^{Pri ofrfľávaní geológie fantasy svetov sa držím niekoľkých základných pravidiel. Oboznámiť sa s nimi môžete v dodatku na konci článku.}

Skyrim je nádherná krajina, ak takým slovom možno pomenovať krajinu hemžiacu sa drakmi, obrami, divými zvieratami, elfmi a podobnými odpornými kreatúrami. Na rozdiel od niektorých iných fantasy svetov vás pri pohľade na “logiku krajiny” nepopadne nutkanie dôkladne si vyčistiť oba zvukovody ostatným drôtom. Napadlo by vás, že táto krajina je takou pastvou pre oči vďaka tomu, že jej tvorcovia brali na zreteľ i geológiu?



Neveríte? Čo si myslíte, že inšpirovalo názov raju zlodejov - Riften? Potichu vpašovať do hry kontinentálny rift a ešte po ňom aj pomenovať mesto chce poriadnu dávku beťárstva, to sa musí uznať. Mimochodom, pre tých, ktorým výraz kontinentálny rift veľa nehovorí, som pripravil superrýchly úvod do fungovania Zeme, ktorý vám odporúčam prečítať skôr, ako budete pokračovať. Ale ak chcete, pokojne ho vynechajte. Ja vám do života kecať nemienim. (No vždy, keď zlyháte, si môžete byť istí, že tam budem. Aby som sa vám mohol z chuti vysmiať.)

Lokalizácia

Skyrim je regiónom kontinentu Tamriel, nachádzajúcom sa na planéte Nirn vo vesmíre, ktorý… Nuž zhrniem to tak, že planetológia pôjde vysvetliť len tým, že obyvatelia Nirnu si ešte stále myslia, že ich vesmír je geocentrický, teda považujú svoju planétu za stred vesmíru. Ale podobní exoceti sa nájdu i u nás, v súčasnosti, takže im to prepáčime.

Ninrn obiehajú dva mesiace - Masser a Secunda, ten je však skôr mesiac mesiaca ako skutočný mesiac. To môžete sami odpozorovať na nočnej oblohe v hrách Skyrim a Oblivion - Secunda obieha Masser. Na nočnej oblohe dokonca môžete vidieť i padajúce hviezdy, polárnu žiaru či prejavy rotácie celej planéty. Investovať toľko práce do detailov, ktoré si všimne len málokto, je také mrhanie časom, že i ja, pán “pravý horný pixel obrázka má nesprávny odtieň oranžovej, hlavne že si nevšimnem preklep v nadpise”, musím uznanlivo kývnuť hlavou.

No prítomnosť dvoch mesiacov obiehajúcich okolo planéty nie je vôbec triviálnou záležitosťou. Po prvé, gravitácia dvoch mesiacov by mala generovať také slapové sily (tieto sily sú skutočnými príčinami prílivu a odlivu, nie gravitácia samotná), ktoré by vyvolávali bláznivý príliv a odliv. No morská hladina v Skyrime je nehybnejšia než telo nácka po dôkladnej odbornej vizite bandou pankáčov.



Po druhé, gravitácia by mala vystrájať rôzne psie kusy s obežnými dráhami mesiacov, ako aj s obežnou dráhou a úklonom osi celej planéty. No napriek tomu má Nirn stabilnú os - počas roka vôbec nedochádza k skracovaniu a predlžovaniu dní.

Ani pre dva mesiace Nirnu by to nemala byť žiadna sranda - ich orbity a osi by mali byť stabilné asi ako dvojkoalícia ĽSNS-VZDOR s Ferim Mikloškom na premiérskom a Sorosom na prezidentskom poste. Vzájomné komplikované pôsobenie (nielen) gravitačných síl by zrejme viedlo k tomu, že by aspoň jeden z mesiacov pomerne rýchlo vyštartoval na dlhú, nudnú a osamelú cestu vesmírom, prípadne na oveľa kratšiu, ale o to zábavnejšiu kolíznu dráhu s jednou zo strán Nirnského milostného trojuholníka.

Najjednoduchšie by bolo tieto javy odpísať ako chyby. Ale keď si už tvorcovia dali s určitými detailmi toľko námahy, tak prižmúrim obe oči, sklopím obe uši, zovriem obe polky a pokúsim sa vykonštruovať “logické” vysvetlenie.Z ich veľkosti na oblohe je evidentné, že sú buď prekliate veľké alebo prekliate blízko, zdanlivú neprítomnosť slapových síl je teda možné vysvetliť iba tým, že sú tvorené nejakou veľmi “ľahkou” horninou s nízkou hustotou.

Existenciu a stabilitu obežných dráh a osí mesiacov i Nirnu samotného by bolo možné vysvetliť tak, že toto usporiadanie nebeských telies predstavuje (z hľadiska geologičnieho) mladý zjav ktorý nebude mať dlhé trvanie. Príčin by sa našlo niekoľko - napríklad mladý vek planéty a/alebo mesiacov, prípadne nedávne gravitačné zachytenie jedného z mesiacov. Inak sa ale Nirn výrazne podobná Zemi - deň trvá 24 hodín a rok 365 dní. Ešte sa tu vynára otázka ročných období, ktoré však odpíšem napríklad eliptickou obežnou dráhou planéty a môžeme sa presunúť priamo na povrch planéty.

Podobne ako u Zemi, je väčšina povrchu planéty pokrytá oceánom. Nad jeho hladinou sa týči niekoľko kontinentov, pričom tie známe sa delia na dve skupiny - tie ostatné (Yokuda, Atmora, Akavir, Thras, Aldmeris a možno Pyandonea) a ten podstatný (Tamriel).

Skyrim

Z rozloženia klimatických pásiem kontinentu je očividné, že Tamriel zaberá veľkú časť severnej pologule Nirnu. Provincia Skyrim sa nachádza na severnej, teda nachladnejšej časti kontinentu a má veľmi členitý reliéf - nájdete tu najvyššie vrchy na celom Tamrieli, ale aj nízko položené pláne.



Pohľad na drsnú krásu, hory, údolia a planiny Skyrimu budí dojem podobnosti so škandinávskymi krajinami (čo pravdepodobne nie je náhoda), z geologického hľadiska však táto povrchná podobnosť skrýva podstatné rozdiely. Môžete si to predstaviť asi ako rozdiel medzi slovami “vykakať” a “pokakať” - oba síce obsahujú slovo “kakať”, ale ich význam je úplne odlišný.

Najvyšší vrch Škandinávie Galdhøpiggen (severania to s tými nevysloviteľnými názvami vrchov snáď robia naschvál), dosahuje výšku 2469 metrov nad morom, čo len o trocha presahuje najvyššie vrchy v Tatrách. Za najvyšší bod Skyrimu je považovaný vrch zvaný Hrdlo sveta s odhadovanou výškou 7212 metrov nad morom, čo je výška ktorú skôr nájdete v Himaláchach.

Drastický rozdiel vo výškach pohorí nie je jediným rozdielom medzi Skyrimom a Škandináviou. V Skyrime si môžete opekať prdelku doružova pri horúcich prameňoch, gejzíroch a (možnože) sopkách, ktoré by ste v Škandinávii hľadali márne. Rozdiely majú jednu a tú istú príčinu - v porovnaní so Škandináviou je Skyrim krajinou s oveľa “mladšou” a aktívnejšou geológiou.

Tu svoje rozprávanie o všeobecnej geológii Skyrimu nateraz utnem, aby ste mi nezomreli od nudy, alebo od toľkého vzrušujúceho čítania o geológii Skyrimu náhodou nedostali infarkt. Nedá sa mi však poriadne rozlúčiť bez niekoľkých záfrfľov na adresu niektorých geologických nezmyslov Skyrimu.

Dosť ma štve, že niektoré rudy sú buď pomenované veľmi nesprávne (napríklad malachit, v Skyrime druh sopečného skla, je v skutočnosti minerál medi), alebo sa z nich vyrábajú nesprávne veci (napríklad primiešavanie korundu do železa pri výrobe ocele), ale to by šlo vysvetliť tým, že obyvatelia dali “naše” názvy iným rudám.

Skyrim ale čelí s podobným rudným problémom ako ostatné fantasy svety. Nie je to síce také hrôzostrašné ako u iných svetov, aj keď... rudy v jaskyniach...

Nie, proste nie.

Vo vzácnych prípadoch je to síce možné, no naši predkovia by sa asi toľko nenamáhali s razením šácht a baní, ak by stačilo jednoducho vliezť do jaskyne.



Na druhej strane v Skyrime (teda nie priamo na kontinente, ale na sopečnom ostrove Soltsheim) nájdete ľadovcovú jaskyňu, čo je fenomén, o ktorého existencii v našom svete väčšina ľudí ani len netuší, takže klobúk dole.

Keď sme už pri ľadovcoch, podľa môjho názoru je v Skyrime primálo ľadovcov a prejavov ľadovcovej činnosti. Plesá a ľadovcové morény by krajinu nepochybne skrášlili, takže ich absencia zamrzí, osobne však za najväčšiu škodu považujem to, že v Skyrime chýbajú rozsiahlejšie horské ľadovce, pretože tie zvyknú z hôr zliezať do nižších oblastí, kde vytvárajú vskutku pozoruhodné kontrasty. Posúďte sami:

Jedným z najväčších iritantov v Skyrime sú pre mňa textúry hornín. Všetky horniny majú jednotvárnu sivoškaredú farbu, a hoci sa im v niektorých prípadoch úspešne darí imitovať vrstevnatosť alebo puklinovitosť, vo väčšine prípadov v tom zlyhávajú. Tvorcovia si však česť zachránili na ostrove Soltsheim, kde môžete vidieť takéto nádherné bazalty so šesťbokou stĺpcovitou odlučnosťou.

Mojim posledným problémom je mesto Solitude. Ten, koho napadlo postaviť toto, by mal okamžite získať cenu hlavného architekta v podobe romantickej večere s drakom, kde by slúžil ako predjedlo, hlavný chod, dezert, aperitív i zápitok. Prečo je niečo také z geologického hľadiska hlúpe a nebezpečné, snáď nemusím rozoberať. Ale ak vezmem do úvahy to, že kde všade sú ľudia schopní stavať v reálnom svete, je vlastne skyrimské podceňovanie geológie pri výstavbe realistické, nemyslíte?

To je na dnes všetko, milí dobrodruhovia. Môžete sa veselo vrátiť ku kopaniu, rúbaniu dreva, zbieraniu kapusty, ochutnávaniu pavúčích vajíčok a všetkých tým ostatným hrdinským činnostiam, ktorým sa v tomto chladnom raji venujete. V ďalšej časti sa pokúsim vysvetliť, ako Skyrim vôbec vznikol.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Po prvé: Budem sa čo najviac snažiť vyhýbať mágii ako vysvetleniu. Preto napríklad príbehy o stvorení svetov budem považovať za ekvivalent bájí o stvorení sveta typického pre mnohé ľudské kultúry.
Po druhé: Chyby sa budú diať. Mnohé svety majú bohatú históriu a sú tak obrovské, že sa v nich občas zamotajú aj ich autori, takže ani ja o danom fantasy svete nemôžem vedieť všetko (nehovoriac o tom, že niektoré svety poznám viac, iné menej). Koniec-koncov sa bavíme o vymyslených svetoch, preto nesúhlas, vychytávanie chybičiek a diskusia je vítaná.
Po tretie: Budem sa sústreďovať na tie časti fantasy sveta, z ktorých je dostupných čo najviac informácií. Nečakajte siahodlhé rozpravy o geológii hentoho zaprdeného kúta sveta, ktorému sa autor dokopy venoval tri a pol vetami. (Jedine, že by sa viazal na nejaký geologicky zaujímavý fenomén.)
Po štvrté: (Teraz nasleduje veta, o ktorej som dúfal, že ju nikdy nebudem musieť napísať. Nerád totiž podceňujem inteligenciu čitateľov. No posledné články v kombinácii s možnosťou, že tieto články budú zrejme čítať mnohí ľudia neoboznámení s mojim štýlom ma k tomu prinútili.) Články sú písané položartovným (ak ste pesimisti tak polovážnym) tónom a v nich použitý humor preto neodporúčam brať tak vážne. Až na geológiu, tá je písaná s plnou vážnosťou článku o geológii vymysleného sveta.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet