Motýlie krídla

Predstavme si prvého kandidáta, letiajúceho motýľa. A vplyv jeho krídel. O popularizáciu tzv. efektu motýlích krídel sa zaslúžil matematik a meteorológ Edward Norton Lorenz, ktorý vychádzal z teórie chaosu popísanej Henrim Poincarém v roku 1890.



Teória chaosu vysvetľuje naše obmedzené schopnosti predpovedať dlhodobé správanie niektorých systémov. Poukazuje na odchýlky v počiatočnom stave, ktoré sú tak drobné, že ich nedokážeme zmerať, ale časom nadobúdajú zásadný vplyv. U chaotických systémov sú teda krátkodobé predpovede pomerne presné, no čím ďalej do budúcnosti sa odvažujú, tým neistejšími sa stávajú.

Lorenz svoje tvrdenia publikoval vo viacerých prácach. Najznámejšia je Predvídateľnosť: Môže mávnutie motýlích krídel v Brazílii spôsobiť tornádo v Texase? Atmosférické javy mu poslúžili ako príklad teórie chaosu v praxi: zamávanie reprezentuje zdanlivo zanedbateľnú zmenu v počiatočnom stave. Jeho výsledkom však môže byť po dostatočne dlhej dobe hurikán na druhej pologuli planéty.

Objavený náhodou

Významný míľnik v teórii chaosu priniesla udalosť z roku 1961. Lorenz náhodou objavil neočakávaný dopad malej zmeny, ktorá po určitom čase do značnej miery ovplyvnila pohyby vzduchu vo vertikálnom smere. Konkrétne, pozoroval len počítačové riešenie jej veľmi zjednodušenej reprezentácie vo forme troch nelineárnych rovníc s tromi neznámymi¹. Po určitom čase výpočty zastavil pri hodnote 0,506127. Proces znovu spustil, tentoraz pokračoval so zaokrúhleným vstupom 0,506. Pre porovnanie nechal ďalej bežať aj výpočty s pôvodným číslom. Výsledok bol prekvapujúci. Už len minimálne zaokrúhlenie spôsobilo, že čísla sa zakrátko úplne odlišovali. Z výpočtov tak vyplýval predpoklad úplne iného prúdenia vzduchu. Výsledky neskôr potvrdilo mnoho vedcov na iných klimatických modeloch.



Toľko matematický pohľad. Aplikovanie teórie chaosu delí vedcov na dva tábory. Prvá skupina kladie dôraz na počiatočné odchýlky. Zastáva názor, že meteorológ so vzorcom pre vývoj počiatočných odchýlok poskytne užitočné prognózy iba na krátke časové obdobie, často len na niekoľko hodín. Presné predpovede na dlhšiu dobu sa stávajú veľmi náročnými, keďže minimálna odchýlka od predpokladu môže exponenciálne narástať do bodu, kedy jej vplyv bude nezanedbateľný. Lorenz priznal, že podobné účinky sa zatiaľ nedali dokázať priamo na atmosfére, ale iba na modelovaných situáciách. Na viditeľný prejav malej zmeny je totiž potrebný veľmi dlhý čas. V atmosfére sa navyše môže objaviť množstvo ďalších malých porúch, ktoré sa navzájom znásobia alebo eliminujú. V skratke, celý systém je ohromne zložitý.

Opozičný tábor neprikladá citlivosti na počiatočné zmeny veľký význam. Kanadský spisovateľ a matematik David Orrell situáciu komentuje: „Chyby v predpovediach počasia spôsobuje nesprávny model. Motýlí efekt nezohráva významnú úlohu.“ Podľa fyzika a informatika Stephena Wolframa sú Lorenzove rovnice až príliš jednoduché. Vytýka im neprítomnosť podmienok predstavujúcich viskózne účinky, ktoré podľa jeho názoru dokážu odstraňovať vplyv drobných počiatočných zmien.

Skrytá zložitosť

V súčasnosti sú najrozšírenejším používaným typom modelov klimatického systému Zeme tzv. globálne klimatické modely (GCM). Ich použitie však do značnej miery obmedzuje komplikovanosť a nepresnosť. Kvôli obrovskej ploche, ktorú model zahŕňa, a nedostatočnom rozlíšení, sú údaje týkajúce nadmorskej výšky a rozloženia pevnín a oceánov skreslené. Vplyv menších povrchov, ako napr. malých pohorí, dokonca vôbec nezahŕňa, o vplyve efektu motýlích krídel nehovoriac.

V snahe o čo najpresnejšie simulácie používajú meteorológovia regionálny klimatický model. Od GCM sa odlišuje jedine v obsiahnutej ploche. Nezahŕňa celú planétu, iba menšie územie, napr. západnú Európu. Rovnako ako pri globálnom modeli, údaje mu poskytuje viacero zdrojov. Medzi ne patria meteorologické prístroje a družice, snímače rôzneho druhu, rádiosondy a lietadlá.

Odtiaľ informácie smerujú do veľkých predpovedných centier, kde zároveň vstupujú do modelu. Ten na rozdiel od Lorenzovho modelu zahŕňa súhrn zložitých fyzikálnych rovníc a parametrizácií. Konečný výsledok podávajú čoraz výkonnejšie počítače. „Presnosť, akú sme v osemdesiatych rokoch dosahovali na päť dní dopredu, je teraz možná na sedem - osem dní,“ vysvetľuje vedúci odboru pre predpovede a výstrahy Martin Benko. Napriek všetkému výpočtová technika stále nepostačuje na bezchybné predpovede. Výsledky totiž znepresňuje prítomnosť drobných výkyvov. Do istej miery sa dajú kompenzovať súborom modelov zahŕňajúcich ich zjednodušené podoby.

HAARP

Neznalosť zložitosti atmosférických dejov vedie niektorých ľudí k špekuláciám o skrytej elite v pozadí – Iluminátoch či iných skupinách schopných meniť podľa svojej (zlo)vôle počasie pomocou zariadenia HAARP. Podľa konšpiračných teoretikov vytvárajú hurikány, prívalové dažde či obrovské suchá. Problém im vraj nerobí ani vyvolanie zemetrasenia alebo ovládanie mysle obetí.

Samozrejme, nemajú jediný reálny dôkaz.

Prirodzenú rovnováhu v ekosystémoch narušujú už malé zmeny. Jednotlivé ekosystémy sú navyše prepojené. Výsledok podobných zásahov, aké sa rodia vo fantázii konšpiračných teoretikov, by mohol viesť k ekologickým kolapsom globálnych rozmerov, ktoré neušetria ani korporácie, iluminátov, amerických homosexuálov či jašterákov.

Neutajované skutočnosti o HAARPe

HAARP je skratka, ktorá v preklade znamená „aktívny vysokofrekvenčný polárny výskum“. Objekt leží na Aljaške približne 13 000 km severne od Gakony. Na ploche viac ako 113-tisíc m² sa tu nachádza 180 dvadsaťdvametrových vysokofrekvenčných antén, pričom neďaleko stojí ionosférické observatórium. Účelom projektu je skúmanie vlastností zemskej ionosféry, ktoré môžu vplývať na vojenské a civilné komunikačné systémy. Odľahlé umiestenie komplexu vedci vybrali kvôli eliminácii výskytu elektromagnetického žiarenia. Navyše, Aljašská ionosféra poskytuje širokú škálu možností na výskum. Okrem HAARPu existuje ďalších päť staníc s podobným zameraním.

Konšpiračnými teoretikmi je zariadenie označované ako tajná základňa. S tým nesúhlasí viacero skutočností. Všetky dokumenty z výskumov sú voľne dostupné pre verejnosť. V rámci každoročného dňa otvorených dverí si záujemcovia dokonca môžu osobne prezrieť areál a urobiť obraz o jeho zameraní. Po zvyšok roka tu prebieha výskum zamestnávajúci vládnych vedcov, výskumníkov z komerčných firiem a viacerých univerzít.²

HAARP a počasie

Elektromagnetické žiarenie emitované anténami zariadenia neabsorbuje troposféra ani stratosféra.³ Interakcie s atmosférou prebiehajú jedine v riedkej oblasti vo výške nad 70 km, čiže v ionosfére.

Ionosféra je oblasť atmosféry, v ktorej dochádza k ionizácii častíc slnečným žiarením. Ich počet závisí od aktivity a polohy Slnka. Najvyšší počet dosahujú v časoch geomagnetických búrok. Ani vtedy však nemajú žiaden účinok na počasie. Dopad HAARP-u na ionosféru je v porovnaní s prírodnými dejmi nepatrný, a o to menší je na počasie - nulový.

Elektromagnetické pole z antén neškodí ani najbližším osadám a mestám či prítomným vedcom. V okolí neexistujú miesta s jeho intenzitou prevyšujúcou bezpečnostné normy. Žiarenie je dokonca nižšie ako v mnohých veľkomestách. Vysokofrekvenčné vysielače navyše nie sú používané nepretržite.

Konečné zúčtovanie

Kto zvíťazil v súboji Dávida proti Goliášovi? Nedeterministický motýľ alebo monštruózny HAARP? Hoci je výskumná stanica obrovským komplexom a môže evokovať dojem tajnej základne, na riadení počasia sa nepodieľa. Na druhej strane, nevinne vyzerajúci motýľ je na tom inak. Existuje určitá nenulová pravdepodobnosť, že zamávaním krídel skutočne zmení počasie. ( Motýľa sme vybrali ako príklad minimálneho vplyvu na prúdenie vzduchu.) Ale kto ho podozrieva?

-

Poznámky
1. Na výpočty poslúžil počítač RoyalMcBee LGP-30.
2. Ide o University of Alaska, Stanford, Penn State, Boston College, Dartmouth, Cornell, University of Maryland, University of Massachusetts, MPO, Polytechnic University, UCLA, Clemson a University of Tulsa. Pomerne dosť nato, aby HAARP nebol tajnou základňou.
3. Troposféra a stratosféra sú úrovne atmosféry s rozhodujúcim vplyvom pri formovaní počasia.

Zdroje
^{https://en.wikipedia.org/wiki/Edward_Norton_Lorenz
http://en.wikipedia.org/wiki/Butterfly_effect
http://www.realclimate.org/index.php/archives/2005/11/chaos-and-climate/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ionosf%C3%A9ra
http://www.fi0dor.info/zivotne-prostredie/j7.htm
http://www.skeptic.com/eskeptic/10-03-03/
http://web.archive.org/web/20130523020855/http://www.haarp.alaska.edu/haarp/faq.html
http://www.nrl.navy.mil/media/news-releases/2009/mr-edward-kennedy-receives-thedepartment-of-the-navy-superior-civilian-service-award-
http://www.realclimate.org/index.php/archives/2008/04/butterflies-tornadoes-and-climate-modelling/
http://tech.sme.sk/c/4352852/pocasie-je-vrtkave-ako-ho-predpovedat.html
http://artemis.osu.cz/Gemet/meteo2/vrstvy.htm
http://meteoinfo.sk/clanok/51213-el-nino-sa-prebudza}


Obrázky: public domain, používateľ Flickr Mindfulness

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet