03.03.2014-10:36:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Kozmos
#Kuriozity

Osamelí giganti

Reliktné mikrovlnné žiarenie nám poskytuje unikátnu možnosť nahliadnuť do éry, keď bol náš kozmos iba asi 400-tisíc rokov starý a pekelne žeravý. V tomto čase neexistovali žiadne hviezdy. Zdanlivé machule na mape žiarenia v skutočnosti predstavujú relikty horúceho plynu, ktorý krátko po Veľkom tresku rapídne expandoval. Niektoré oblasti plynu boli hustejšie ako iné. A práve tu v priebehu nasledovných miliónov rokov vznikli prvé pevné objekty.




-



Spočiatku boli relatívne malé. To znamená, že nedosahovali veľkosť ani hmotnosť stredne veľkých galaxií akou je napríklad naša Mliečna cesta. Pravda, nešlo o zoskupenia hviezd, ale o samostatné, supergigantické hviezdy. Kozmom putovali osamote, vnorené do záhadnej tmavej hmoty a od iných podobných objektov vzdialené stovky ak nie tisícky svetelných rokov. Nuž a okolo týchto osamelých gigantov z úsvitu vekov vznikali planéty. Ako ukazujú simulácie, zrejme aj kamenné planéty.

Životodarný vesmír

Dnes potenciál života obvykle prisudzujeme tzv. obývateľnej zóne. Ide o pomerne úzku oblasť charakteristickú teplotnými podmienkami, ktoré na povrchu planét umožňujú existenciu tekutej vody. Posuňte planétu bližšie, voda sa odparí. Odtiahnite ju ďalej, navždy zamrzne.*

Mladý vesmír sa v tomto ohľade od toho súčasného odlišoval. 10-20 miliónov rokov po jeho vzniku plyn, ktorý priestor napĺňal, nebol žeravý. Namiesto toho zohrieval od hviezd vzdialené planéty na teplotu, ktorá umožňovala prítomnosť tekutej vody. Obývateľnou zónou sa stal takmer celý vesmír.



Predstavte si napríklad, že by sa Slnečná sústava presunula v čase do tohto obdobia. Výsledok? Neptún by sa napriek slabému žiareniu, ktoré naňho dopadá zo Slnka, zmenil z ľadového obra na vodného obra. Postačila by nato hrejivá teplota okolitého priestoru.


-



Chémia života

10 až 20 miliónov rokov po Veľkom tresku predstavovala pevná hmota anomáliu. Základné stavebné kamene pozemského života ako uhlík alebo dusík, však vznikli v útrobách vybuchujúcich hviezd. Vo vesmíre, kde vzniká málo hviezd, zaniká ešte menej. Situácia ale nebola až taká zlá, ako sa môže zdať. Podľa štandardného kozmologického modelu (lambda-CDM model) prvé dávky „chémie života“ obohatili vesmír už 10-17 miliónmi rokov po jeho vzniku.

Mohol život vzniknúť počas pár miliónov rokov žičlivých teplôt? Je to možné. Na Zemi sú chemické stopy po jeho existencii približne rovnako staré, ako najstaršie známe horniny. To znamená, že život zrejme vznikol krátko nato, ako skončila fáza neskorého bombardovania asteroidmi, ktorá opakovane sterilizovala celú našu planétu. Počas jej trvania Zem prakticky každodenne ostreľovali obrovské vesmírne skaliská, niektoré s priemerom viac ako 500 km. Veľké dopady mali za následok odparenie oceánov, pretavenie prvotnej zemskej kôry a tým pádom úplné zničenie geologického záznamu staršieho ako 3,8 miliardy rokov (s výnimkou zŕn odolného zirkónu).

Iba primitívne organizmy

„Dlho sme sa držali predsudku, že život je tu na Zemi, ale vesmír je mŕtvy,“ vyhlásil Loeb pre magazín Slate. „Ale možno by sme o ňom mali uvažovať ako o živom vesmíre. Mohli by sme byť oneskorencami.“



Potenciálny život raného vesmíru by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol inteligentný. Najskôr by predstavoval niečo na spôsob mikróbov, možno rias. Na vznik zložitejších štruktúr by skrátka nemal čas. Po niekoľkých miliónoch rokov by sa totiž prívetivé teplo kozmického priestoru vytratilo a väčšina planét by zamrzla. Pravda, mnohé mikróby majú mimoriadne tuhý korienok. Navyše, ak by život vznikol na mesiaci plynného obra, v hĺbke jeho oceánov by mohol ochladenie vesmíru prežiť pod hrubou ľadovou škrupinou.*


-



-

Zdroje
Loeb, Abraham (pre-print): The Habitable Epoch of the Early Universe, Astrobiology
Newitz, Annalee (2014): What if We’ve Completely Misunderstood Our Place in the Universe? Slate
Sleep, Norman H.; Zahnle, Kevin J.; Kasting, James F.; Morowitz, Harold J. (1989): Annihilation of ecosystems by large asteroid impacts on the early earth. Nature, vol. 342, Nov. 9, 1989, p. 139-142.

Poznámky
* Pod ľadovou škrupinou mesiacov plynných obrov môže tekutá voda existovať aj ďaleko za hranicami obývateľnej zóny. Tieto malé mesiace zohrieva trenie kôrových dosiek vo vnútri a ľadových krýh na povrchu, vyvolané gravitáciou obrovských planét (malý Mesiac na Zemi spôsobuje príliv a odliv, predstavte si, ako vplýva napr. na maličkú Europu obrovský Jupiter!).

Obrázky: NASA
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok