu, kombinujúce lineárne geometrické prvky s motívmi kolesového kríža, rýb alebo kruhov so slnečnými lúčmi.
12 Maďarskí archeológovia Fischlová a Reményi pripomínajú, že v Karpatskej kotline nastali počas strednej doby bronzovej klimatické podmienky podobné tým zo severozápadu strednej Európy, odkiaľ sa predpokladá príchod pastierskych „mohylových komunít“ (podmienky prajúce viac pastierstvu ako poľnohospodárstvu). Argumentujú preto, že kolaps vyspelých karpatských kultúr uvoľnil priestor pre tieto často (hoci nie vždy) pastierske komunity.

Literatúra
Bátora, J. 2013: The settlement structure problem and the end of fortified settlements from the final period of Early Bronze Age in Slovakia. In: 16 00 – Kultureller Umbruch im Schatten des Thera-Ausbruchs? Tagungen des andesmuseums für Vorgeschichte Halle 9. Halle (Saale) 2013, 373–386.
Fischl, K. P. & Reményi, L. (2013): Interpretation Possibilities of the Bronze Age Tell Sites in the Carpathian Basin. In A. Anders, G. Kalla, V. Kiss, G. Kulcsár and G. V. Szabó (eds), Moments in Time. Prehistoric Studies I, 725-738. Budapest.
Fischl K.P. a kol. (2013): Transformations in the Carpathian Basin around 1600 B. C. In: Meller H, editor. 1600 BC—Cultural change in the shadow of the Thera-Eruption? Halle: Landesamt für Denkmalpflege und Archäologie Sachsen-Anhalt—Landesmuseum für Vorgeschichte. pp 355–372.
Furmánek et al. (2015): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Archeologický ústav SAV. 
Godiš, J. (2018): Moving artifacts and individuals: The. 'westernisation' of carpathian Basin in Tumulus. Bronze age. „Archeologie na rozcestí“ - Plzeň
Jelínek, P. (v tlači): Eschatologické premeny v 3. a v 2. tisícročí p. n. l. v strednej Európe.
Makarowicz, P.: The birth of a new world. Barrows, warriors, and metallurgists In: Urbańczyk P. (Ed.) THE PAST SOCIETIES. Polish lands from the first evidence of human presence to the Early Middle Ages, Warszawa 2017, vol. 3, U. Bugaj (Ed.) (2000 – 500 BC), Warszawa, pp. 127-186.
Metzner-Nebelsick, C. (2013): Gedanken zur Frage des kulturellen Wandels in der Zeit um 1600 v. Chr. in Nordwest-Rumänien und Nordost-Ungarn,” pp. 327–354 IN: Meller, H. et al. (eds.): 1600—Kultureller Umbruch im Schatten des Thera-Ausbruchs Landesmuseum für Vorgeschichte. 
Nováček, T. (2017): Vyhodnotenie materiálu pohrebiska otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu v Nižnej Myšli (hroby 1-792). Dizertačná práca, Masarykova univerzita. 
Olexa, L. (2003): Nižná Myšľa - osada a pohrebisko z doby bronzovej. Archeologický ústav SAV. 
Oravkinová, D. (2018): Výšinné opevnené sídlisko otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku v kontexte karpatského kultúrneho vývoja. Dizertačná práca, Archeologický ústav SAV. 
Risch, R., & Meller, H. (2015): Change and Continuity in Europe and the Mediterranean around 1600 bc. Proceedings of the Prehistoric Society, 81, pp 239-264. 
Tóth, P. & Oravkinová, D. (2015): Sídelné stratégie v závere staršej doby bronzovej na Slovensku. In: Tóth, P., Bátora, J. (eds.): Keď bronz vystriedal meď. Archeologický ústav SAV 2015, s. 217–242. 
Vandkilde H. (2014): Breakthrough of the Nordic Bronze Age. Transcultural warriorhood and  Carpathian crossroad in the 16thcentury BC. European Journal of Archaeology 17 (4) : 602-633
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail