Ako je v radoch biblistov a historikov dobre známe, tradičný „vianočný príbeh“ o Ježišovom narodení predstavuje zmes navzájom si protirečiacich tradícií, ktoré majú len málo spoločné s históriou. Ba čo viac, samotný spôsob slávenia Vianoc má zväčša pohanské korene a (situácia ohľadom stanovenia dátumu Vianoc je o čosi zložitejšia).



V článkoch, na ktoré odkazujeme, sme sa zameriavali na historické korene Vianoc a historicitu udalostí, ktoré sa s Vianocami spájajú. Opomenuli sme ale jeden zaujímavý fenomén. A tým je obhajovanie slávenia Vianoc (dokonca aj u ľudí, ktorí nie sú nábožensky založení) apelovaním na dlhú tradíciu tohto sviatku.

Myšlienkový experiment

Apel na tradíciu (argumentum ad antiquitatem) je dobre známa argumentačná chyba. Ale namiesto toho, aby sme kvôli tejto skutočnosti nad tvrdením mávli rukou, rozhodli sme sa pre menší (a veríme, že poučný) myšlienkový experiment. Pozrieme, k čomu by viedlo dôsledné dodržovanie apelu na tradíciu.

Poznámka: Pre premisy viacerých argumentačných chýb je typické, že sa využívajú selektívne – horlivo sa nimi argumentuje len vtedy, keď sa to danej osobe hodí, inokedy sa premisa ignoruje. Názorný príklad predstavuje apel na prírodu (argumentum ad naturam), ktorému čoskoro budeme venovať veľký článok. Táto logická a argumentačná chyba sa týka tvrdenia, podľa ktorého je niečo (látka, potravina, aktivita...) bezpečnejšie, zdravšie, chutnejšie alebo inak lepšie preto, že je to prírodné/prirodzené. Zabúda sa pritom na také drobnosti, ako napríklad fakt, že najsilnejšie známe jedy (napr. botulotoxín) sú prírodné. A aj tie najviac prírodné žienky a najviac prírodní mužíci nosia oblečenie, hoci je nepopierateľne neprirodzené, a obvykle používajú mobilné telefóny, internet, šampóny či deodoranty, ktoré, pokiaľ vieme, nerastú na stromoch.

Späť k apelu na tradíciu a našej úvahe, že človek, ktorému skutočne záleží na tradíciách, a bude v tomto prístupe dôsledný, istotne odmietne relatívne novodobý, importovaný sviatok, akým sú Vianoce . A namiesto neho bude oslavovať slnovrat.



Okrem apelu na tradíciu má takýto prístup aj solídnejšie argumenty. Pri historickom Ježišovi nepoznáme dátum, mesiac alebo presný rok narodenia, pričom nepanuje zhoda ani ohľadom toho, čím bol vlastne zač - čo nepoteší fundamentalistov, podľa väčšiny novozmluvných historikov to bol apokalyptický prorok, ktorý sám seba určite nepovažoval za Boha ani boha, pričom pojem „mesiáš“ chápal celkom inak ako dnešní kresťania. Na druhej strane vieme, kedy sa odohráva zimný slnovrat, aký má objektívny význam... a dokonca máme pomerne dobrú predstavu o tom, aký význam malo jeho slávenie pre dávnoveké kultúry.

Kamenné kalendáre

Dôležitosť slnovratov sa odrazila v mýtoch a tradíciách mnohých dávnych kultúr, čo potvrdzujú archeologické nálezy datované do neskorého neolitu až bronzovej doby – najznámejšie sú samozrejme pompézne megalitické stavby. Z ich orientácie ako aj detailov štruktúry podľa archeológov vyplýva, že fungovali ako akési kalendáre.

Megalitické hrobky boli často orientované podľa východu alebo západu slnka v čase slnovratu. Napríklad cez malý otvor v írskom Newgrange vnikajú na zimný slnovrat slnečné lúče priamo do chodby a osvetľujú dlážku v hĺbke hrobovej komory. Kruhovité megalitické stavby zvané hengy sú pre zmenu často orientované tak, že pri východe slnka počas letného a západe slnka počas zimného slnovratu sa smer slnečných lúčov prekrýva s osou monumentov.

„Astronomický“ význam útvarov potvrdzujú aj ornamenty nájdené na megalitoch. Napríklad na Stonehenge nachádzame rozvetvený kríž, ktorý podľa archeológov zrejme symbolizoval svetové strany alebo slnko, rôzne symboly pre hviezdy a zdvojenú špirálu v tvare osmičky reprezentujúcu putovanie slnka na oblohe v priebehu roka.

Veľkolepé dreveno-zemné obdoby Stonehenge

Podobne ako megalitické hengy, aj rondely boli orientované na základe letného a zimného slnovratu.

Samozrejme, žiadne Stonehenge ani iné „kamenné kalendáre“ na Slovensku nemáme (ale ktovie, nacionalistické fantázie možno vychrlia tvrdenie, že samotné pôvodné Stonehenge postavili Staroslováci/Slováci/Slovania).

Zo západného Slovenska však poznáme zvyšky takmer troch desiatok rondelov, teda stavieb, ktoré síce neboli megalitické (postavené z veľkých kamenných blokov), ale inak vo viacerých smeroch pripomínali západoeurópske hengy. Boli však staršie. Tieto kruhové útvary so zemnými valmi, priekopami a palisádami dosahovali priemer desiatok metrov. Podobne ako slávne Stonehenge, zrejme slúžili ako akési astronomické kalendáre.

Na našom území ich stavala tzv. lengyelská kultúra pred šesťtisíc päťsto až sedemtisíc rokmi. Čiže stáročia pred údajným stvorením sveta podľa biblickej chronológie tak, ako sa interpretuje mnohými fundamentalistami.

Ľud lengyelskej kultúry zrejme predstavoval zmes pôvodnejšieho domáceho a cudzieho obyvateľstva (imigrantov!). Maľovaná keramika, medené ozdoby, kultové predmety a opevnené sídliská nasvedčujú, že k nám prišlo z Balkánu.



Lengyelská kultúra bola súčasťou širšieho stredoeurópskeho fenoménu rozrôznenia pôvodne jednotnej kultúry prvých európskych poľnohospodárov na dcérske kultúry obohatené o rôzne miestne charakteristiky lovcov a zberačov. V čase jej vrcholu začali farmári využívať zvieratá nielen ako zdroj mäsa, ale aj ako zdroj druhotných produktov, napríklad vlny, mlieka, či ťažnej sily. To im umožnilo hromadiť majetok. Objavili sa prví boháči, jednorodinné obydlia, patriarchát aj pomerne vysoká organizácia spoločnosti, ktorá umožnila vznik rondelov.

Niektoré rondely dosahovali skutočne impozantné rozmery. Napríklad svodínsky rondel pri Štúrove mal priemer 160 metrov! Mimochodom, osada budovateľov mala tisíc až dvetisíc obyvateľov. Na pomery praveku to bolo veľkomesto, počtom obyvateľom zodpovedajúce oveľa neskorším stredovekým mestám.

Hodovanie pred hladomorom

Rekonštrukcia vstupu do rondela.

Detailné sledovanie pohybov Slnka a Mesiaca pomocou megalitických či dreveno-zemných stavieb umožňovalo pravekým kultúram správne odhadnúť čas príchodu jarnej a jesennej rovnodennosti. Od toho sa pre zmenu odvíjal čas sejby, monitorovanie zimných zásob jedla a čas rozmnožovania zvierat (pripúšťanie samcov k samiciam). Na tom všetkom koncom doby kamennej a začiatkom doby bronzovej závisel život poľnohospodárov. Ba čo viac, všetky tieto faktory boli oveľa dôležitejšie, ako sa môže zdať z dnešnej perspektívy. Teplotné rozdiely medzi letom a zimou boli totiž v tých časoch oveľa výraznejšie.



Január až apríl predstavovali pre prvých poľnohospodárov strednej, severnej a západnej Európy „mesiace hladomorov“. Oslava slnovratu, ktorá im predchádzala, bola zdanlivo napriek tomu – no v skutočnosti práve preto spojená s hodovaním.Zabíjal sa dobytok, ktorý tak ľudia nemuseli cez zimu kŕmiť. V mnohých kultúrach išlo prakticky o jediné obdobie v roku, keď bolo dostupné čerstvé mäso. Zároveň išlo o čas, keď bolo dispozícii na pitie prvé tohoročné víno a pivo. Význam zimného slnovratu okrem toho všetkého zvyšovali mýty. Udalosť, ktorú sprevádzalo zvrátenie skracovania dňa a klesania slnka na oblohe, sa v mýtoch spájala so znovuzrodením slnečných bohov.



Poznámka na záver: Kvôli prebytku emócií na úkor racionálneho úsudku, či len neschopnosti čítať s porozumením, sme sa neraz stretli s kritikou na adresu tvrdení, ktoré naše články neobsahovali. Pre istotu preto zdôrazňujeme, že nevyzývame na všoebecné nahradenie slávenia Vianoc oslavou slnovratu. Snažíme sa len poukázať, že Vianoce nie sú iným neskorodecembrovým sviatkom nadradené, a že prinajmenšom slnovrat - ideálne bez akéhokoľvek mytologického či ezoterického balastu - by si zaslúžil väčšiu pozornosť.

-

Zdroje
Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 1: Slovensko v praveku. Rak, 2002.
Ehrman, B.: How Jesus Became God. Harper One 2014.
Kováč, D. a kol., 1998: Kronika Slovenska 1. Fortuna Print, 1998.
Martin, D.: Introduction to the New Testament History and Literature. http://oyc.yale.edu/religious-studies/rlst-152Séria prednášok, Univerzita v Yale 2009
McIntosh, J.: Handbook to Life in Prehistoric Europe. Oxford University Press, 2009.
Milisauskas, S. (ed.): European Prehistory: A Survey (Interdisciplinary Contributions to Archaeology). Springer, 2002.


Obrázky: Wolfgang Sauber, zvyšok public domain

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet