05.05.2017-13:11:00   |   Marek Jurčík
#Kozmos
#Živá príroda
Vesmírne výpravy nie sú žiadnou prechádzkou ružovou záhradou a okrem technických prekážok sa spájajú s mnohými inými ťažkosťami. Pri štarte rakety vzniká obrovské preťaženie, Zem obklopujú Van Allenove radiačné pásy - oblasti smrteľného žiarenia… Navyše, bez ochrany ozónovej vrstvy vyplývalo zvýšené riziko aj zo slnečných lúčov. Taktiež nebolo vôbec jasné, ako živé organizmy zareagujú na beztiažový stav.

Priekopníci

Zem najčastejšie opúšťali rôzne druhy primátov a psy. Avšak prvým organizmom, ktorý prekročil hranicu vesmíru, boli ovocné mušky (Drosophila melanogaster) a to už 20. februára 1947. Primárnym cieľom „ich misie“ bolo odhalenie účinkov žiarenia vo vysokých nadmorských výškach na živé organizmy. Pokus prebiehal pod záštitou Vzdušných síl Spojených štátov. Mušky do výšky 103 km vyniesla nemecká raketa V-2. Experiment trval 3 minúty a 10 sekúnd a dá sa povedať, že dopadol úspešne, pretože ovocné mušky cestu prežili. Neskôr prebehlo viacero podobných experimentov s inými druhmi, napríklad s machom.



Po prvých úspechoch nasledovali misie so zložitejšími organizmami, ktoré už boli menej úspešné. 14. júna 1949 NASA do vesmíru vyslala makaka s diplomatickým menom Albert II. Ide o prvú opicu v kozme, no slávu si nikdy neužil. Zahynul pri návrate späť na Zem, pretože sa mu neotvoril padák. O nič lepšie nedopadol ani jeho predchodca Albert I, ktorý sa udusil počas letu. Úmrtiami končili aj ďalšie pokusy s primátmi či myšami. Väčšinou došlo k zlyhaniu nosných rakiet alebo pristávacích systémov. Ak tvory let aj prežili, umreli o pár dní neskôr na následky preťaženia organizmu.

Päťdesiate roky a prvé úspechy

Do roku 1950 z USA do vesmíru letelo celkom 32 opíc a množstvo myší. Podobné pokusy prebiehali aj na červenej strane železnej opony, hoci v Sovietskom zväze pred primátmi uprednostňovali psy.

15. augusta 1951 do vesmíru letela sovietska raketa R-1 s dvoma túlavými psami pomenovanými Dezik a Cigan. Oba psy sa zapísali do histórie ako prvé stavovce, ktoré prekročili hranicu vesmíru - 100 km, pričom nezahynuli počas letu a ani krátko po ňom. Sovietski inžinieri úmyselne vyberali psy z ulice. Verili, že lepšie zvládnu extrémny chlad, či naopak vysoké teploty. Očividne sa mýlili, pretože séria ďalších pokusov skončila neúspechom.



Najslávnejší zvierací astronauti


-

Ďalšie prvenstvo vo vesmírnych pretekoch získal Sovietsky zväz 3. novembra 1957. Lajka, túlavý pes z Moskovských ulíc, sa ako prvý živý tvor dostal na obežnú dráhu Zeme. Nikdy sa ale nevrátila. Rôzne dohady o tom, čo sa stalo, malo utíšiť vyhlásenie, že jej šesťdňový pobyt v kozme bol umelo ukončený eutanáziou. Pravda vyplávala na povrch až v roku 2002. Po odtajnení rôznych dokumentov vysvitlo, že Lajka umrela približne po šiestich hodinách letu dôsledkom prehriatia organizmu. Misia bola totižto pripravovaná tak rýchlo, že konštruktéri pre Sputnik 2, v ktorom sučka letela do vesmíru, nestihli vyvinúť brzdiace systémy. Kozmická loď spolu s pozostatkami psa zhorela pri vstupe do atmosféry. Napriek tomu sa z Lajky stala legenda a v Rusku má niekoľko pamätníkov.

Sláve sa tešila aj psia dvojica Belka a Strelka. V auguste roku 1960 sa v kozmickej lodi Sputnik 5 dostali až na zemskú orbitu. Spoločnosť v kabíne im robili králik, 42 myší, dva potkany a množstvo ovocných mušiek. Všetky živočíchy po návrate späť ďalej žili normálnym životom.1 Posledný sovietsky kozmický experiment so psami prebehol v roku 1966 počas misie Kozmos 110. Dvojica vo vesmíre strávila rekordných 22 dní. Žiaden iný živý organizmus doposiaľ nezažil dlhší pobyt mimo našu planétu.


-

Pokrok medzitým zaznamenala aj NASA. Prvým primátom, ktorý prežil výstup nad hranicu 100 km, bol makak Baker. Vo vesmíre zotrval približne 16 minút. Zem opustil 28. mája 1959 v armádnej rakete Jupiter IRBM. Počas letu chvíľami čelil ohromnému preťaženiu až 32g. Zaslúženú slávu si zato užil naplno. Dožil sa úctyhodných 27 rokov, mal dve „manželky“ a ocitol sa aj na titulnej strane magazínu Life. Na palube rakety sa nachádzal aj ďalší pasažier - rézus menom Albe, ktorý už také šťastie nemal. Zomrel po štyroch dňoch na účinky anestézie, keď sa mu lekári snažili spod kože vyoperovať elektródu.

Významný míľnik v astronautike predstavovali experimenty so šimpanzami, pretože sa ich organizmus podobá ľudskému. Prvým ľudoopom mimo našu planétu bol šimpanz Ham. Na svoju výpravu odštartoval len päť mesiacov pred prvým americkým astronautom Allanom Bartlettom, a to 31. januára 1961. Rovnako ako jeho ľudskí nasledovníci, do vesmíru letel v kozmickej lodi Mercury. Cieľom experimentu bolo okrem iných overiť, či je možné vykonávať jednoduché úlohy v stave s nulovou gravitáciou.

Titul prvého ľudoopa na obežnej dráhe Zeme prináleží šimpanzovi s menom Enos, ktorý Zem opustil 29. novembra 1961. Rovnako ako Ham, let prežil a tešil sa dlhému životu.

Iné zvieratá v kozme


Po Gagarinovom lete sa ďalším cieľom stal Mesiac. Prvou sondou, ktorá obiehala okolo prirodzenej družice Zeme, bola sovietska Zond 5. Na svoju cestu sa vydala v septembri roku 1968 a na palube niesla dve korytnačky, vínne mušky, múčne červy a rôzne semená rastlín. Išlo tak o prvé organizmy v hlbokom vesmíre. Ba čo viac, všetky zvieratá náročnú výpravu prežili.



Pokusy so zvieratami prebiehali ešte aj dlho potom, čo človek pristál na Mesiaci. No účastníkmi výprav sa nestali len psy, opice a mušky. Kvôli zisteniu účinkov stavu beztiaže na živé organizmy boli do kozmu vyslané aj mačky, ryby, mloky, pavúky a zriedkavo aj vtáky. Prvý rozsiahlejší experiment v tejto oblasti vykonal slovenský astronaut Ivan Bella počas misie Štefánik na kozmickej lodi Mir.

-

Poznámky
1. Strelka neskôr mala s iným psom z vesmírneho programu šteňatá. Jedno zo psíčat putovalo ako dar pre dcéru prezidenta Johna Kennedyho a dodnes má žijúcich potomkov.

Zdroje:
http://www.space.com/19505-space-monkeys-chimps-history.html
http://www.space.com/20648-animals-in-space-history-infographic.html
https://history.nasa.gov/animals.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Animals_in_space
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok