Podľa Amnesty International patria medzi najchudobnejšie a najrýchlejšie rastúce etnické skupiny nášho kontinentu. Koľko ich v skutočnosti je, ťažko odhadnúť. Niektoré krajiny ich počty vôbec neevidujú, kým v iných, a patrí sem aj Slovensko, sa Rómovia často hlásia k majoritnému obyvateľstvu. Konzervatívne hodnoty hovoria pre územie Európy o štyroch miliónoch, niektoré rómske organizácie však uvádzajú až tri a pol násobne vyššiu hodnotu. Isté je, že na starom kontinente tvoria jednu z najväčších menšín.
Dohady o pôvode
Tmavá pleť Rómov naznačuje, že ich pôvod treba hľadať mimo európskych hraníc. A skutočne, ich pôvodným domovom bola severozápadná India, z ktorej sa v treťom až siedmom storočí presunuli do Perzie. Pravdou je, že ich história sa dlho rekonštruovala z rôznych útržkov a zmienok v cudzích písomnostiach, keďže ich vlastných písomných prameňov prakticky niet. Navyše dôvodom pre malé množstvo dát môže byť skutočnosť, že predstavovali chudobné, nízko postavené vrstvy nomádov, presúvajúcich sa z miesta na miesto, živiacich sa remeslami ako kováčstvo, hrnčiarstvo, košikárstvo, spracúvanie dreva a kože, alebo tým, čím sú dodnes známi – hudbou a tancom. Cestou na západ prešli z Perzie do Arménska, Malej Ázie, Grécka a tak z juhu prenikli do Európy. Avšak časť kočujúcej skupiny sa ešte v Sýrii oddelila, odkiaľ sa dostala do severnej Afriky a následne prenikla do Európy cez Gibraltár.
Ozrejmiť mnohé skutočnosti týkajúce sa histórie Rómov a vylúčiť staršie a nepresné teórie o ich pôvode pomohlo až zavedenie analýzy DNA a ešte predtým komparatívna lingvistika. DNA analýza okrem iného umožnila porovnať ich genetický materiál s inými populáciami sveta a lingvistika zase komparáciu jazyka s inými jazykmi. Keď sa skupiny Rómov začali „potulovať“ po Európe, nikto netušil, odkiaľ prišli. Šírenie rôznych mýtov zastavilo najprv koncom 18. storočia komparatívna lingvistika, ktorá prišla s tézou, podľa ktorej rómsky jazyk patrí do skupiny novo indo-árijských jazykov, a ako taký je príbuzný s indickým jazykom. Okienko do rómskej histórie sa mierne pootvorilo. Ich pravlasť sa z Egypta posunula na východ, presnejšie do Indie. Napriek tomu je veľká časť ich dejín stále zahalená v hmle. Nevieme napríklad, prečo vlastne z Indie odišli, ani kedy presne. Predpokladá sa, že to bolo pre vojnové konflikty v oblasti, ktorú obývali.
Výskum DNA zase ukázal, že ešte aj dnes existujú skupiny ľudí podobné Rómom, ktoré žijú v prevažne púštnej oblasti najväčšieho indického štátu Radžastanu. To znamená, že DNA analýza, používaná od 90. rokov 20. storočia, smerovala v prospech hypotézy, ktorú predpokladali lingvisti už dvesto rokov predtým. Genetická výbava príslušníkov rómskeho etnika je totiž príbuzná genetickej výbave Džatov, žijúcich v oblastiach Indie a Pakistanu. Obe skupiny zdieľajú gény pre poruchu, ktorá bola prvotne identifikovaná práve u Džatov (Jatt mutácia) a ktorá spôsobuje druh zeleného očného zákalu. Ďalšie analýzy ukázali, že mnohí Rómovia sú nositeľmi istých Y chromozómov (dedených po otcovi) a mitochondriálnej DNA (dedenej po matke), ktoré sa bežne vyskytujú u populácie južnej Ázie. Asi najpresvedčivejším dôkazom, ktorý spája Rómov s obyvateľstvom Indie, je kongenitálny myastenický syndróm, teda vrodené ochorenie, ktoré sa vyskytuje medzi Rómami a objavuje sa iba u osôb indického pôvodu.
Prišli z Egypta?
Keď sa Rómovia zjavili v Európe, začali sa taktiež šíriť rôzne chýry o ich pôvode. Podľa niektorých názorov išlo o príslušníkov heretickej sekty Atsiganoi z Malej Ázie. Podľa iných prišli z Egypta, a tak napríklad rómske subetnikum označujúce sa ako „Balkánski Egypťania“ dodnes tvrdí, že má pôvod v Egypte.
Prví Rómovia sa na naše územie dostali pravdepodobne začiatkom 13. storočia – ich príchod umožnil uhorský kráľ Ondrej II., keď sa v roku 1219 vrátil zo svojej nevydarenej križiackej výpravy. O ich prítomnosti na našom území v 14. storočí nie sú žiadne pochybností. Ich schopnosť vžiť sa s novým prostredím a spôsob obživy sa líšili v závislosti od konkrétnej skupiny. Nezriedka skončili v armáde ako kováči, muzikanti, vojaci a vo výnimočných prípadoch sa poniektorým z nich dokonca vďaka vojenským zásluhám podarilo získať povýšenie až do šľachtického stavu. Časť Rómov žila už pred stáročiami usadlo, no či išlo o roľníkov, nie je známe. Nielenže niektorí Rómovia žili usadlo. Možno vás prekvapí skutočnosť, že v niektorých regiónoch vznikali dokonca samostatné cigánske dediny. Dôležité je poznamenať, že skupiny bez pracovných tradícií jestvovali len ojedinele.
Európania spočiatku prijímali Rómov ako kajúcich sa kresťanských pútnikov, za ktorých sa vydávali. Ba čo viac, jednotlivé kočujúce skupiny si u európskych feudálov nechávali vystavovať rôzne ochranné listiny nato, aby sa nimi mohli preukazovať v iných krajinách. Situácia sa celkom zmenila v roku 1427. Vtedy ich parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkví, a zdá sa, že práve vtedy nastala zmena postoja európskeho obyvateľstva vedúca v takmer 500 rokov diskriminácie a miestami tvrdého prenasledovania.
-
Násilný koniec tradícií
Prístup Slovákov bol očividne o čosi miernejší, než tomu bolo v západnej Európe, kde sa napríklad začiatkom 18. storočia na území súčasného Nemecka vládca Karol VI. pokúsil o ich úplnú genocídu. Prvý výraznejší zásah proti Rómom nastal u nás až koncom 18. storočia, keď normatívne akty a výnosy Márie Terézie a Jozefa II. Rómom zakázali kočovanie. Ba čo viac, Jozef II. nariadil pre rómske deti povinnú školskú dochádzku a ich začlenenie do spoločnosti malo byť zabezpečené i tým, že im bolo zakázané sa sobášiť medzi sebou (Rómovia praktikovali endogamiu – teda manželstvá sa uzatvárali v rámci vlastnej skupiny). Rómske deti boli odoberané rodičom a dávané na výchovu do sedliackych rodín. Tieto prvé neúspešné a z dnešného pohľadu mnohokrát aj neetické snahy o asimiláciu Rómov predstavovali v konečnom dôsledku nešťastne riešený zásah do ich zvykov a tradičného spôsobu života. V nasledovných dekádach sa tradičný rómsky spôsob života dostal na pretras ešte výraznejšie. Otriasal v základoch kvôli násilnému zániku ich tradičných remesiel a služieb. Obmedzenie prirodzenej mobility ešte zhoršilo chudobu a sociálnu zaostalosť tohto tradične kočovníckeho etnika.
V roku 1873 sa na území dnešného Slovenska odohral súpis Rómov, chýbali mu však jasné pravidlá, že koho a na základe akých znakov považovať za Róma. Etnologické poznávacie znaky rómskej etnicity, ako napríklad životný štýl, sa prvý krát použili na súpise z roku 1893, pričom sa zistilo, že na celom území Uhorska žilo 274.940 Rómov, teda asi 1,8% celkovej populácie. Odhaduje sa, že na území Slovenska sa v tom čase nachádzalo približne 40 tisíc Rómov.
Počas 2. svetovej vojny dochádzalo v Európe i na Slovensku k likvidácii rómskeho obyvateľstva nemeckými ozbrojenými zložkami, a to aj s pomocou Hlinkových gárd. Predpokladá sa, že Rómov v Európe pred vojnou žilo okolo jedného milióna a v koncentračných táboroch zahynula asi štvrtina. Po skončení najväčšej vojny v dejinách ľudstva pokračovala zväčša neúspešná snaha štátu asimilovať Rómov s väčšinovým obyvateľstvom. Zákon z roku 1958 násilne zamedzil pohyb posledných kočujúcich skupín rómskeho obyvateľstva, pričom zanikli aj posledné prežitky tradičného spôsobu života Rómov – kolektivizácia a vznik družstiev spôsobil zánik tradičných sezónnych prác, a tak aj tradičného prepojenia rómskeho a väčšinového obyvateľstva na vidieku. Strata posledných tradičných zárobkových činností znamenala vznik priepasti medzi životnou úrovňou Rómov a životnou úrovňou väčšinového obyvateľstva. Snahy o riešenia tzv. Rómskej otázky sa neskôr zameriavali na likvidáciu zaostalých osídlení a rôzne podoby sociálnej podpory.
Rómovia či Cigáni?
Keď sa Rómovia zjavili v Európe, domáce obyvateľstvo im začalo hovoriť označeniami, ktoré vychádzali z dohadov o ich pôvode. Na základe údajného egyptského pôvodu sa zrodili označenia ako Gypsy, Gitanas a pod. Podľa tvrdení, že ide o príslušníkov sekty Atsiganoi z Malej Ázie, vznikli označenia ako Cigán, Zigeuner, Zingar, Tsigan... Samotní Rómovia si hovorili rôzne, v závislosti od subetnicity, pričom pomenovanie „Róm“ pôvodne patrilo len jednej vetve etnika či národa pochádzajúceho pôvodne z Indie.
Uprednostňovanie pomenovania „Róm“ sa kritizuje z viacerých dôvodov. Jednak mu chýba opodstatnenie historického používania. Okrem toho jeho používanie ako súhrnného pomenovania nerešpektuje existenciu iných skupín cigánského etnika, a akokoľvek je politicky korektné, diskriminuje iné. No napríklad nemeckí Sinti, ktorí sú striktne povedané „nerómski Cigáni“, ako aj ich oficiálny zväz, považujú označenie Cigán za neutrálne a správne.
Okolnosti vzniku označenia Cigán sú však sporné, pričom najväčším problémom sú negatívne asociácie, ktoré sa s ním vlečú (napríklad cigániť = klamať). Preto napriek skutočnosti, že samotní Rómovia zväčša používajú toto pomenovanie nato, aby sa označili, svetové rómske organizácie začiatkom 70. rokov a o dve dekády neskôr aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Šťúra uprednostnili pomenovanie Róm.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok