1. Hoigného syndróm

Spomínané zažívacie ťažkosti a alergická reakcia patria medzi najčastejšie a najznámejšie vedľajšie účinky antibiotík. Ide o reakcie, ktoré sa nedajú dopredu predpovedať, nevieme, či je pacient/pacientka alergická, kým sa po podaní lieku nevysype, prípadne nedostane závažnejšiu reakciu spojenú so zúžením dýchacích ciest a následnou dušnosťou.

Hoigného syndróm patrí medzi menej známe nežiaduce účinky a u pacienta sa rozvinie pri nesprávnom podaní lieku. Vďaka dostatočnej odbornosti zdravotného personálu a vedomosti o spôsobe aplikácii liekov je táto nežiaduca reakcia vzácna. V literatúre sa spomína hlavne pri kryštalickom penicilíne, hoci vieme, že ho môžu vyvolať aj chybné podania iných liekov, napr. niektorých lokálnych anestetík.

Kryštalický penicilín je vodný roztok antibiotika a sodnej alebo draselnej soli určený len na priame podanie do žily. V prípade nesprávneho podania do svalu, namiesto do žily, dochádza k náhlemu rozvoju akútnych psychotických príznakov vo forme zrakových, sluchových, chuťových či iných halucinácií. K ďalším príznakom patria rôzne poruchy vedomia, kŕče a strach zo smrti. Prejavy trvajú asi 20 minút a niekedy sa popisuje dlhodobé pretrvávanie. Presná príčina nie je jasná, staršiu teóriu o mikroembolizácii kryštálikov roztoku v mozgových cievach dnes nahradila teória o pseudoalergickej reakcii postihujúca aj časti mozgu. (1)

2. Farebný moč

Bežní ľudia nevideli nikdy inú farbu moču ako žltú. Lekári a sestry sa zvyknú stretávať aj s farbou dočervena pri krvácaniach v močovom trakte a ani jasne červený obsah nezvykne v nemocniciach šokovať.

Čo však napr. zelený moč alebo modrý moč? Takýto nález pri rannej hygiene prekvapí aj skúsenú zdravotnú sestru. Niektoré protizápalové lieky, ako sulfasalazín, spôsobujú oranžovú farbu, anestetikum propofol alebo indometacín využívaný pri liečbe zápalu a bolesti môžu spôsobiť modrú a zelenú farbu moču. (2) Odporúča sa pacientov na možnú zmenu farby upozorniť, inak ich ráno na záchode môže čakať veľké prekvapenie. Napriek tomu, ako zvláštne moč vyzerá, nejde o nič, čo by pacienta ohrozovalo na zdraví.

3. Svet očami van Gogha

Medzi najstaršie lieky, ktoré využívame ešte aj dnes pri liečbe srdcových arytmií a srdcovej nedostatočnosti, patrí digoxín. Ide o výťažok z náprstníka (po latinsky digitalis), ktorý zvyšuje srdcovú silu a spomaľuje príliš rýchly pulz pri arytmii. Digoxín objavil anglický lekár William Whitering v roku 1785 a hoci sa mu v priebehu nasledujúcich viac ako 200 rokov pripisovali až neuveriteľné liečivé účinky na srdce, dnes vieme, že hoci pre pacienta výrazne prognózu nemení, dokáže zlepšiť subjektívne ťažkosti pri srdcovej nedostatočnosti.

Nevýhodou je tzv. úzky terapeutický index, čo znamená, že je relatívne ľahké pacienta predávkovať. Prejavy intoxikácie digoxínom sa väčšinou prejavia na EKG rôznymi arytmiami, pri vysokých hladinách liečiva v krvi môže dôjsť aj k menej bežným vedľajším účinkom, napr. žltému videniu (odborne nazývané xantopsia).

Špekuluje sa, že slávny maliar Vincent van Gogh trpel predávkovaním digoxínom. Ku koncu svojho života maľoval často so žltou farbou. Dokonca namaľoval portrét svojho lekára, ktorý v ruke drží rastlinu náprstníka. (3) Na druhej strane sa ozývajú aj hlasy, ktoré v spájaní van Gogha s xantopsiou kvôli digitalisu nevidia naozaj nič viac, než špekuláciu. (4)

4. Stevens-Johnsonov syndróm

Život ohrozujúca kožná reakcia po podaní niektorých liekov (napr. allopurinol, lamotrigin, sulfonamidy) je vlastne porušená imunitná reakcia tela vedúca k hrôzostrašnému postihnutiu kože a slizníc. Začína sa chrípkovými príznakmi, neskôr sa objavujú bolestivé vredy na slizniciach v ústnej dutine, ale aj v análnom otvore či na genitáliách a môže viesť až k tvorbe veľkých pľuzgierov na celom tele, ktoré po prasknutí zanechajú veľké, nekryté a výrazne bolestivé plochy. (5) Reakcia je presne tak závažná, ako vyzerá.

5. Disociatívna anestézia

Pred niekoľkými rokmi sa v správach objavila reportáž o ketamínovom fantómovi znásilňujúcom ženy a tie si nepamätali, čo sa stalo. Ketamín je anestetikum, ktoré má oproti ostatným špecifickú vlastnosť – schopnosť vyvolať stav odborne nazývaný disociatívna anestézia. Pacient necíti bolesť, ale nie je úplne v bezvedomí. Prežíva rôzne halucinácie, je však schopný dýchať bez potreby intubácie. Človek pod vplyvom ketamínu má pocit, že jeho telo nie je reálne, prípadne má pocit, že sa mu všetko iba sníva, nemusí vedieť svoje telo ovládať a takisto ani nemusí vnímať realitu.

Pre tieto vlastnosti sa občas ketamín zneužíva ako droga na spríjemnenie dlhého večera na diskotéke. (6) V anesteziológii ale nejde o nežiaduci účinok a práve táto vlastnosť liečiva sa využíva.

6. Jarish-Herxheimerova reakcia

Komplikovaný názov popisuje stav zhoršenia zdravotného stavu po podaní antibiotika pri bakteriálnej infekcie. Typicky sa spája najmä so syfilisom, hoci táto pohlavne prenosná choroba nemá na Jarish-Herxheimerovu reakciu monopol. O čo ide? Po podaní antibiotika sa pacient cíti horšie, objavujú sa príznaky sepsy (ľudovo otrava krvi), môžu nastať zmeny krvného tlaku, môžu sa rozvinúť arytmie a pocit nedostatku kyslíka.

Vysvetlenie reakcie je pomerne jednoduché. Po podaní antibiotika dochádza k náhlemu rozpadu bakteriálnych buniek, čím sa do tela uvoľní veľké množstvo endotoxínov, ktoré dočasne zhoršia zdravotný stav pacienta.
Stav našťastie nie je život ohrozujúci a nie je potrebné prerušiť liečbu. (7) Ak však lekár o tejto možnej reakcii po podaní antibiotík nevie, môže byť veľmi prekvapený, prečo terapia nefunguje.

7. Svet bez pachu

Interferóny sú skupina látok produkované naším imunitným systémom ovplyvňujúce rôzne deje v ľudskom tele – delenie buniek, tvorbu nových ciev, atď. V liečbe využívame najmä ich schopnosť zastaviť alebo spomaliť vírusové ochorenia (napr. vírusová hepatitída B, C) a niektoré nádorové ochorenia.

Boli popísané prípady, kedy pacienti po interferónovej liečbe stratili čuch, niektorí aj natrvalo. (8) Odborne sa tento stav nazýva anosmia a hoci nejde o život ohrozujúcu reakciu, náhla strata jedného z piatich zmyslov určite pre pacienta nie je niečo, nad čím by iba mávol rukou.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:

1 - http://hallucinations.enacademic.com/861/Hoign%C3%A9_syndrome
2 - https://www.drugs.com/mcd/urine-color
3 - https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7007674
4 - https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3693787/
5 - https://www.dermnetnz.org/topics/stevens-johnson-syndrome-toxic-epidermal-necrolysis/
6 - https://medical-dictionary.thefreedictionary.com/dissociative+anesthesia
7 - http://flexikon.doccheck.com/de/Jarisch-Herxheimer-Reaktion
8 - https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24683217

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet