„Hmyzia apokalypsa je tu“ – New York Times, 27. novembra 2018
„S klesajúcim množstvom hmyzu hrozí kolaps prírody“ – The Guardian, 11. februára 2019
„Globálny úbytok hmyzu môže spôsobiť pohromu“ – BBC news, 11. februára 2019
Podľa hrozivých titulkov v médiách to vyzerá, že čelíme apokalyptickému poklesu hmyzích populácií, ktorý môže viesť k vyhynutiu všetkých druhov hmyzu v nasledujúcich sto rokoch. Výnimkou by mali byť iba niektoré hospodárske škodce, ktorých počty by naopak narástli.
Podľa niektorých vedcov sú tieto tvrdenia prehnané a nepravdepodobné. Katastrofické scenáre sa zakladajú najmä na nedávnych štúdiách z Nemecka a Portorika, ktorých závery podporila globálna analýza. Jej autori preskúmali údaje z desiatok historických záznamov úbytku hmyzu z celého sveta a dospeli k tomu, že dramatické poklesy môžu viesť k vyhynutiu 40 % druhov hmyzu v najbližších desaťročiach. V suchozemských ekosystémoch sú najviac postihnuté motýle, blanokrídlovce a niektoré chrobáky, kým vodné skupiny ako podenky, vážky, pošvatky a potočníky už teraz stratili významnú časť druhovej diverzity. Počty zopár druhov naopak rastú – ide o prispôsobivé druhy, ktoré obsadzujú uvoľnené ekologické niky tých, ktorých ubúda.
Samozrejme, hmyz nepredstavuje jedinú skupinu organizmov na planéte. Vymieranie stavovcov je nepomerne viac medializované, avšak počet druhov hmyzu je oveľa vyšší, ako všetkých ostatných živočíchov dovedna. Vyhynutie stavovcov by však pre svetové ekosystémy nepredstavovalo až tak závažný problém. Ak by však vyhynul hmyz, bol by to pekný „prúser“. Hmyz totiž zohráva nenahraditeľnú úlohu v mnohých prírodných procesoch. Jeho význam ťažko doceniť. Napríklad až 80 % všetkých rastlín je závislých na hmyzích opeľovačoch. Hmyz má kľúčovú rolu v cykle živín, rozklade organického materiálu a predstavuje obrovskú potravnú základňu pre množstvo iných živočíchov. Hodnota ekosystémových služieb poskytovaných hmyzom bola len v Spojených štátoch amerických vyčíslená na 57 miliárd dolárov ročne. Ak by sme o hmyz naozaj prišli, nevyhnutne by to viedlo ku globálnemu kolapsu ekosystémov a rozsiahlym hladomorom.
-
Hnedáčik osikový (Euphydryas maturna) patrí medzi vzácne a ohrozené motýle našej fauny s ostrovčekovitým výskytom. Obľubuje okraje lesov, lesné svetliny a rúbaniská.
Úbytok v miernom pásme i v trópoch
Hoci sa o hmyzej apokalypse začalo rozprávať až nedávno, klesajúci trend v hmyzích populáciách nie je žiadna novinka. O tom, že niektoré skupiny hmyzu čelia masívnemu úbytku vieme už pomerne dlho. Týka sa to najmä motýľov, vážok či chrobákov. Aj medzi laickou verejnosťou panuje presvedčenie, že hmyzu je dnes akosi menej, než v minulosti. Entomológovia, čiže vedci skúmajúci hmyz, tomu hovoria „fenomén čelného skla“. V minulosti zvykli byť čelné sklá automobilov počas jari a leta pokryté telami hmyzu, ktorý do nich narážal. Dnes sklá ostávajú čisté. Anekdotická skúsenosť síce nemôže byť základom pre vedecké závery, čoraz viac výskumov však ukazuje, že s počtami hmyzu naozaj nie je čosi v poriadku.
Výskum európskych vedcov z roku 2017 ukázal, že priemerná biomasa lietajúceho hmyzu v chránených územiach Nemecka poklesla za posledných 27 rokov o vyše tri štvrtiny. Ešte horšiu situáciu opísali entomológovia v dažďovom pralese v Portoriku. V práci analyzovali biomasu článkonožcov získaných smýkaním a odchytom do pascí medzi rokmi 1976 a 2012. Výsledky boli zdrvujúce – autori zistili, že biomasa článkonožcov bola v posledných rokoch 10- až 60-násobne nižšia, než v 70. rokoch! Analýza taktiež odhalila úbytok v počtoch hmyzožravých obojživelníkov, plazov a vtákov. Čo mohlo spôsobiť taký dramatický pokles? Autori sa domnievajú, že za pokles sú zodpovedné predovšetkým klimatické zmeny. Za skúmané obdobie totiž priemerná teplota oblasti stúpla o 2 °C. Tropické článkonožce sú adaptované na pomerne úzku škálu teplôt a už malý rozdiel môže mať na ne veľmi negatívny vplyv. V miernom pásme, kde je hmyz v priebehu roka vystavený výrazným teplotným rozdielom, je pravdepodobným rozhodujúcim činiteľom nie vyššia teplota, ale intenzifikácia poľnohospodárstva, najmä nadmerné používanie pesticídov.
Nad výsledkami týchto dvoch štúdií by sme mohli mávnuť rukou a považovať ich za lokálne záležitosti, ktoré vôbec nemusia svedčiť o celosvetovej hmyzej apokalypse. Takýchto výskumov však bolo oveľa viac. Dvojica austrálskych vedcov v meta-analýze publikovanej v roku 2019 priniesla argumenty v prospech globálneho trendu v poklese hmyzích populácií. Autori preskúmali desiatky historických záznamov poklesu hmyzu, vyhodnotili z nich vyplývajúce trendy a určili faktory zodpovedné za úbytok. Nakoniec dospeli k predikcii, že za pár desaťročí môže vyhynúť až 40 % všetkých druhov hmyzu.
Autori identifikovali štyri hlavné faktory spôsobujúce úbytok hmyzu po celom svete. Prvým je strata habitatov v procese urbanizácie a intenzifikácie poľnohospodárstva. Nasleduje znečistenie, predovšetkým syntetickými pesticídmi a hnojivami. Tretí faktor je biologický a zahŕňa šírenie nepôvodných druhov a patogénov. Štvrtým jazdcom hmyzej apokalypsy je, ako inak, zmena klímy. Tá ovplyvňuje najmä tropické druhy, v temperátnych oblastiach má menší význam.
Nie všetci entomológovia a ekológovia však s proroctvom záhuby súhlasia. Kritika na seba nenechala dlho čakať a v nasledujúcich mesiacoch sa objavilo hneď niekoľko publikovaných článkov, ktoré túto štúdiu spochybnili.
-
Tropický hmyz (na obrázku motýle rodu Morpho) je chúlostivý voči zmenám teploty a klimatické zmeny preň predstavujú závažnú hrozbu. Okrem toho ho ohrozuje strata habitatov, keďže dažďové pralesy sú pod čoraz väčším tlakom ťažbárov, farmárov a developerov.
Až také zlé to možno nie je
Oponujúci vedci síce vyzdvihli široký záber literatúry, z ktorých vychádzali závery autorov meta-analýzy, súčasne ale upozornili na metodologické nedostatky práce. Použité údaje a ich analýzy boli silne skreslené. Zo 73 použitých literárnych zdrojov v meta-analýze boli iba 3 z tropických oblastí, napriek tomu jej autori usúdili, že úbytok hmyzu je podobný v trópoch aj v miernom pásme. Väčšina vybraných prameňov sa zameriavala na následky intenzívneho poľnohospodárstva, čo skresľuje záver o rozhodujúcich faktoroch spôsobujúcich pokles početnosti hmyzu. Výhrady sa týkali aj použitých štatistických metód. Kritici upozorňujú, že hoci existuje množstvo údajov a anekdotických dôkazov hovoriacich v prospech rizika vyhynutia mnohých druhov hmyzu, globálny úbytok nie je kvantifikovaný.
Na ďalekosiahle závery o zániku hmyzu a následnom ekologickom armageddone jednoducho nemáme dostatočne robustný súbor dát. Chýbajú nám všeobecnejšie poznatky o počte druhov a ich populačných trendoch v čase a priestore. Aby sme skutočne dokázali predpovedať nejaký dlhodobý trend, potrebujeme rozsiahlejšie a vyrovnanejšie dáta. V súčasnosti dostupné údaje o globálnych trendoch v počte hmyzu sú silne skreslené z hľadiska fylogenetiky, habitatu, času a priestoru. Inými slovami, o niektorých skupinách z niektorých oblastí máme množstvo poznatkov, z iných ale celkom chýbajú. Iba veľmi malá časť hmyzích skupín bola monitorovaná počas dlhších časových úsekov, milióny druhov ostávajú nepreskúmané a väčšina dlhodobých údajov o hmyzích populáciách pochádza z oblastí silne ovplyvnených človekom, najmä zo západnej a severnej Európy.
Kritici sa obávajú, že prehnané katastrofické predpovede a ich bezhlavá medializácia pod senzačnými titulkami ohlasujúcimi úplný kolaps ekosystémov môže byť kontraproduktívna. Musím podotknúť, že vedci kritizujúci apokalyptické závery v žiadnom prípade nehovoria, že s hmyzom je všetko v poriadku. Rapídny úbytok hmyzu v mnohých častiach sveta je jednoznačne problém, s tým všetci súhlasia. Ide však o vážnu záležitosť a je preto veľmi dôležité, aby informovanie verejnosti prebiehalo čo najpresnejšie a najobjektívnejšie.
-
Väčšina kvitnúcich rastlín je celkom závislá na hmyzích opeľovačoch ako táto srpica ríbezľová (Syrphus ribesii). Hmyz má zásadný význam v suchozemských aj sladkovodných ekosystémoch, ktoré by bez jeho prítomnosti skolabovali.
Príležitosť pre lepšiu vedu a politiku
Podľa viacerých odborníkov je naratív o globálnej hmyzej apokalypse v podstate mýtus, avšak môže predstavovať príležitosť na zlepšenie výskumných metód a poznatkov o početnosti našich šesťnohých priateľov. Z hľadiska základného a aplikovaného výskumu bude potrebné vypracovať lacné a efektívne metódy monitoringu, používať robustné štatistické metódy na analýzu údajov zbieraných laickou verejnosťou a vytvoriť štandardizované protokoly pre monitoring založený na genetických údajoch, ktorý by dopĺňal dáta získané v teréne. Potrebujeme podrobnejšie poznatky o tom, ako kolísajú populácie v čase a priestore a ako rôzne zložky biodiverzity hmyzu prispievajú k ekosystémovým funkciám a súvisiacim ekosystémovým službám. V neposlednom rade musíme zvýšiť prístupnosť nepublikovaných dlhodobých súborov dát a integrovať metódy a poznatky z viacerých disciplín na lepšie pochopenie biológie a ekológie druhov (multidisciplinárny prístup).
Pokiaľ ide o vzdelávanie a komunikáciu s verejnosťou, bude potrebné vypracovať rozsiahle výskumné programy, ktoré by využívali dáta zbierané širokou verejnosťou (citizen science) a vytvoriť nové technológie pre jednoduchú determináciu hmyzu. V školách musíme klásť väčší dôraz na dôležitosť skúmania živej prírody a na univerzitách viesť študentov k štúdiu entomológie a taxonómie. Pri komunikácii s verejnosťou a popularizácii vedy nesmieme bulvarizovať závery štúdií a mali by sme informovať aj o vedeckých metódach a procesoch, ktorými boli publikované informácie a z nich vyplývajúce závery získané.
Nech už však vedci prídu s akýmikoľvek poznatkami a odporúčaniami, ich zohľadnenie a implementácia je v konečnom dôsledku v rukách politikov a voličov. Z tohto dôvodu potrebujeme zistiť, ako politické rozhodnutia a manažmentové stratégie ovplyvňujú zmeny v hmyzích spoločenstvách. Aby sme ochránili biodiverzitu, musíme zaviesť regulačné rámce pre rozumnejšie používanie pesticídov a šetrnejšie poľnohospodárske postupy.
Ostáva dúfať, že správy o hmyzom armageddone sú prehnané. Mali by ale byť pre nás budíčkom, že je najvyšší čas s úbytkom biodiverzity niečo urobiť. Vlády musia rýchlo konať a zároveň uvažovať v kontexte dlhodobých následkov zvolených stratégií. Krátkozraký postoj súčasných vlád, ktoré myslia iba v časovom horizonte do najbližších volieb nie je pre ekosystémy Zeme udržateľný. Ešte stále je čas hroziacej apokalypse zabrániť. Otázne je, či ho využijeme.
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
-
Zdroje
Basset, Y., & Lamarre, G. P. (2019). Toward a world that values insects. Science, 364(6447), 1230-1231.
Cardoso, P., Branco, V. V., Chichorro, F., Fukushima, C. S., & Macías-Hernández, N. (2019). Can we really predict a catastrophic worldwide decline of entomofauna and its drivers?. Global Ecology and Conservation, 20, e00621.
Cardoso, P., & Leather, S. R. (2019). Predicting a global insect apocalypse. Insect Conservation and Diversity, 12(4), 263-267.
Goulson, D. (2019). The insect apocalypse, and why it matters. Current Biology, 29(19), R967-R971.
Hallmann, C. A., Sorg, M., Jongejans, E., Siepel, H., Hofland, N., Schwan, H., ... & Goulson, D. (2017). More than 75 percent decline over 27 years in total flying insect biomass in protected areas. PloS one, 12(10), e0185809.
Leather, S. R. (2017). “Ecological Armageddon”-more evidence for the drastic decline in insect numbers. Annals of Applied Biology, 172(1), 1-3.
Lister, B. C., & Garcia, A. (2018). Climate-driven declines in arthropod abundance restructure a rainforest food web. Proceedings of the National Academy of Sciences, 115(44), E10397-E10406.
Montgomery, G. A., Dunn, R. R., Fox, R., Jongejans, E., Leather, S. R., Saunders, M. E., ... & Wagner, D. L. (2019). Is the insect apocalypse upon us? How to find out. Biological Conservation, 108327.
Mupepele, A. C., Bruelheide, H., Dauber, J., Krüß, A., Potthast, T., Wägele, W., & Klein, A. M. (2019). Insect decline and its drivers: Unsupported conclusions in a poorly performed meta-analysis on trends—A critique of Sánchez-Bayo and Wyckhuys (2019). Basic and Applied Ecology, 37, 20-23.
Saunders, M. E., Janes, J. K., & O’Hanlon, J. C. (2020). Moving on from the insect apocalypse narrative: engaging with evidence-based insect conservation. BioScience, 70(1), 80-89.
Sánchez-Bayo, F., & Wyckhuys, K. A. (2019). Worldwide decline of the entomofauna: A review of its drivers. Biological conservation, 232, 8-27.
Simmons, B. I., Balmford, A., Bladon, A. J., Christie, A. P., De Palma, A., Dicks, L. V., ... & Rocha, R. (2019). Worldwide insect declines: An important message, but interpret with caution. Ecology and evolution, 9(7), 3678-3680.
Vogel, G. (2017) Where have all the insect gone? Science 6338, 576-579.
576-579.
Obrázky: K.B. Simoglou (askalafus škvrnitokrídly, perexový obrázok), Charlie Jackson, KimonBerlin, Charles J. Sharp
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok