11 dinosaurov, ktoré chceme vidieť vo filme
25.06.2018-18:00:00   |   Marek Dzurenko
#Pravek
#Longformy
Tento článok nemá byť recenziou najnovšieho dielu filmovej série Jurský park, či vlastne Jurský svet. Skôr ide o zbožné želanie paleonadšenca, ktorý si (úplne dobrovoľne) zašiel do kina na novú časť ikonickej franšízy a zas mu ostali len oči pre plač, pokiaľ ide o prezentáciu dinosaurov a ďalších druhohorných plazov.

Dovoľte mi teda trochu lamentácie. Odhliadnuc od faktu, že väčšina dinosaurov v novom filme má pramálo spoločné so svojimi reálnymi menovcami, najviac ma nasier.. ehm.. hnevá, že jeho tvorcovia mentálne uviazli v prvej polovici 90. rokov, keď vyšiel prvý Jurský park. Nemám tým na mysli iba výzor našich obľúbených prehistorických miláčikov, ale najmä fakt, že drvivá väčšina dinosaurov vo filme je známa už celé desiatky rokov.

Pre ľudí stojacich za novými filmami akoby posledných 30 rokov paleontológie ani neexistovalo. Všetky dinosaury vyzerajú viac-menej rovnako ako sme si mysleli, že by mohli vyzerať na začiatku 90. rokov. A takmer všetky boli objavené a opísané najneskôr v rokoch osemdesiatych. To je samozrejme trestuhodné mrhanie potenciálom, pretože v posledných desaťročiach sa priam roztrhlo vrece s objavmi nových dinosaurích druhov. Opísané boli nielen nové druhy, ale dokonca i celé skupiny, dovtedy pre vedu celkom neznáme.

Toto lipnutie na akejsi „tradícii“ a „kontinuite“ je samozrejme prachprostý kalkul, ktorý ma zabezpečiť, že diváci nemusia opustiť svoju komfortnú zónu a byť konfrontovaní so zmenou paradigmy v našom chápaní života v druhohorách. Inými slovami: filmoví producenti a tvorcovia sa za každú cenu snažia udržať status quo, pretože nostalgia zarába.

Po stránke biznisu ide zrejme o správny krok, najmä ak sa pozrieme na obrie tržby Jurského sveta. Na chvíľu sa ale na nostalgiu zvysoka vykašlime a predstavme si 11 (nielen) dinosaurov, ktoré by sme radi videli na striebornom plátne. A všetky boli opísané až po tom, ako kinosály v roku 1993 ovládol pôvodný Jurský park alebo sa interpretácia ich vzhľadu a správania za posledné roky radikálne zmenila.

Teropódni zloduchovia


Každý dobrý príbeh vyžaduje antagonistu - zloducha, ktorý protagonistov poriadne potrápi alebo v tomto prípade rovno skonzumuje. A arcilotrami prvého filmu boli nepochybne Tyrannosaurus a „velociraptory“, ktoré sa však v nových dieloch z nejakého dôvodu transformovali do úlohy (anti)hrdinov a objavia sa vždy vo chvíli, keď treba zožrať iného zloducha a zachrániť našich ľudských hrdinov. Aby sme boli féroví, precedens pre túto scénu pochádza zo samého záveru prvého filmu, keď T. rex čírou náhodou v poslednej chvíli ochráni Dr. Granta a spol. pred dvojicou „velociraptorov“. To svedčí len o tom, že táto franšíza sa nezmôže na viac, ako vykrádanie samej seba.


V treťom dieli bol T. rex nahradený rodom Spinosaurus, ktorý bol zobrazený ako nadupaný ultrazáporák, ktorý tyranosaurovi hravo (a veľmi doslovne) vykrúti krk. To je vzhľadom k rybožravosti a spôsobu života tohto zvieraťa síce málo pravdepodobné, ale aspoň sa diváci dozvedeli, že Tyrannosaurus nebol najväčším mäsožravým dinosaurom všetkých čias. V Jurskom svete a jeho pokračovaní sme zas dostali akési hybridné teropódy s absurdnými superschopnosťami. Zív. Pritom poznáme celú plejádu vskutku hrozivých dinosaurích predátorov, ktoré by dôstojne nahradili tyranosaura a prerastených „velociraptorov“ v role antagonistov. Začneme tými najväčšími a najhrozivejšími – karcharodontosauridmi.

1. Giganotosaurus


-


Alternatívy: Carcharodontosaurus (na obrázku), Tyrannotitan, Acrocanthosaurus (perexový obrázok), Mapusaurus

Giganotosaurus carolinii pochádza z obdobia kriedy z oblasti dnešnej Patagónie a v čase svojho opisu v roku 1995 sa dočkal slušnej medializácie. Veľkosťou sa totiž vyrovnal slávnemu tyranosaurovi. Jeho dĺžka presiahla 13 metrov a jeho hmotnosť paleontológovia odhadujú na okolo 8 ton. Spolu s ďalšími príbuznými rodmi ho radíme do skupiny Carcharodontosauridae, čo je podskupina známych alosaurov. Samotný Allosaurus, ktorý bol o dosť menší a žil počas vrchnej jury, sa objavil v poslednom filme, avšak jeho neskorší a omnoho nebezpečnejší bratranci stále čakajú na svoj hviezdny moment.

Zaujímavé pritom je, že hybridný Indominus sa v niektorých ohľadoch na giganotosaura nápadne podobá. Náhoda? Nemyslím si.

Karcharodontosauridy síce dosahovali podobné rozmery ako mohutný Tyrannosaurus, boli však o niečo štíhlejšie (a tým pádom zrejme aj rýchlejšie) a ich štýl lovu bol celkom odlišný. Mali silné trojprsté predné končatiny s masívnymi pazúrmi, ktorými sa mohli zachytiť koristi ako pomocou hákov. Ich čeľuste fungovali tak trochu ako sekery – nedokázali síce drviť kosti na spôsob tyranosaura, mohli sa však zahryznúť do koristi a vytrhnúť z nej obrovský kus mäsa.

Okrem samotného giganotosaura sa ponúkajú aj ďalší adepti rovnakej váhovej kategórie – severoafrický Carcharodontosaurus, ktorý dal meno celej skupine; Mapusaurus, ktorý podľa nálezu celej rodinky týchto predátorov možno lovil vo svorkách; Tyrannotitan, dinosaurus s najdrsnejším názvom všetkých čias a ak chcú byť v Hollywoode patriotickí, tak majú na výber aj rýdzo americký rod Acrocanthosaurus s nízkou plachtou na chrbte.

2. Megaraptor


-


Alternatívy: Australovenator (na obrázku)

Naozaj netuším, prečo je nutné vymýšlať pochybné hybridy typu Indoraptor, keď paleontologická veda prináša novinky v podobe skupiny Megaraptora. Megaraptorany sú pomerne novou a enigmatickou skupinou teropódov a ich pozostatky sú notoricky vzácne a neúplné. To však môže byť ich devízou – keďže toho o ich vzhľade a spôsobe života veľa nevieme, filmári a dizajnéri majú voľnejší priestor na uplatnenie svojej fantázie bez toho, aby paleošprti ako ja nadmieru reptali.


Dinosaurus, podľa ktorého boli megaraptorany pomenované, má krkolomný celý druhový názov Megaraptor namunhuaiquii a v čase svojho opisu v roku 1998 bol považovaný za zástupcu dromeosauridov, do ktorej patrí aj Deinonychus a Velociraptor. Neskôr sa ukázalo, že obrovský, 30 centimetrov dlhý pazúr nosil jeho majiteľ na prvom prste predných, a nie zadných končatín. Výskumníci sa doteraz nezhodli na tom, či sú megaraptorany bližšie príbuzné alosaurom alebo tyranosaurom, niečo mi však hovorí, že drvivú väčšinu divákov to vonkoncom nezaujíma.

Dinosaurí zloduch s dĺžkou 8 metrov a pazúrmi, na ktoré sa nechytá ani komiksový Wolverine by ich však do kín nalákať mohol. Poznáme niekoľko ďalších zástupcov tejto skupiny, ich fosílne pozostatky sú však ešte menej kompletné ako v prípade megaraptora. Ako najvhodnejší náhradník sa javí pomerne dobre preskúmaný, no o niečo menší austrálsky Australovenator.

3. Dakotaraptor

(na obrázku)


-


Alternatívy: Utahraptor, Achillobator

Určite ste už stokrát počuli a čítali o tom, že filmový „velociraptor“ nie je v skutočnosti Velociraptor. Reálny Velociraptor totiž pochádza z Mongolska a dosahoval maximálnu veľkosť moriaka. Podoba filmového „raptora“ je založená na príbuznom a väčšom severoamerickom druhu Deinonychus antirrhopus, ktorý bol z praktických dôvodov ešte o niečo zväčšený. Netreba však zúfať. Existuje totiž spôsob, ako elegantne nahradiť šupinatých a nesprávne pomenovaných kváziraptorov, a pritom zachovať populárnu prezývku „raptor“. Predstavuje sa druh Dakotaraptor steini.

Dakotaraptor je vskutku čerstvým prírastkom do rodiny dromeosauridov, opísaný bol len v roku 2015. Jeho veľkosť pritom takmer presne korešponduje s veľkosťou filmových „raptorov“ a jeho výhodou je aj ľahko vysloviteľný a rýdzo americký názov a pôvod. Ešte zaujímavejší je jeho stratigrafický kontext – bol totiž objavený v rovnakom súvrství ako Tyrannosaurus. Pochádza z hornín súvrstvia Hell Creek z najvrchnejšej kriedy západnej Severnej ameriky. Žil teda v rovnakom čase a priestore ako celebritný „tyranský jašter“.

Podobnú veľkosť ako „raptory“ vo filme dosahoval taktiež ázijský rod Achillobator. Ak by sa tvorcovia rozhodli pre väčšiu a robustnejšiu alternatívu, ako na tanieri sa pre nich ponúka Utahraptor. Ten bol opísaný v tom istom roku, ako išiel do kín Jurský park. Ide zatiaľ o najväčšieho známeho dromeosaurida s dĺžkou 6-7 metrov pri hmotnosti vyše pol tony.

4. Latenivenatrix

(na obrázku)


-


Alternatívy: Troodon

„Raptory“ z Jurského parku oplývajú značnou inteligenciou a hoci je ich inteligencia vo filmoch prehnaná, naozaj išlo o dinosaury s pomerne veľkým mozgom. Najvyššími hodnotami encefalizačného kvocientu (EQ)* spomedzi nevtáčích dinosaurov sa však mohli pýšiť ich blízki príbuzní zo skupiny Troodontidae. Tieto dinosaury mali taktiež veľký pazúr na zadných končatinách, ale na rozdiel od dromeosauridov boli štíhlejšie stavané a pravdepodobne lovili menšiu korisť. Zopár foriem ale dorastalo do veľkosti, ktorá by z nich mohla robiť veľmi nebezpečné zvieratá aj pre človeka.

*EQ – encefalizačný kvocient vyjadruje veľkosť mozgu v pomere k veľkosti tela.


Takou je Latenivenatrix mcmasterae z vrchnej kriedy Severnej Ameriky, nový druh troodontida opísaný len minulý rok. Je to najväčší zástupca skupiny – celková dĺžka jeho tela bola 3,5 metra. Podobnú veľkosť mohol mať aj zatiaľ bližšie neurčený troodontid z Aljašky. Známy je pod prezývkou „arktický Troodon“ a zatiaľ boli objavené len jeho zuby. Dá sa z nich však vyčítať, že išlo o mohutné zviera, ktoré bolo o 50% väčšie ako troodontidy z južnejších oblastí.

Patrí sa dodať, že najnovšiemu filmu slúži ku cti, že okrem zmutovaného indoraptora konečne servíruje nové rody teropódnych dinosaurov – konkrétne sú to Allosaurus, Baryonyx a Carnotaurus. S dizajnom prvých dvoch menovaných príliš spokojný nie som, ale ten Carnotaurus fakt vyzerá ako jeho reálna verzia. No vidíte, keď sa chce, tak sa to dá.

Nebezpečné podivnosti


Doteraz sme sa bavili o štandardne vyzerajúcich teropódoch, ktoré by mohli na ostrove narobiť slušnú šarapatu. Teropódy sú však veľmi rôznorodé a niektoré vyzerali skutočne bizarne.

5. Gigantoraptor

(na obrázku)


-


Alternatívy: Macroelongatoolithus

Napríklad Gigantoraptor erlianensis opísaný v roku 2007. Tento dinosaurus bol pre vedcov veľkým prekvapením a to najmä kvôli rozmerom. Patril medzi oviraptorosaury, bol však zďaleka najväčším členom tejto zvláštnej skupiny operených teropódov so zobákmi. Oviraptorosaury sa natoľko podobali vtákom, že ich niektorí paleontológovia dokonca považujú za pravé vtáky, ktoré stratili schopnosť letu.

Ale späť ku gigantoraptorovi. Toto mohutné zviera meralo na dĺžku 8 metrov a vážilo okolo 1,5 tony. O potravných preferenciách oviraptorosaurov sa stále vedú spory, najpravdepodobnejšia sa však javí možnosť, že boli všežravé alebo prevažne mäsožravé. Nech už bola potrava gigantoraptora akákoľvek, stretnúť ho mimo elektrického oplotenia by asi nikto z nás nechcel. Gigantoraptor pochádza z Mongolska, fosílne vajcia zaradené do ichnotaxónu* Macroelongatoolithus zo Spojených štátov však svedčia o existencii obrích oviraptorosaurov aj v Severnej Amerike. Rozmery ich vajec boli skutočne impozantné – najväčšie z nich sú dlhé vyše 60 centimetrov!

*Ichnotaxón – v systematike taxonomická jednotka označujúca ichnofosílie, teda skamenené odtlačky stupají, vajcia, exkrementy a iné stopy po činnosti organizmov.

6. Quetzalcoatlus


-


Alternatívy: Hatzegopteryx, Arambourgiana (na obrázku)

Ok, fajn, viem, čo si teraz niektorí myslíte. Quetzalcoatlus nie je dinosaurus. Napriek tomu som sa rozhodol zaradiť ho do zoznamu, keďže pterosaury sú dinosaurom blízko príbuzné a rod Pteranodon sa objavil už v druhom filme. Ich stvárnenie v sérii Jurský park je však otrasné. V Jurskom svete sa po boku pteranodona objavil aj raný pterosaur Dimorphodon, o jeho výzore vo filme sa ale radšej rozpisovať nebudem, pretože by sa to nezaobišlo bez vulgarizmov. Pravda je taká, že Pteranodon ani Dimorphodon by pre človeka pravdepodobne nepredstavovali žiadne nebezpečenstvo. To isté sa ale nedá povedať o obrích azhdarchidoch.


Azhdarchidae sú skupina vrchnokriedových pterosaurov, ktorá zahŕňa najväčšie lietajúce tvory všetkých čias. Severoamerický Quetzalcoatlus northropi bol vysoký ako žirafa a dosahoval rozpätie krídel 10-11 metrov. O niečo mohutnejší európsky rod Hatzegopteryx bol najväčším mäsožravcom vo svojom ekosystéme. Väčšina Európy bola počas kriedy zaliata plytkým morom a prevažnú časť kontinentu tvorila sieť ostrovov. Keďže na ostrovoch chýbali veľké teropódne dinosaury, Hatzegopteryx sa zhostil úlohy top predátora. Podľa výpočtov dokázali obrie azhdarchidy preletieť tisíce kilometrov a geografické bariéry pre ne nepredstavovali žiadnu prekážku. Len si to predstavte – pterosaury vysoké ako žirafa zobajúce po nešťastných návštevníkoch parku ako gigantické bociany poľujúce na žaby. To je vcelku desivá myšlienka.

Obrí vegetariáni


Kde sú mäsožravce, musia byť zákonite aj bylinožravce a druhohorný svet nebol výnimkou. Filmový Jurský park, resp. Jurský svet pravidelne ukazuje ikonické „veggiesaury“, ako napríklad rohatého triceratopsa, platňochrbtého stegosaura či opancierovaného ankylosaura. Tieto rody sú notoricky známe a počul o nich úplne každý. Chcelo by to niečo zaujímavejšie, že?

8. Therizinosaurus

(na obrázku)


-


Alternatívy: Deinocheirus

O ohromnej diverzite teropódnych dinosaurov svedčí fakt, že niektoré z nich sa vydali na cestu vegetariánstva. Bylinožraví špecialisti spomedzi teropódov boli zástupcovia skupiny Therizinosauria. Vyznačovali sa objemnými trupmi, dlhými krkmi a perím, ktoré sa podobalo periu austrálskeho emu. Ich najnápadnejších znakom boli ale ich silné predné končatiny s obrovskými pazúrmi. Tými si zrejme priťahovali a pridŕžali vetvy stromov, mohli však slúžiť aj na obranu či pri vnútrodruhovej komunikácii.

Majestátny Therizinosaurus cheloniformis z východnej Ázie bol s dĺžkou 10 metrov a pri hmotnosti okolo 5 ton najväčším terizinosaurom. Iba jeho pazúry merali neuveriteľný meter!

Podobne bizarný druh je aj legendárny Deinocheirus. Pochádza z rovnakej oblasti a času ako Therizinosaurus, patrí však do skupiny “pštrosích dinosaurov”, ornitomimosaurov. Jeho príbuzný Gallimimus sa objavil už v pôvodnom filme, Deinocheirus bol ale medzi pštrosími dinosaurami (jemne povedané) výnimočný. Jednak bol obrovský (vážil asi 6 ton), mal zobák ako kačica a zvláštny hrb či plachtu na chrbte. Chceme viac čudných dinosaurov v popkultúre!

7. Argentinosaurus


-


Alternatívy: Puertasaurus, Patagotitan, Alamosaurus (na obrázku)

V čase, keď Steven Spielberg natáčal Jurský park bol najväčším známym dinosaurom stále Brachiosaurus, resp. jeho africký bratranec dnes známy pod rodovým názvom Giraffatitan. V tom istom roku bol opísaný nový juhoamerický druh sauropóda – Argentinosaurus huinculensis. Tento gigant patril do skupiny Titanosauria, ktoré boli dominantnými bylinožravcami južnej pologule počas kriedy a na rozdiel od ostatných sauropódov prežili až do samého konca druhohôr.

Argentinosaurus je spravidla považovaný za najväčšieho známeho dinosaura, a tým pádom aj najväčšie suchozemské zviera v histórii Zeme. Pri dĺžke 35 metrov a váhe 80 ton bol dvakrát tak ťažký ako Brachiosaurus. Podobné rozmery dosahovali aj ďalšie juhoamerické titanosaury ako Puertasaurus a Patagotitan, ktorý je známy na základe o dosť kompletnejšieho fosílneho materiálu. Severoamerický Alamosaurus zo samého konca kriedy taktiež dorastal do podobných rozmerov. Na severnej hranici svojho rozšírenia sa mohol dokonca stretnúť aj so slávnym T. rexom.

Jednoducho povedané, ak nás chcú filmári ohúriť kolosálnymi rozmermi digitálnych dinosaurov, niet vhodnejších kandidátov ako obrie titanosaury.

Rozkošný drobizg


Od najväčších dinosaurov teraz prejdeme k tým najmenším. Malým druhom dinosaurov sa filmová sága zvyčajne vyhýba, ak nerátame prítomnosť drobného rodu Compsognathus. To je ale škoda, pretože práve tie najmenšie netváčie dinosaury boli často najčudesnejšie a ak mám byť úprimný, taktiež odzbrojujúco rozkošné. Ak si chcú filmári získať srdcia divákov, nie je nič jednoduchšie, než spraviť nového maskota značky z nasledujúcich možností.

9. Microraptor


-


Alternatívy: Sinornithosaurus, Changyuraptor (na obrázku)

Predstavujú sa Microraptoria, dinosaurie „dvojplošníky“. Títo drobní členovia širšej rodiny dromeosauridov mali dlhé perá nielen na predných, ale aj na zadných končatinách, čo im umožnilo plachtiť zo stromu na strom. Microraptor bol miniatúrny dinosaurus, ktorý vážil okolo jedného kilogramu, pričom väčšie formy ako Sinornithosaurus a Changyuraptor dosahovali troj- až štvornásobok tejto hmotnosti.

10. Heterodontosaurus

(na obrázku)


-


Alternatívy: Tianyulong

Skupina heterodontosauridov je malá a taktiež pomerne málo známa. To je však škoda, pretože ide o veľmi zaujímavé zvieratá. Názov Heterodontosaurus doslova znamená „rôznozubý jašter“ a je na to dobrý dôvod. Tieto drobné dinosaury totiž mali dva celkom odlišné typy zubov, čo je na plazie pomery nezvyčajné. V ich zobákovitých čeľustiach nájdeme okrem stoličiek taktiež výrazné očné zuby. Jedálny lístok týchto zvierat je neistý, pravdepodobne však išlo o bylinožravce alebo všežravce.


Niektorí vedci sa nazdávajú, že ich dlhé a silné predné končatiny mohli slúžiť na rozhrabávanie termitísk alebo na vyhľadávanie korienkov a hľúz pod zemou.

Objav heterodontosaurida rodu Tianyulong dokázal, že aj tieto dinosaury boli pokryté primitívnym perím, ktoré pripomínalo štetiny.

11. Yi

(na obrázku)


-


Alternatívy: Epidexipteryx, Scansoriopteryx

To najprapodivnejšie na záver. Dinosaurus s rekordne krátkym druhovým menom Yi qi reprezentuje skupinu Scansoriopterygidae, zahŕňajúcu operené formy, ktoré sú tak trochu dinosaurím ekvivalentom lemura ksukola madagaskarského. Sú evidentne prispôsobené na arborikolný (stromový) spôsob života a majú extrémne predĺžený tretí prst, ktorým pravdepodobne, tak ako ksukol, dolovali hmyz spod kôry stromov.

Čudesný Yi mal navyše medzi prstami natiahnuté lietacie blany, ktoré mu dodávali vzhľad miniatúrneho dráčika či akéhosi dinosaurieho netopiera. Podobne ako mikroraptory, aj tento dinosaurus dokázal plachtiť zo stromu na strom.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Zdroje
Naish D & Barrett P (2016) Dinosaurs: How They Lived and Evolved. Smithsonian Books, Washington DC. 224 p.
Paul GS (2016) The Princeton Field Guide to Dinosaurs. 2nd edition. Princeton University Press, Princeton. 360 p.
Witton M (2013) Pterosaurs: Natural History, Evolution, Anatomy. Princeton University Press, Princeton. 304 p.

Obrázky: HarshLight, Fred Wierum, Emily Willoughby, Travis Tischler, Matt Martyniuk, Mark Witton, rroobboo 999, Dmitri Bogdanov, Tyler Keillor
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail