01.02.2018-08:46:00   |   Marek Dzurenko
#Pravek
#Evolúcia
Na túto na prvý pohľad jednoduchú otázku sa paleontológovia snažia nájsť odpoveď celé desaťročia. Záhadu by pomohli vyriešiť objavy prvých, vývojovo najpôvodnejších trilobitích predkov, ktoré by predstavovali “prechodný článok” medzi skutočnými trilobitmi a ich predkami.



Problém s najstaršími známymi trilobitmi je však v tom, že sú to trilobity. Majú už všetky znaky, ktoré má mať pravý trilobit. Vo fosílnom zázname sa zjavujú náhle takmer na samom začiatku prvohôr – v kambriu pred vyše 520 miliónmi rokov. Kde sa však vzali?

Možní ediakarskí predchodcovia

Niektorí vedci vidia podobnosť s trilobitmi vo zvláštnom tvorovi známom z predkambrických vrstiev spred 550 miliónov rokov. Spriginna skutočne trilobity pripomína, podobnosť je však pravdepodobne len povrchná a čisto náhodná. Príznačné je, že (tak ako o väčšine ediakarských foriem života nemáme šajnu, čo je Spriggina vlastne zač. Jej hlavový štít a článkované telo sú znaky, ktoré by nás mohli viesť k jej zaradeniu k predkom článkonožcov, pokojne je však možné, že sú len výsledkom konvergentnej evolúcie.


-


Spriggina (vľavo) a Parvancorina sú pozoruhodné bilaterálne symetrické (dvojstranne súmerné) formy života z geologickej periódy mladších starohôr zvanej ediakara. Otázka príbuznosti ediakarských organizmov s dnešnou biotou ostáva z veľkej časti nezodpovedaná.


Ďalším zaujímavým (asi) živočíchom ediakary a potenciálnym predkom trilobitov bola Parvancorina. Povrchnú podobnosť s trilobitmi ešte umocňuje trojlaločnaté telo.

Mäkké telá

Skupinu zahŕňajúcu pravé trilobity aj im blízke formy nazývame Trilobitomorpha. Mnohí z jej primitívnych členov ešte nemali vyvinutý tvrdý vonkajší pancier a ich fosílie sa tak zachovali len na niekoľkých špeciálnych miestach vo svete, kde výnimočné podmienky fosilizácie umožnili uchovanie ich mäkkých tiel.



Takýmto miestom sú napríklad slávne burgesské bridlice v Britskej Kolumbii, ktoré vedcom poskytla jedinečný pohľad do doby “kambrickej explózie”. Jedným z tvorov burgesskej bridlice, ktorý sa na trilobity ponáša, je Marrella – drobný, voľne plávajúci článkonožec s mäkkým telom. Marrella a jej príbuzní sú však geologicky príliš mladí na to, aby mohli byť blízko predkov trilobitov.

Z fosílneho záznamu poznáme viacero trilobitomorfov, ktoré ešte nemali sklerotizovaný vonkajší pancier prestúpený chitínom a uhličitanom vápenatým. Zo známejších zástupcov spomeniem rody Tegopelte, Naraoia či Helmetia. Tieto živočíchy majú s trilobitmi podobnú anatómiu. Išlo o bentické (žijúce na morskom dne) formy, ktoré sa pravdepodobne živili ako tzv. detritivory – nasávali substrát a zbierali z neho drobné čiastočky potravy.

Nemenej zaujímavou formou trilobitomorfa, ak nie pravého trilobita, bola Kleptothule z Grónska. Tento zvláštny článkonožec mal mimoriadne predĺžené telo, ktoré u neskorších trilobitov nenachádzame.


-


Naraoia, Tegopelte a Kleptothule (zľava doprava) predstavujú len tri formy z veľkého množstva primitívnych kambrických článkonožcov, ktorých príbuzenské vzťahy sú doteraz z veľkej časti nedoriešené.


Najstaršie trilobity

Najstaršie nepochybné trilobity sa objavujú v skorom kambriu pred asi 521 miliónmi rokov a ich fosílie nachádzame v Maroku, Spojených štátoch, Škandinávii a Rusku. Zaujímavé je, že už aj najstaršie známe trilobity patrili do štyroch rôznych skupín a vyskytovali sa v rozličných kútoch sveta. Podľa jednej biogeograficko-fylogenetickej štúdie bola fauna trilobitov celosvetovo pomerne uniformná ešte pred 550-600 miliónmi rokov a diferencovala sa na začiatku kambria po rozpade prakontinentu Pannotia.


-


Fallotaspis je jedným z najstarších známych trilobitov. Patril do skupiny Redlichiida, jedného zo 4 kambrických radov trilobitov. Fosílie tohto rodu pochádzajú z USA a Maroka.


Moderné príbuzenstvo

Keďže sa trilobity objavujú vo fosílnom zázname veľmi skoro, boli niekedy považované za blízkych príbuzných spoločného predka všetkých článkonožcov. Ich pokročilé znaky, najmä mimoriadne zložité oči, ale poukazujú na to, že sú pomerne vyspelou, odvodenou skupinou. Tradične bývali spájané s kôrovcami (Crustacea), novšie výskumy ich však radia do príbuznosti s klepietkavcami (Chelicerata) v rámci spoločnej skupiny Arachnomorpha.



Klepietkavce zahŕňajú aj suchozemské a nesmierne rôznorodé pavúkovce (Arachnida), ktoré sú nám všetkým dobre známe napríklad v podobe pavúkov, šťúrov či koscov, ako aj zjavne primitívne a morské „žijúce fosílieostrochvosty (Xiphosura).


-


Hrotnáč americký (Limulus polyphemus) je jedným zo štyroch žijúcich druhov ostrochvostov. Táto archaická skupina morských článkonožcov existuje už vyše 400 miliónov rokov.


-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Použitá a odporúčaná literatúra
Briggs DEG, Fortey RA (1989) The Early Radiaton and Relationships of the Major Arthropod Groups. Science 246(4927): 241-243.
Fortey RA (2000) Trilobite! Eyewitness to Evolution. HarperCollins, London.
Legg DA, Sutton MD, Edgecombe GD (2013) Arthropod Fossil Data Increase Congruence of Morphological and Molecular Phylogenies. Nature Communications 4:2485.
Levi-Setti R (1995) Trilobites. University of Chicago Press, Chicago.
Lieberman BS (2002) Phylogenetic Analysis of Some Basal Early Cambrian Trilobites, The Biogeographic Origins of the Eutrilobita, and The Timing of The Cambrian Radiation. Journal of Paleontology 76(4): 692-708.
Zrzavý J (2006) Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha.
http://www.peripatus.gen.nz/Taxa/Arthropoda/Trilobita/TriOri.html
https://www.trilobites.info/firsttrilos.htm

Obrázky: James St. John, Verisimilus, Matteo De Stefano, Masahiro Miyasaka, Apokryltaros, Luis Fernández García
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail