(2006, Anglicko) 33-ročného Darrena našli na chodbe jeho domu ležať v kaluži krvi. Očividne vykrvácal z bodných rán v hrudníku. Polícia si zo začiatku myslela, že ho niekto zabil, ale pre zavinenie cudzej osoby nenašla žiadne dôkazy. Záhadu Darrenovej smrti nakoniec pomohla vysvetliť jeho manželka. Keď odchádzala na dovolenku, jej manžel vraj dumal, či je jeho nová bunda odolná voči bodnutiu nožom. Ako možno správne tušíte, rozhodol sa jej odolnosť otestovať. Nie, bundu neprevesil cez žiadne kreslo alebo gauč predtým, ako doň začal zabárať čepeľ nožíka. Ešteže čo. Veď čo ak by si poškodil svoj majetok? Bundu si radšej počas experimentu obliekol na seba.
(2006, Wisconsin) Sedem vysokoškolákov po bujarej párty nasadlo na dodávku vyrazilo na cesty. Ich cieľ: dopravné značky v okolí. Konkrétne, tie hovoriace STOP. "Študáci" si zmysleli ukradnúť ich čo najviac. Ibaže keď ich auto uháňalo mestom, takpovediac ich zostrelilo iné veľké motorové vozidlo. A áno, presne na mieste, kde sa ešte krátko predtým týčila istá veľavravná dopravná značka. Pochôdzkar, ktorý na miesto nehody dorazil ako prvý, neskôr vyhlásil, že nikdy nezabududne na to, čo videl. Telá mŕtvych študentov okolo zničeného auta, obkolesené takmer tridsiatkou dopravných značiek prikazujúcich zastavenie.
(2004, Texas) 58-ročný Michael bol neobyčajný alkoholik. Opitosť si zabezpečoval nie cez ústa, ale cez celkom opačný telesný otvor. Jednej noci si kúpil dve poldruhalitrové fľašky tvrdého. A ich obsah nasmeroval... tam. Lenže kým väčšinu z nás pri pití skôr či neskôr od prísunu alkoholu odstaví bezvedomie, Michaelovi sa alkohol rektálne vstrebával aj po dosiahnutí tohto štádia. Tri litre pálenky v anuse ho do rána poslali na druhý svet.
(2008, Altantický oceán) Katolícky kňaz sa rozhodol dostať do Guinnesovej knihy rekordov vďaka letu pomocou veľkého počtu héliom naplnených balónov. Vyzbrojený satelitným telefónom a GPS-kom sa hrdinsky vrhol v ústrety publicite. Ale nie takej, akú očakával. Keď sa už vznášal vo výšinách, vietor náhle zmenil smer. Zrazu ho vanul nad otvorený oceán. Kňaz mal na chrbte padák a pokojne mohol vďaka nemu zoskočiť na pevnú zem. Ale neurobil to. Až keď sa vznášal vysoko nad oceánom, konečne sa posnažil zavolať si pomoc. Ibaže potencionálni záchrancovia ho nevedeli lokalizovať. Vtedy sa obrátil na svoje GPS-ko. Ako vieme, je to výborná vec. Ale obvykle len vtedy, ak ho vieme používať. Nešťastný kňaz s ním márne zápasil, dokiaľ sa mu nevybili batérie telefónu. Či sa prístroj po ich vybití naučil používať nie je známe. Každopádne, v priebehu nasledovných týždňov sa na horách a plážach začali objavovať kúsky prasknutých balónov. Napokon z nebies spadlo aj telo kňaza.
Pozn.: keďže katolícki kňazi sa z ľudského genofondu odstraňujú dobrovoľne, získali hromadnú Darwinovu cenu.
(2009, Belgicko) Istý Belgičan mal ťažké srdce na svoju poisťovňu. Cítil celou svojou dušou, že mu mala vyplatiť peniaze, ktoré nedostal. Tak si povedal, že lakomcov z poisťovne okabáti. Vzal nôž a kanister benzínu a zašiel na cestu, na ktorej nemal svedkov. Muž si potom zapálil auto A zavolal políciu. A bodol sa. Ak aj mal dobrý nos na rafinované plány, anatómia ľudského tela mu zostávala prevažne španielskou dedinou. Nôž si totiž vboril priamo do tepny.
(2010, miesto neudané) Neskorá jar vyhnala do ešte stále snehom pokrytých hôr lovcov. Dvojica z nich kráčala po cestičke, ktorú pretínal zosunutý ľadovec. Obaja naň vyliezli a začali ho križovať. Jeden z lovcov sa ale zakrátko pošmykol a začal sa s krikom kĺzať dolu, dokiaľ druhému celkom nezmizol z dohľadu. Keď krik ustal, jeho prestrašený parťák zvolal: „Si v poriadku?“ Odpoveď znela: „Áno!“ Lovca na vrchole ľadovca napadlo, že najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať k svojmu kamarátovi, ktorý sa pošmykol, je taktiež sa zošmyknúť. Čo už ale nevedel bolo, že tento jeho kamarát sa mimo dohľadu na opačnom konci držal pri hrane ľadovca... nad tridsaťmetrovou priepasťou. Zvieral pár vetiev vytŕčajúcich zo zamrznutého snehu. A žiadne ďalšie už naporúdzi nikde v blízkosti neboli. Lovec sa z vrcholu začal šmýkať, zrýchľoval. Vedľa svojho parťáka cez hranu ľadovca už preletel ako nejaký blesk. Zo sveta živých sa porúčal s výkrikom, ktorý na slušnom webe, ako je tento, nemôžeme publikovať.
A na záver ešte ponúkame video, ktoré zachytáva epický koniec nahnevaného vozíčkara.