Ak ste si mysleli, že vás od nadrozmerných článkonožcov delia stovky miliónov rokov, mýlite sa. V našich stredoeurópskych podmienkach sa síce s ozaj veľkými kôrovcami, hmyzom či pavúkovcami nestretnete, v trópoch a moriach sa však stále dajú nájsť skutočne impozantné tvory s exoskeletom a vyšším počtom končatín.

Dovoľte mi, aby som vás zoznámil s dnešnými veľkostnými rekordmanmi kmeňa článkonožcov (Arthropoda). Mnohé z nich sa rozmermi blížia prehistorickým formám a nestratili by sa ani v silúrskych moriach či uhoľných pralesoch karbónu.

Krab palmový je zďaleka najväčším suchozemským bezstavovcom. Vyskytuje sa na tropických ostrovoch v Indickom a Tichom oceáne. Ide o oportunistického všežravca, ktorý sa živí ovocím, orechmi a semenami, ale nepohrdne ani živou korisťou či zdochlinami.

Rekordmani s klepetami

Kôrovce sú najpôvodnejšou podskupinou článkonožcov a podľa najnovších výskumov sa jedna evolučná línia kôrovcov vyvinula v hmyz. Tie najväčšie formy nájdeme v rámci skupiny desaťnožcov (Decapoda), ktorá zahŕňa tak familiárne živočíchy, ako sú raky, homáre, kraby, krevety či garnáty. Neprekvapí, že najväčšie a najťažšie dnešné článkonožce sú morské desaťnožce. Vodné prostredie nadnáša telá zvierat, ktoré tak nie sú vystavené drvivému vplyvu gravitácie, ako na súši. Rekordmanom čo do rozpätia končatín je jedinec veľkraba japonského (Macrocheira kaempferi) ulovený v roku 1921, ktorého roztiahnuté klepetá merali v rozpätí 3,8 metra. Tento úlovok vážil vraj úctyhodných 19 kilogramov. Veľkrab japonský dosahuje síce zaujímavé rozmery pokiaľ ide o dĺžku končatín, inak je však „samá ruka, samá noha“ a jeho karapax (chrbtová strana hlavohrude) má priemer „len“ okolo 40 centimetrov.



Menej nohatý, no takmer porovnateľne mohutný a s karapaxom dokonca ešte o čosi väčším – jeho priemer môže byť až 46 centimetrov – je obrí tasmánsky krab Pseudocarcinus gigas. Samce tohto druhu sú dvakrát väčšie ako samice a vážia až 13 kilogramov. Obrovské desaťnožce nájdeme aj na súši. Krab palmový (Birgus latro, perexový obrázok) je najväčším suchozemským článkonožcom a bezstavovcom vôbec. Môže vážiť vyše 4 kilogramy a rozpätie jeho končatín dosahuje maximálne jeden meter. Napriek názvu nie je krab palmový pravým krabom (skupina Brachyura), ale suchozemským krabom pustovníkom.

Homár americký žije na západnom pobreží Severnej Ameriky od Labradoru po Severnú Karolínu. Vyhľadáva plytké, studené vody s množstvom skál a kameňov, v ktorých štrbinách sa ukrýva.

Absolútnym šampiónom ťažkej váhy medzi kôrovcami a článkonožcami vo všeobecnosti však nie je žiadny krab, ale homár, konkrétne homár americký (Homarus americanus). Dĺžka jeho tela môže presiahnuť 60 centimetrov. Podľa Guinnessovej knihy rekordov bol najťažším zaznamenaným kôrovcom jedinec ulovený v roku 1977 pri Novom Škótsku v Kanade, ktorý vážil 20 kilogramov.

Pokiaľ ide o iné skupiny kôrovcov, mimoriadne veľkým druhom spomedzi rovnakonôžok (Isopoda) je obria hlbokomorská rovnakonôžka Bathynomus giganteus. V porovnaní s jej suchozemskými príbuznými žižiavkami, ktoré merajú len niečo cez jeden centimeter a nájdete ich pod takmer každým kameňom či pňom, je B. giganteus naozaj obrovská. Najväčšie zmerané jedince boli dlhé okolo 50 centimetrov, no neoverené údaje hovoria až o 76 centimetroch. Druhy rodu Bathynomus sú typickým príkladom hlbokomorského gigantizmu, keď živočíchy v hlbokých vodách dorastajú do väčších rozmerov, než ich príbuzní v plytčinách. Bathynomus giganteus žije v hĺbkach 310 až 1800 metrov. Bežný smrteľník len sotva stretne všetky tieto úžasné kôrovce vo voľnej prírode, často ich ale vídať vo svetových akváriách.

Veľkrab japonský a obria hlbokomorská rovnakonôžka. Tieto jedince som odfotil v akváriu The Living Planet v Utahu.

Osemnohé obry

Veľké pavúky a šťúry predstavujú pre mnohých ľudí stelesnenú nočnú moru, medzi teraristami sa ale tešia veľkej popularite. Mohutné pavúky nájdeme predovšetkým medzi vtáčkarmi (Theraphosidae), ľudovo nazývanými aj tarantuly, ktoré sú bežnými chovancami terárií. Tradične býva za najväčšieho pavúka považovaný juhoamerický druh Theraphosa blondi s rozpätím končatín asi 26 centimetrov. Tento a niektoré ďalšie juhoamerické vtáčkare ako napríklad Lasiodora parahybana sú najťažšími pavúkmi – vážia vyše 100 gramov. V rozpätí končatín ich ale prekonáva pavúk Heteropoda maxima z Laosu. Tento zástupca čeľade maloočkovitých (Sparassidae) meria v priemere až 30 centimetrov. Myslite na to, keď budete chcieť navštíviť juhovýchodnú Áziu.



V Indii žije najväčší šťúr na svete Heterometrus swammerdami s dĺžkou do 23 centimetrov. Druhým najväčším druhom je šťúr obrovský (Pandinus imperator) s výskytom v pralesoch a savanách západnej Afriky. Dosahuje maximálnu dĺžku 20 centimetrov a patrí medzi najčastejšie chované druhy v zajatí. Tieto mohutné škorpióny majú slabý jed a pre človeka nepredstavujú hrozbu. Pri love koristi sa spoliehajú na svoje mocné hmatadlá (pedipalpy), ktorými sa jej poľahky zmocnia.

Najväčšie pavúky sveta síce vyzerajú hrozivo, pre ľudí ale nie sú nebezpečné. Vľavo Heteropoda maxima, vpravo Theraphosa blondi.

Najväčšie viacnôžky

Viacnôžky (Myriapoda) sú článkonožce s vysokým počtom končatín, ktoré zahŕňajú stonôžky, mnohonôžky, málonôžky a stonožičky. Iba zástupcovia prvých dvoch skupín dosahujú väčšie rozmery. Najväčšie stonôžky (Chilopoda) sú impozantné skolopendry (rod Scolopendra). Tieto nenásytné jedovaté predátory obývajú tropické oblasti celého sveta, pričom najväčšou je Scolopendra gigantea z Južnej Ameriky. Môže byť dlhá vyše 30 centimetrov a dokáže uloviť nielen iné bezstavovce, ale aj stavovce vrátane menších obojživelníkov, plazov a cicavcov.

V kontraste s dravými stonôžkami sú mnohonôžky (Diplopoda) neškodné a mierumilovné. Živia sa tlejúcimi rastlinnými zvyškami v pôde a na jej povrchu. Väčšina je dlhá len pár centimetrov, zopár druhov ale dorastá do pozoruhodných rozmerov. Najdlhšími sú Archispirostreptus gigas z východnej Afriky a Scaphistostreptus seychellarum zo Seychelských ostrovov. Oba druhy dosahujú maximálnu dĺžku okolo 28 centimetrov.

Dravá stonôžka Scolopendra gigantea (vľavo) a bylinožravá obria mnohonôžka Archispirostreptus gigas. Skolopendry a veľké mnohonôžky sú rovnako ako vtáčkare a šťúry kvôli svojej veľkosti a zaujímavému vzhľadu obľúbenými chovancami teraristov.

Prekrásne potvory

Žiadna skupina článkonožcov nedosiahla takú rôznorodosť a úspešnosť, ako hmyz. Hmyz za to vďačí hlavne dvom veciam – krídlam a komplexným vzťahom s rastlinami. Veľkosť drvivej väčšiny druhov sa pohybuje na úrovni niekoľkých milimetrov, pár centimetrov dlhý hmyz už považujeme za pomerne veľký. Nebudem tu menovať najväčších zástupcov každej podskupiny, radšej sa zameriam na tie so skutočne výnimočnými rozmermi.



Pokiaľ ide o hmotnosť, najťažšími sú niektoré chrobáky (Coleoptera), ako tropické fúzače, nosorožteky a zlatone. Za hmotnostných rekordmanov sa spravidla považujú africké goliáše. Samčie imága (dospelé jedince) goliáša druhu Goliathus goliatus môžu presiahnuť hmotnosť 100 gramov, pričom ich telo býva dlhé až 11,5 centimetrov. Niektoré fúzače a nosorožteky sú však podstatne dlhšie. Juhoamerický fúzač Titanus giganteus meria vyše 16 centimetrov a samce niektorých nosorožtekov, napríklad Dynastes hercules zo Strednej a Južnej Ameriky, môžu vďaka dlhému rohu na predohrudi presiahnuť 17 centimetrov.

Najdlhším chrobákom sveta je nosorožtek herkules antilský (Dynastes hercules) z dažďových pralesov Strednej a Južnej Ameriky a Malých Antíl. Iba samce majú charakteristický roh na predohrudi. Larvy sa vyvíjajú v rozkladajúcom sa dreve a vážia vyše 100 gramov. Imága konzumujú ovocie.


Veľmi veľké rozmery dosahujú aj endemické obrie kobylky weta z Nového Zélandu. Niektoré majú telo dlhé do 10 centimetrov a jedna samička druhu Deinacrida heteracantha (perexový obrázok) vážila rekordných 71 gramov. Kobylky weta nelietajú a na mnoho z nich poľujú introdukované cicavce, kvôli čomu sa stali ohrozenými a podliehajú zákonnej ochrane. Niektoré druhy obrieho ostrovného hmyzu sa ale nepodarilo zachrániť. Príkladom je gigantický, vyše 8 centimetrov dlhý ucholak Labidura herculeana z ostrova Svätá Helena, ktorý nebol spozorovaný od roku 1967 a v súčasnosti je považovaný za vyhynutého.

V rámci rovnokrídlovcov (Orthoptera) by sme okrem unikátnych novozélanských kobyliek našli ďalšie podobne dlhé, i keď ľahšie druhy. Napríklad juhoamerický koník Tropidacris collaris je dlhý 12 centimetrov. Kobylka Macrolyristes corporalis z juhovýchodnej Ázie meria s roztiahnutými nohami až 21,5 centimetrov a jej krídla dosahujú v rozpätí 20 centimetrov. V celkovej dĺžke sa však žiadna skupina hmyzu nemôže vyrovnať niektorým pakobylkám (Phasmatodea). Tento bizarný hmyz s kryptickým tvarom tela a sfarbením zahŕňa extrémne dlhý bornejský druh Phobaeticus chani s dĺžkou tela takmer 36 centimetrov. S natiahnutými nohami je ešte oveľa dlhší, meria neskutočných 56 centimetrov. Pred pár rokmi doterajšieho držiteľa rekordu prekonala pakobylka z Číny. Nový druh pomenovaný Phrynanistria chinensis meria s nohami 64 centimetrov. Malajzijský druh Heteropteryx dilatata je oveľa kratší, má však robustné telo, ktoré váži 65 gramov. Tieto zavalité pakobylky kladú najväčšie vajíčka zo všetkého hmyzu, sú dlhé približne 1,3 centimetra.

Phobaeticus chani, jeden z najdlhších druhov hmyzu. Pakobylky sú dokonale maskované, tvarom tela imitujú konáriky rastlín, ktorých listy konzumujú. Dokonca aj pohybom pripomínajú vetvičky chvejúce sa vo vetre.

Mnohé druhy hmyzu žijú vo vodnom prostredí. Tu kraľujú obrie vodné ploštice rodu Lethocerus, dlhé vyše 12 centimetrov. Niektoré z ich suchozemských príbuzných takisto dorastajú do zaujímavých rozmerov. Napríklad cikáda Megapomponia imperatoria z juhovýchodnej Ázie má rozpätie krídel do 20 centimetrov. Najväčší lietajúci hmyz existoval pred 300 miliónmi rokov v karbóne v podobe pravážok. Ich dnešné príbuzné vážky (Odonata) sú omnoho menšie – krídla hadovky Megaloprepus caerulatus zo Strednej a Južnej Ameriky dosahujú rozpätie 19 centimetrov.



V rozpätí krídel sú dnes šampiónmi motýle. Najväčšiu plochu – 300 centimetrov štvorcových – zaberajú krídla okáňa Coscinocera hercules z Papuy-Novej Guiney a severnej Austrálie s rozpätím 28 centimetrov. Porovnateľné rozpätie majú aj krídla ďalších dvoch spektakulárnych druhov – okáňa atlasa (Attacus atlas) z juhovýchodnej Ázie a novoguinejského vtákokrídlovca Alexandrinho (Ornithoptera alexandrae). Ešte o pár centimetrov širšie môžu byť krídla mory Thysania agrippina, ktorá sa vyskytuje od Uruguaya po Mexiko.

Mora Thysania agrippina má spomedzi hmyzu najväčšie rozpätie krídel. Vieme o nej veľmi málo, keďže lieta v noci v husto zalesnených oblastiach. Nikdy sa nepodarilo zdokumentovať jej húsenice a nepoznáme ani jej hostiteľskú rastlinu. Pre mimoriadne rozpätie krídel zvykne sadať na kmene stromov v pravom uhle, aby sa lepšie maskovala.

Ako ste sa mohli presvedčiť, najväčších článkonožcov dnešnej prírody sa nemusíte báť. Niektoré z nich sú obľúbenými delikatesami, iné domácimi miláčikmi či cennými zberateľskými kúskami. A všetky si zasluhujú našu pozornosť a ochranu, najmä tie, ktoré sami ohrozujeme bezohľadným zberom, devastáciou habitatov či introdukovaním inváznych druhov.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje
McClain, C. R., Balk, M. A., Benfield, M. C., Branch, T. A., Chen, C., Cosgrove, J., ... & Lee, F. B. (2015). Sizing ocean giants: patterns of intraspecific size variation in marine megafauna. PeerJ, 3, e715.
https://en.wikipedia.org/wiki/Largest_organisms#Arthropods_(Arthropoda)
https://io9.gizmodo.com/weekend-nightmare-fuel-the-biggest-crawling-animals-on-611417008
https://www.big-animals.com/the-worlds-biggest-arthropods/
https://www.cbsnews.com/pictures/largest-animals-of-their-kind-on-earth/
https://www.iflscience.com/plants-and-animals/worlds-new-longest-insect-is-the-length-of-your-arm/
https://www.livescience.com/41428-huntsman-spider.html

Obrázky: Dinobass (perex), John Tann, Derek Keats, autor, Petra & Wilfried (Flickr.com), John (Flickr.com), Tod Baker, Bjørn Christian Tørrissen, Didier Descouens, WildManOfBorneo, Uncabral

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet