Postoj kresťanských cirkví k homosexualite je protichodný. Tie na západe sú voči homosexualite pomerne otvorené – švédska aj nórska luteránska cirkev dokonca uznáva manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu africké cirkvi považujú homosexualitu za nezlučiteľnú s Božou vôľou.
Cirkvi na Slovensku majú tomto smere oveľa bližšie k subsaharskej Afrike než k vyspelým krajinám západnej Európy.
Prečo sa postoj cirkevných predstaviteľov na homosexualitu vo svete tak výrazne líši?
Na vine je odlišný prístup k Biblii. Ako uvidíme v nasledujúcich riadkoch, postoje považujúce homosexuálne správanie za hriech sú založené na doslovnom výklade Biblie, čiže na náboženskom fundamentalizme. To je zároveň príčina, prečo homosexualitu univerzálne odmietajú evanjelikánske a podobné kresťanské hnutia, ktoré zastávajú najrôznejšie ďalšie fundamentalistické postoje: odmietanie evolúcie, odmietanie „starého veku Zeme“, odmietanie pohľadu dnešných biblistov a archeológov na vývoj Biblie a dejiny Izraelitov (ktoré sú v rozpore s rozprávaním starozákonných biblických kníh) a ktorých členovia miestami predvádzajú bizarné „dary Ducha Svätého“ ako „rozprávanie jazykmi“.
Problematiku nedávno analyzoval biblista, evanjelický teológ a popredný svetový expert na vývoj Biblie Thomas Römer v odbornom periodiku Jahrbuch für Biblische Theologie (Ročenka biblickej teológie).
Švajčiarsko-nemecký odborník upozorňuje, že priamočiary, doslovný výklad týchto starovekých textov predstavuje anachronizmus: „Vytrhnúť biblický verš z jeho kontextu a potom ho považovať za nemennú a večne platnú božskú výpoveď k homosexualite, ako sa to, žiaľ, niekedy robí, nemožno považovať za nič iné, ako za hermeneutický omyl [chybný výklad, nepochopenie], a takýto prístup musíme označiť za teologický nezodpovedný,“ zdôrazňuje biblista.
Römer pripomína, že ak by sme chceli týmto spôsobom aplikovať na dnešnú spoločnosť aj ďalšie pasáže tých istých kapitol, napríklad 18. a 20. kapitoly knihy Levitikus,, „logicky by museli by sme museli nielenže znovu zaviesť otroctvo, ale taktiež polygamiu a nerovnosť medzi mužmi a ženami, trest smrti, teda všetko charakteristiky starovekej patriarchálnej spoločnosti“. To isté podľa neho platí pre novozákonné texty prisudzované sv. Pavlovi. „Vznikli v kontexte očakávania skorého konca sveta,“ upozorňuje Römer. „V konečnom dôsledku nemajú uvedené biblické texty s homosexualitou v zmysle na láske založeného vzťahu osôb rovnakého pohlavia nič spoločné.“
Rozoberme si ale biblické pasáže, na ktoré sa v sexuálno-etických diskusiách o homosexualite odkazuje, podrobnejšie.
Verš sa nachádza v kapitole venovanej rôznym zákazom, ktoré sa týkajú sexuality. Biblisti túto kapitolu považujú za súčasť súboru označovaného ako „Zákon o svätosti“ (Lev 17-26). Texty podľa Thomasa Römera vznikli počas tzv. perzského obdobia izraelitskej histórie, čiže počas neskorého 6. až 4. storočia pred n. l. V rámci 18. kapitoly verš 18 zakazuje sexuálny kontakt so švagrinou, ostatné zákazy sa týkajú vzťahov, ktoré nemôžu viesť k splodeniu potomstva, ako je napríklad pohlavný styk so ženou počas jej menštruácie (v. 19), pohlavný styk muža s mužom (v. 22) alebo pohlavný styk zo zvieratami (v. 23).
Čo je zaujímavé, zákaz pohlavného styku so zvieratami je jediný, ktorý je adresovaný aj ženám („Nesmieš obcovať s nijakým zvieraťom; tým by si sa poškvrnil. Ani žena sa nesmie postaviť pred zviera, aby sa s ním párila.“), všetky ostatné sú podľa Römera adresované slobodným mužom.
„Zmienku o ženách vo verši 23 možno vysvetliť hierarchiou patriarchálnej spoločnosti, v ktorej sa akákoľvek iniciatíva smerom k druhému pohlaviu týkala len mužov, a tak ženy mohli iniciatívu prejavovať jedine smerom k zvieratám,“ konštatuje biblista.
Bádateľ dodáva, že dôležitým motívom veršov 18-23 je idea, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie. Ešte významnejším motívom, a to konkrétne verša 22, je podľa neho udržanie tradičných rodových (genderových) rolí.
„Je to jasné zo zdôraznenia, že muž nesmie spať s iným mužom takým spôsobom, ako so ženou,“ vysvetľuje. Tento zákaz očividne naráža na akt penetrácie a vychádza z historicko-spoločenského kontextu biblických autorov. „Na celom starovekom Blízkom východe bolo čosi neslýchané, alebo sa to považovalo za znak zneuctenia, aby bol muž pri pohlavnom styku v pasívnej úlohe, to znamená ženskej úlohe,“ vysvetľuje Römer. Biblista dodáva, že na starovekom Blízkom východe sa voči tomu explicitne ohradzujú viaceré zákony od Egypta po Mezopotámiu. „Všetky tieto doklady súhlasia s Lev 18,22 v tom, že pasívny muž sa pri sexuálnom styku stáva ženou a stráca svoju mužnosť. Práve na tom sa zakladá tvrdenie ohavnosti v predmetnom verši.“
Inými slovami, v tejto často citovanej biblickej pasáži nejde o odsudzovanie homosexuality, ale o udržanie istej rodovej ideológie.
Thomas Römer píše, že 20. kapitolu knihy Levitikus tvoria texty, ktoré sa do Zákona svätosti dostali neskôr než 18. kapitola. Vo veršoch 1-21 sa opakujú viaceré zákazy z 18. kapitoly. Zákaz sexuálnych vzťahov medzi dvomi mužmi (v. 13) sa nachádza medzi zákazom sexuálneho vzťahu svokra s nevestou (v. 12) a sexuálneho vzťahu so svokrou (v. 14). 13. verš je veľmi blízky tvrdeniu v Lev 18,22 s tým rozdielom, že na trest smrti explicitne odsudzuje oboch partnerov, pasívneho aj aktívneho muža homosexuálneho páru. Biblický autor bol podľa Römera zrejme ovplyvnený perzským náboženstvom mazdaizmom, ktoré explicitne odsudzovalo oboch partnerov mužského homosexuálneho styku.
Pavlove spisy odsudzujúce homosexualitu podľa švajčiarsko-nemeckého výskumníka vychádzajú práve z týchto pasáží knihy Levitikus ako aj z dominantného presvedčenia vtedajšieho židovstva, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie.
Text tejto kapitoly sa často prezentuje ako dôkaz božieho hnevu (Boh v závere kapitoly ničí Sodomu) voči sexuálnemu správaniu, ktoré nie je úplne zdržanlivé a tradičné. Práve kvôli pasážam tejto kapitoly sa homosexuáli ešte začiatkom minulého storočia označovali ako „sodomiti“.
„Táto pasáž a teda samotné zničenie Sodomy nemá nič spoločné s homosexualitou,“ zdôrazňuje Thomas Römer. Reakcia Lóta podľa neho jednoznačne ukazuje, že mužov zo Sodomy nemožno považovať za homosexuálov, pretože im Lót ponúkol svoju dcéru ako náhradu, aby ochránil svojich hostí. „Tým pádom je jasné, o čo v Gen 19 skutočne ide: muži zo Sodomy chcú Lótových návštevníkov znásilniť, aby ich potupili. V tejto kapitole nejde o homosexualitu, ale o sexualitu ako prostriedok násilia a teroru, a o neakceptovateľné spoločenské správanie.“
Tým pádom je Gen 19 podľa biblistu ukážkovým príkladom toho, ako „neskoršie interpretácie, ktoré nerešpektovali biblický text, napáchali veľa zla.“
Koncept homosexuality v podobe, ako ju dnes vnímame, nepozná Starý ani Nový zákon. „Neobsahujú pojmy, ktoré by sme mohli preložiť ako homosexualita. To znamená, že ju Biblia ani nemôže zakazovať,“ píše Thomas Römer, pripomínajúc, že pojem homosexualita zaviedli v 19. storočí lekári a psychiatri na označenie sexuality, ktorá sa odkláňala od normy. „Citované pasáže kníh Genesis, Levitikus a Pavlových spisov zakazujú odklon od patriarchálneho chápania mužskej a ženskej roly, pretože pri pohlavnom styku medzi dvomi mužmi jeden z partnerov nadobúda pasívnu a teda ženskú úlohu, čo sa na Blízkom východe v staroveku považovalo za neprirodzené alebo potupné.“
„Autori týchto textov boli spútaní svetonázorom, podľa ktorého bol na láske založený a sexuálny vzťah medzi dvomi mužmi alebo medzi dvoma ženami nemysliteľný,“ uzatváva švajčiarsko-nemecký biblista.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Zdroj:
Römer, T.: Homosexualität und Die Bibel. Anmerkungen zu einem anachronistischen Diskurs, Jahrbuch für Biblische Theologie 33 (2018) (2020) 47-63.
» Ako je to s dedičnosťou inteligencie a homosexuality?
» Homosexualita: Fakty verzus demagógia
Tweet
Cirkvi na Slovensku majú tomto smere oveľa bližšie k subsaharskej Afrike než k vyspelým krajinám západnej Európy.
Ďalší prejav fundamentalizmu?
„Za najdôležitejšie považujeme, aby človek pochopil, aký je Boží pohľad na homosexuálne správanie. Ono je hriechom,“ zdôrazňujú evanjelickí biskupi v nedávnom stanovisku, ktoré homosexuálov vyzýva na celibát a kritizuje „prohomosexuálne hnutia“ spolu s farárkou Annou Polckovou, ktorá podporila homosexuálne zväzky. V živej pamäti rezonuje taktiež dávnejší prípad mladého evanjelického kaplána Jakuba Pavlúsa, ktorému cirkev kvôli podobným názorom nepredĺžila zmluvu.Prečo sa postoj cirkevných predstaviteľov na homosexualitu vo svete tak výrazne líši?
Na vine je odlišný prístup k Biblii. Ako uvidíme v nasledujúcich riadkoch, postoje považujúce homosexuálne správanie za hriech sú založené na doslovnom výklade Biblie, čiže na náboženskom fundamentalizme. To je zároveň príčina, prečo homosexualitu univerzálne odmietajú evanjelikánske a podobné kresťanské hnutia, ktoré zastávajú najrôznejšie ďalšie fundamentalistické postoje: odmietanie evolúcie, odmietanie „starého veku Zeme“, odmietanie pohľadu dnešných biblistov a archeológov na vývoj Biblie a dejiny Izraelitov (ktoré sú v rozpore s rozprávaním starozákonných biblických kníh) a ktorých členovia miestami predvádzajú bizarné „dary Ducha Svätého“ ako „rozprávanie jazykmi“.
Problematiku nedávno analyzoval biblista, evanjelický teológ a popredný svetový expert na vývoj Biblie Thomas Römer v odbornom periodiku Jahrbuch für Biblische Theologie (Ročenka biblickej teológie).
Máme zaviesť otroctvo?
„Presvedčenie, že homosexualita predstavuje hriech alebo niečo nenormálne, vychádza biblických pasáží, ktorých je však pozoruhodné málo,“ píše Römer. Nachádzajú sa v starozákonných knihách Levitikus (Lev 18,22 a 20,13), Genesis (Gen 19) a v Novom Zákone v textoch prisudzovaných apoštolovi Pavlovi: v Liste Rimanom (Rim 1,24-27), Prvom liste Korinťanom (1 Kor 6,9-10; s variantom, ktorý uvádza Prvý list Timotejovi 1 Tim 1,9).Švajčiarsko-nemecký odborník upozorňuje, že priamočiary, doslovný výklad týchto starovekých textov predstavuje anachronizmus: „Vytrhnúť biblický verš z jeho kontextu a potom ho považovať za nemennú a večne platnú božskú výpoveď k homosexualite, ako sa to, žiaľ, niekedy robí, nemožno považovať za nič iné, ako za hermeneutický omyl [chybný výklad, nepochopenie], a takýto prístup musíme označiť za teologický nezodpovedný,“ zdôrazňuje biblista.
Römer pripomína, že ak by sme chceli týmto spôsobom aplikovať na dnešnú spoločnosť aj ďalšie pasáže tých istých kapitol, napríklad 18. a 20. kapitoly knihy Levitikus,, „logicky by museli by sme museli nielenže znovu zaviesť otroctvo, ale taktiež polygamiu a nerovnosť medzi mužmi a ženami, trest smrti, teda všetko charakteristiky starovekej patriarchálnej spoločnosti“. To isté podľa neho platí pre novozákonné texty prisudzované sv. Pavlovi. „Vznikli v kontexte očakávania skorého konca sveta,“ upozorňuje Römer. „V konečnom dôsledku nemajú uvedené biblické texty s homosexualitou v zmysle na láske založeného vzťahu osôb rovnakého pohlavia nič spoločné.“
Rozoberme si ale biblické pasáže, na ktoré sa v sexuálno-etických diskusiách o homosexualite odkazuje, podrobnejšie.
Levitikus 18,22
„Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“Verš sa nachádza v kapitole venovanej rôznym zákazom, ktoré sa týkajú sexuality. Biblisti túto kapitolu považujú za súčasť súboru označovaného ako „Zákon o svätosti“ (Lev 17-26). Texty podľa Thomasa Römera vznikli počas tzv. perzského obdobia izraelitskej histórie, čiže počas neskorého 6. až 4. storočia pred n. l. V rámci 18. kapitoly verš 18 zakazuje sexuálny kontakt so švagrinou, ostatné zákazy sa týkajú vzťahov, ktoré nemôžu viesť k splodeniu potomstva, ako je napríklad pohlavný styk so ženou počas jej menštruácie (v. 19), pohlavný styk muža s mužom (v. 22) alebo pohlavný styk zo zvieratami (v. 23).
Čo je zaujímavé, zákaz pohlavného styku so zvieratami je jediný, ktorý je adresovaný aj ženám („Nesmieš obcovať s nijakým zvieraťom; tým by si sa poškvrnil. Ani žena sa nesmie postaviť pred zviera, aby sa s ním párila.“), všetky ostatné sú podľa Römera adresované slobodným mužom.
„Zmienku o ženách vo verši 23 možno vysvetliť hierarchiou patriarchálnej spoločnosti, v ktorej sa akákoľvek iniciatíva smerom k druhému pohlaviu týkala len mužov, a tak ženy mohli iniciatívu prejavovať jedine smerom k zvieratám,“ konštatuje biblista.
Bádateľ dodáva, že dôležitým motívom veršov 18-23 je idea, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie. Ešte významnejším motívom, a to konkrétne verša 22, je podľa neho udržanie tradičných rodových (genderových) rolí.
„Je to jasné zo zdôraznenia, že muž nesmie spať s iným mužom takým spôsobom, ako so ženou,“ vysvetľuje. Tento zákaz očividne naráža na akt penetrácie a vychádza z historicko-spoločenského kontextu biblických autorov. „Na celom starovekom Blízkom východe bolo čosi neslýchané, alebo sa to považovalo za znak zneuctenia, aby bol muž pri pohlavnom styku v pasívnej úlohe, to znamená ženskej úlohe,“ vysvetľuje Römer. Biblista dodáva, že na starovekom Blízkom východe sa voči tomu explicitne ohradzujú viaceré zákony od Egypta po Mezopotámiu. „Všetky tieto doklady súhlasia s Lev 18,22 v tom, že pasívny muž sa pri sexuálnom styku stáva ženou a stráca svoju mužnosť. Práve na tom sa zakladá tvrdenie ohavnosti v predmetnom verši.“
Inými slovami, v tejto často citovanej biblickej pasáži nejde o odsudzovanie homosexuality, ale o udržanie istej rodovej ideológie.
Levitikus 20,13
„Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.“Thomas Römer píše, že 20. kapitolu knihy Levitikus tvoria texty, ktoré sa do Zákona svätosti dostali neskôr než 18. kapitola. Vo veršoch 1-21 sa opakujú viaceré zákazy z 18. kapitoly. Zákaz sexuálnych vzťahov medzi dvomi mužmi (v. 13) sa nachádza medzi zákazom sexuálneho vzťahu svokra s nevestou (v. 12) a sexuálneho vzťahu so svokrou (v. 14). 13. verš je veľmi blízky tvrdeniu v Lev 18,22 s tým rozdielom, že na trest smrti explicitne odsudzuje oboch partnerov, pasívneho aj aktívneho muža homosexuálneho páru. Biblický autor bol podľa Römera zrejme ovplyvnený perzským náboženstvom mazdaizmom, ktoré explicitne odsudzovalo oboch partnerov mužského homosexuálneho styku.
Pavlove spisy odsudzujúce homosexualitu podľa švajčiarsko-nemeckého výskumníka vychádzajú práve z týchto pasáží knihy Levitikus ako aj z dominantného presvedčenia vtedajšieho židovstva, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie.
Genesis 19
„Skôr, ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného. Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali. Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere a povedal: Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť!“ (v. 4-7)Text tejto kapitoly sa často prezentuje ako dôkaz božieho hnevu (Boh v závere kapitoly ničí Sodomu) voči sexuálnemu správaniu, ktoré nie je úplne zdržanlivé a tradičné. Práve kvôli pasážam tejto kapitoly sa homosexuáli ešte začiatkom minulého storočia označovali ako „sodomiti“.
„Táto pasáž a teda samotné zničenie Sodomy nemá nič spoločné s homosexualitou,“ zdôrazňuje Thomas Römer. Reakcia Lóta podľa neho jednoznačne ukazuje, že mužov zo Sodomy nemožno považovať za homosexuálov, pretože im Lót ponúkol svoju dcéru ako náhradu, aby ochránil svojich hostí. „Tým pádom je jasné, o čo v Gen 19 skutočne ide: muži zo Sodomy chcú Lótových návštevníkov znásilniť, aby ich potupili. V tejto kapitole nejde o homosexualitu, ale o sexualitu ako prostriedok násilia a teroru, a o neakceptovateľné spoločenské správanie.“
Tým pádom je Gen 19 podľa biblistu ukážkovým príkladom toho, ako „neskoršie interpretácie, ktoré nerešpektovali biblický text, napáchali veľa zla.“
Záver
„Žiaden z biblických textov, ktoré sa tradične používajú na odsudzovanie homosexuality, v skutočnosti takýto prístup nelegitimizujú,“ zdôrazňuje Thomas Römer.Koncept homosexuality v podobe, ako ju dnes vnímame, nepozná Starý ani Nový zákon. „Neobsahujú pojmy, ktoré by sme mohli preložiť ako homosexualita. To znamená, že ju Biblia ani nemôže zakazovať,“ píše Thomas Römer, pripomínajúc, že pojem homosexualita zaviedli v 19. storočí lekári a psychiatri na označenie sexuality, ktorá sa odkláňala od normy. „Citované pasáže kníh Genesis, Levitikus a Pavlových spisov zakazujú odklon od patriarchálneho chápania mužskej a ženskej roly, pretože pri pohlavnom styku medzi dvomi mužmi jeden z partnerov nadobúda pasívnu a teda ženskú úlohu, čo sa na Blízkom východe v staroveku považovalo za neprirodzené alebo potupné.“
„Autori týchto textov boli spútaní svetonázorom, podľa ktorého bol na láske založený a sexuálny vzťah medzi dvomi mužmi alebo medzi dvoma ženami nemysliteľný,“ uzatváva švajčiarsko-nemecký biblista.
Zdroj:
Römer, T.: Homosexualität und Die Bibel. Anmerkungen zu einem anachronistischen Diskurs, Jahrbuch für Biblische Theologie 33 (2018) (2020) 47-63.
Pozri tiež
» „Hovorenie jazykmi“: Dar Ducha Svätého alebo štruktúrovaný bľabot?» Ako je to s dedičnosťou inteligencie a homosexuality?
» Homosexualita: Fakty verzus demagógia
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok
Tweet
