IVM: Ako ste sa dostali k písaniu beletrie? A vďaka čomu sa k písaniu stále vraciate?
PK: K písaniu som sa dostal cez čítanie. Podľa mňa je to veľmi logická cesta. Čítanie a písané slovo ma fascinovalo. Obdivoval som, ako spisovatelia dokážu pomocou neho vyrozprávať príbeh a zaujať čitateľa. Nuž a od toho bol už len krok k tomu, aby som sa aj ja pokúsil písať. Myslím si, že každý človek raz za čas skúsi niečo, čo sa mu páči u iných (či už je to šport, spev alebo štýl obliekania).
A presne z toho istého dôvodu sa k písaniu vraciam. Čím viac čítam, tým viac mám chuť písať.
IVM: Čo vás priviedlo na myšlienku písať detské knihy? Je náročné venovať sa písaniu kníh pre deti a zároveň písať pre dospelých?
PK: Mám rád rozprávky a tak je logické, že inklinujem aj k ich písaniu. A asi je vo mne ešte stále viac dieťaťa než dospelého. Moja kamarátka vraví, že väčšina dospelých sa hrá na deti, ale ja sa hrám na dospelého. Asi preto tie detské knihy. Ale nemyslím si, že by bolo náročné skĺbiť dva spôsoby písania. Dokážem prehodiť výhybku, prípadne, občas to nie je až také odlišné. Aj v detskej, aj v dospeláckej literatúre sa môžu vyskytnúť podobné motívy, len sú inak podané.
![]( "290")
-IVM: V čom sú špecifiká písania pre deti? Myslíte, že vám zdokonaľovanie v písaní tohto žánru prospelo aj inej vašej tvorbe?
PK: Určite. Písanie pre deti má isté špecifiká, ktoré je treba dodržať. Dieťa by sa nemalo podceňovať. Nie je potrebné detskú literatúru infantilizovať, zjednodušovať, priveľmi prikrášľovať. Zároveň ale treba brať do úvahy o čosi menšie životné skúsenosti dieťaťa. Je to také balansovanie na okraji noža, ak urobím krok vedľa, tak prepadnem a buď urobím „hlúpu“ knihu alebo priveľmi náročnú.
IVM: Môže mať literatúra písaná pre dieťa umeleckú hodnotu? Je tento aspekt v detských knihách dôležitý?
PK: Pre mňa určite. Písaniu textov pre deti venujem toľko isto času ako textom pre dospelých. Mnohokrát rozprávku prepisujem, až kým nemám pocit, že nie len po príbehovej aj po štylistickej stránke je dobrá.
Viem, že z detských kníh sa dá vytvoriť dobrý biznis a autori bez ohľadu na kvalitu textu chŕlia jednu knihu za druhou, ale dúfam, že toto mi nehrozí.
IVM: Píšete a režírujete divadelné a rozhlasové hry. Možno ich považovať za prirodzené pokračovanie vašej poviedkovej alebo rozprávkovej tvorby?
PK: Asi áno. Ale možno aj odbornej práce. Na vysokej škole učím dejiny jazyka a vyštudoval som slovenský jazyk a dejepis, takže mám blízko k histórii. Mnohé hry, ktoré som vytvoril, sú založené práve na skutočných historický námetoch. Páči sa mi uvažovať o tom, ako sa to asi mohlo odohrať, oživovať minulosť a tak ju sprítomňovať.
IVM: Zaujímate sa o dejiny a teóriu komiksu, dokonca ich vyučujete. Ako ste sa dostali ku komiksu?
PK: Už ako dieťa ma fascinovali kreslené príbehy. Niektoré časopisy som si kupoval len kvôli tomu, že tam bol komiks. Napríklad taký Elektrón, každý mesiac som čakal a tešil sa na Schekove príbehy, ostatok časopisu som zahodil, lebo som mu nerozumel (bol to mesačník pre mladých technikov). Postupom času sa začali objavovať súborné diela komiksov z časopisu ABC, to bol podpultový tovar. Našťastie po roku 1989 sa situácia na chvíľu zlepšila.
IVM: Nemali ste nikdy chuť komiksy písať?
PK: Mal a aj som to robil a robím. Niekoľko rokov som si komiksy dokonca aj kreslil, ale väčšina z nich našťastie zostala v zásuvke. V súčasnosti píšem libreto pre komiks, ktorý vychádza v detskom časopise ZIPS. Ale určite, ak by bola šanca, mal by som chuť vyskúšať si aj niečo väčšie.
IVM: Existuje niečo ako slovenská komiksová scéna?
PK: Existuje, no mám pocit, že je až príliš a jednostranne orientovaná na manga alebo underground. Chýba mi kvalitný mainstream (ak nepočítam Danglára). Problém je aj v tom, že súčasní komiksoví tvorcovia nemajú kde na Slovensku publikovať a tak sa realizujú v literárnych časopisoch (Vlna, Enter) alebo príležitostných zborníkoch, či „samizdatoch“.
IVM: Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
PK: Tu by bola namieste asi veľmi jednoduchá ale neuspokojivá odpoveď – odvšadiaľ. Myslím to vážne, z vlaku, z ulice, z vypočutých rozhovorov, z vlastných zážitkov, zo skúsenosti iných ľudí...
IVM: Kto vás literárne najviac ovplyvnil? A naopak, čím zo svojej tvorby by ste chceli ovplyvniť ašpirujúcich literátov vy?
PK: Na túto otázku asi nedokážem odpovedať. Tých vplyvov bolo viac ale verím, že umiernene, aby som sa nestal epigónom. No a čím chcem ovplyvniť ja? Ťažko povedať, asi by som si priveľmi namýšľal, ak by som v to dúfal.
![]( "291")
-IVM: V čom je súčasná tvorba Petra Karpinského odlišná od tvorby Petra Karpinského z konca deväťdesiatych rokov?
PK: V čomsi sa určite podobajú – ale určite sa líšia tým, že sa čiastočne zmenili moje názory na život, pribudli mi roky, skepsa ale na druhej strane je v textoch (hoci občas pôsobia depresívne) aj viac nádeje a humoru, než to bolo v tých prvých. V nich som bral život a literatúru smrteľne vážne.
IVM: Keď sa pozeráte spätne na svoje literárne začiatky, akých chýb alebo postupov by ste vyvarovali?
PK: Škoda plakať nad rozliatym mliekom. Radšej pozerám dopredu a uvažujem, čoho sa mám vyvarovať teraz. To, čo som robil, som robil s najlepším vedomím a svedomím a ak tam boli chyby (čo samozrejme že boli), boli spôsobené vekom a mojou (ne)zručnosťou.
IVM: Aké méty by ste v literatúre chceli dosiahnuť?
PK: Nie som veľmi plánovací typ a obdivujem ľudí, ktorí majú svoj život presne nalinkovaný v tabuľke na niekoľko rokov vopred. Teším sa na to, čo príde. Mám rozpísanú knihu historických príbehov zo Spišskej Novej Vsi, niekoľko scenárov – jeden dokonca aj filmový (možno toto je momentálne najväčšia výzva a očakávanie).
IVM: V čom vám písanie prináša najväčšiu radosť? Je to akt tvorby, spätná väzba čitateľov alebo niečo celkom iné?
PK: Asi všetko spolu. Akt tvorby je úžasný, prináša človeku pocit slobody, ale určite poteší, aj keď vám niekto povie alebo napíše, že sa mu kniha páčila.
IVM: Sledujete súčasnú literárnu scénu na Slovensku? Aký máte názor na jej vývoj v ostatných rokoch?
PK: Áno, sledujem, dokonca som v minulom roku spolu s Literárnym informačným centrom vydal antológiu súčasnej slovenskej prózy Päť x päť. Niektorí autori a texty nie sú celkom mojou krvnou skupinou, ale na druhej strane dokážem oceniť ich kvalitu. Hodnotiť súčasnú literatúru je však ťažké, ešte stále chýba odstup.
IVM: Ste dlhoročným porotcom rôznych literárnych súťaží. Ako sa mení kvalita našich mladých literárnych talentov?
PK: Nemení. Ak, tak len obmieňa podľa presunu „literárnych generácii“. Po niekoľkých rokoch sa súťažiaci obmieňajú a v tom čase na chvíľu poklesne úroveň súťažných literárnych prác. No čoskoro sa všetko vráti do normálnych koľají.
Vždy boli, sú a budú kvalitní i nekvalitní autori.
IVM: Sú knihy, ktoré čítate opakovane?
PK: Samozrejme a sú to práve rozprávkové knihy, ku ktorým sa rád vraciam.
IVM: Sú knihy, ktoré ste nedočítali?
PK: Áno, hoci som poctivý čitateľ, aj ja mám právo odložiť knihu, ktorá ma nezaujala ani po 100 stranách. Riskujem síce, že potom to konečne začne byť „dobré“, ale čo už.
IVM: Čo máte rozčítané práve v tejto chvíli?
PK: Knihu Nicole Kraussovej Dejiny lásky.
IVM: Čo chystáte na najbližšie roky? Dočkáme sa románu?
PK: Románu asi nie. Nie som románový typ spisovateľa. Ale chcel by som pre dospelých napísať novelu a určite ďalšiu knihu pre deti.
IVM: Kam sa podľa vás slovenská literatúra posunie za desať-pätnásť rokov?
PK: Neviem, či som skeptik, ale asi nikam. Desať alebo pätnásť rokov je veľmi krátky časový úsek, muselo by sa v spoločnosti udiať niečo prelomové.
IVM: Ak by si naši čitatelia chceli spoznať vašu tvorbu, ktorú knihu alebo poviedku by ste im odporučili ako prvú?
PK: Opäť ťažká otázka – ale moja obľúbená poviedka z knihy Nanebonevzatie je Malý princ.
-
Peter Karpinský sa narodil roku 1971 v Gelnici. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry slovenského jazyka na Prešovskej univerzite. Je vedúcim súboru DTS (Divadlo teatrálnej skratky), šéfredaktorom literárneho zábavníka ZIPS (vydavateľstvo Regent) a porotcom mnohých literárnych súťaží.
Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 1997)
Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (Mladé letá, Bratislava 2001)
Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (Mladé letá, Bratislava 2007)
Nanebonevzatie (Pectus, Košice 2009)
Sedem dní v pivnici (Perfekt, Bratislava 2011)
Peter Karpinský na stránkach Špišského literárneho klubu
Divadlo teatrálnej skratky
Knihy Petra Karpinského na Martinuse
Tweet
PK: K písaniu som sa dostal cez čítanie. Podľa mňa je to veľmi logická cesta. Čítanie a písané slovo ma fascinovalo. Obdivoval som, ako spisovatelia dokážu pomocou neho vyrozprávať príbeh a zaujať čitateľa. Nuž a od toho bol už len krok k tomu, aby som sa aj ja pokúsil písať. Myslím si, že každý človek raz za čas skúsi niečo, čo sa mu páči u iných (či už je to šport, spev alebo štýl obliekania).
A presne z toho istého dôvodu sa k písaniu vraciam. Čím viac čítam, tým viac mám chuť písať.
IVM: Čo vás priviedlo na myšlienku písať detské knihy? Je náročné venovať sa písaniu kníh pre deti a zároveň písať pre dospelých?
PK: Mám rád rozprávky a tak je logické, že inklinujem aj k ich písaniu. A asi je vo mne ešte stále viac dieťaťa než dospelého. Moja kamarátka vraví, že väčšina dospelých sa hrá na deti, ale ja sa hrám na dospelého. Asi preto tie detské knihy. Ale nemyslím si, že by bolo náročné skĺbiť dva spôsoby písania. Dokážem prehodiť výhybku, prípadne, občas to nie je až také odlišné. Aj v detskej, aj v dospeláckej literatúre sa môžu vyskytnúť podobné motívy, len sú inak podané.
-
PK: Určite. Písanie pre deti má isté špecifiká, ktoré je treba dodržať. Dieťa by sa nemalo podceňovať. Nie je potrebné detskú literatúru infantilizovať, zjednodušovať, priveľmi prikrášľovať. Zároveň ale treba brať do úvahy o čosi menšie životné skúsenosti dieťaťa. Je to také balansovanie na okraji noža, ak urobím krok vedľa, tak prepadnem a buď urobím „hlúpu“ knihu alebo priveľmi náročnú.
IVM: Môže mať literatúra písaná pre dieťa umeleckú hodnotu? Je tento aspekt v detských knihách dôležitý?
PK: Pre mňa určite. Písaniu textov pre deti venujem toľko isto času ako textom pre dospelých. Mnohokrát rozprávku prepisujem, až kým nemám pocit, že nie len po príbehovej aj po štylistickej stránke je dobrá.
Viem, že z detských kníh sa dá vytvoriť dobrý biznis a autori bez ohľadu na kvalitu textu chŕlia jednu knihu za druhou, ale dúfam, že toto mi nehrozí.
IVM: Píšete a režírujete divadelné a rozhlasové hry. Možno ich považovať za prirodzené pokračovanie vašej poviedkovej alebo rozprávkovej tvorby?
PK: Asi áno. Ale možno aj odbornej práce. Na vysokej škole učím dejiny jazyka a vyštudoval som slovenský jazyk a dejepis, takže mám blízko k histórii. Mnohé hry, ktoré som vytvoril, sú založené práve na skutočných historický námetoch. Páči sa mi uvažovať o tom, ako sa to asi mohlo odohrať, oživovať minulosť a tak ju sprítomňovať.
IVM: Zaujímate sa o dejiny a teóriu komiksu, dokonca ich vyučujete. Ako ste sa dostali ku komiksu?
PK: Už ako dieťa ma fascinovali kreslené príbehy. Niektoré časopisy som si kupoval len kvôli tomu, že tam bol komiks. Napríklad taký Elektrón, každý mesiac som čakal a tešil sa na Schekove príbehy, ostatok časopisu som zahodil, lebo som mu nerozumel (bol to mesačník pre mladých technikov). Postupom času sa začali objavovať súborné diela komiksov z časopisu ABC, to bol podpultový tovar. Našťastie po roku 1989 sa situácia na chvíľu zlepšila.
IVM: Nemali ste nikdy chuť komiksy písať?
PK: Mal a aj som to robil a robím. Niekoľko rokov som si komiksy dokonca aj kreslil, ale väčšina z nich našťastie zostala v zásuvke. V súčasnosti píšem libreto pre komiks, ktorý vychádza v detskom časopise ZIPS. Ale určite, ak by bola šanca, mal by som chuť vyskúšať si aj niečo väčšie.
IVM: Existuje niečo ako slovenská komiksová scéna?
PK: Existuje, no mám pocit, že je až príliš a jednostranne orientovaná na manga alebo underground. Chýba mi kvalitný mainstream (ak nepočítam Danglára). Problém je aj v tom, že súčasní komiksoví tvorcovia nemajú kde na Slovensku publikovať a tak sa realizujú v literárnych časopisoch (Vlna, Enter) alebo príležitostných zborníkoch, či „samizdatoch“.
IVM: Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
PK: Tu by bola namieste asi veľmi jednoduchá ale neuspokojivá odpoveď – odvšadiaľ. Myslím to vážne, z vlaku, z ulice, z vypočutých rozhovorov, z vlastných zážitkov, zo skúsenosti iných ľudí...
IVM: Kto vás literárne najviac ovplyvnil? A naopak, čím zo svojej tvorby by ste chceli ovplyvniť ašpirujúcich literátov vy?
PK: Na túto otázku asi nedokážem odpovedať. Tých vplyvov bolo viac ale verím, že umiernene, aby som sa nestal epigónom. No a čím chcem ovplyvniť ja? Ťažko povedať, asi by som si priveľmi namýšľal, ak by som v to dúfal.
-
PK: V čomsi sa určite podobajú – ale určite sa líšia tým, že sa čiastočne zmenili moje názory na život, pribudli mi roky, skepsa ale na druhej strane je v textoch (hoci občas pôsobia depresívne) aj viac nádeje a humoru, než to bolo v tých prvých. V nich som bral život a literatúru smrteľne vážne.
IVM: Keď sa pozeráte spätne na svoje literárne začiatky, akých chýb alebo postupov by ste vyvarovali?
PK: Škoda plakať nad rozliatym mliekom. Radšej pozerám dopredu a uvažujem, čoho sa mám vyvarovať teraz. To, čo som robil, som robil s najlepším vedomím a svedomím a ak tam boli chyby (čo samozrejme že boli), boli spôsobené vekom a mojou (ne)zručnosťou.
IVM: Aké méty by ste v literatúre chceli dosiahnuť?
PK: Nie som veľmi plánovací typ a obdivujem ľudí, ktorí majú svoj život presne nalinkovaný v tabuľke na niekoľko rokov vopred. Teším sa na to, čo príde. Mám rozpísanú knihu historických príbehov zo Spišskej Novej Vsi, niekoľko scenárov – jeden dokonca aj filmový (možno toto je momentálne najväčšia výzva a očakávanie).
IVM: V čom vám písanie prináša najväčšiu radosť? Je to akt tvorby, spätná väzba čitateľov alebo niečo celkom iné?
PK: Asi všetko spolu. Akt tvorby je úžasný, prináša človeku pocit slobody, ale určite poteší, aj keď vám niekto povie alebo napíše, že sa mu kniha páčila.
IVM: Sledujete súčasnú literárnu scénu na Slovensku? Aký máte názor na jej vývoj v ostatných rokoch?
PK: Áno, sledujem, dokonca som v minulom roku spolu s Literárnym informačným centrom vydal antológiu súčasnej slovenskej prózy Päť x päť. Niektorí autori a texty nie sú celkom mojou krvnou skupinou, ale na druhej strane dokážem oceniť ich kvalitu. Hodnotiť súčasnú literatúru je však ťažké, ešte stále chýba odstup.
IVM: Ste dlhoročným porotcom rôznych literárnych súťaží. Ako sa mení kvalita našich mladých literárnych talentov?
PK: Nemení. Ak, tak len obmieňa podľa presunu „literárnych generácii“. Po niekoľkých rokoch sa súťažiaci obmieňajú a v tom čase na chvíľu poklesne úroveň súťažných literárnych prác. No čoskoro sa všetko vráti do normálnych koľají.
Vždy boli, sú a budú kvalitní i nekvalitní autori.
IVM: Sú knihy, ktoré čítate opakovane?
PK: Samozrejme a sú to práve rozprávkové knihy, ku ktorým sa rád vraciam.
IVM: Sú knihy, ktoré ste nedočítali?
PK: Áno, hoci som poctivý čitateľ, aj ja mám právo odložiť knihu, ktorá ma nezaujala ani po 100 stranách. Riskujem síce, že potom to konečne začne byť „dobré“, ale čo už.
IVM: Čo máte rozčítané práve v tejto chvíli?
PK: Knihu Nicole Kraussovej Dejiny lásky.
IVM: Čo chystáte na najbližšie roky? Dočkáme sa románu?
PK: Románu asi nie. Nie som románový typ spisovateľa. Ale chcel by som pre dospelých napísať novelu a určite ďalšiu knihu pre deti.
IVM: Kam sa podľa vás slovenská literatúra posunie za desať-pätnásť rokov?
PK: Neviem, či som skeptik, ale asi nikam. Desať alebo pätnásť rokov je veľmi krátky časový úsek, muselo by sa v spoločnosti udiať niečo prelomové.
IVM: Ak by si naši čitatelia chceli spoznať vašu tvorbu, ktorú knihu alebo poviedku by ste im odporučili ako prvú?
PK: Opäť ťažká otázka – ale moja obľúbená poviedka z knihy Nanebonevzatie je Malý princ.
-
Peter Karpinský sa narodil roku 1971 v Gelnici. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry slovenského jazyka na Prešovskej univerzite. Je vedúcim súboru DTS (Divadlo teatrálnej skratky), šéfredaktorom literárneho zábavníka ZIPS (vydavateľstvo Regent) a porotcom mnohých literárnych súťaží.
Knihy Petra Karpinského
Odkazy
Peter Karpinský na slovenskej WikipédiiPeter Karpinský na stránkach Špišského literárneho klubu
Divadlo teatrálnej skratky
Knihy Petra Karpinského na Martinuse
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok
Tweet
