Nie všetky veľké nahromadenia taveniny sa dostanú na povrch. Prostredníctvom vulkanickej činnosti sa tak deje predovšetkým u magiem s nízkym obsahom kremíka, pretože sú viac „tekuté“. Na druhej strane, existujú obrovské objemy roztavených skál, ktoré, hoci sa dlho predierali k povrchu, naň v podobe žeraviny nikdy nedosiahli. Zostali uväznené v podzemí, kde postupne vychladli a stuhli. To ale neznamená, že v hĺbke zostávajú úväznené navždy.



Žula ako vzduchová bublina
Ničivé povrchové procesy erózie a zvetrávania neustále ukrajujú z povrchu a predovšetkým z jeho vyvýšenín. Po miliónoch rokov môžu odhaliť tieto „sopky“, ktoré zomreli skôr, než sa vôbec „narodili“. Voláme ich batolity. Na povrch dnes vystupujú napríklad v jadrách hlboko zrezaných pásmových pohorí a v koreňových zónach prastarých horstiev, odkrytých v najstarších častiach kontinentov, tzv. štítoch. Tvoria ich zväčša žuly a ďalšie horniny bohaté na kremík.

Ale nie je to len sila odnosu zhora, ktorá odkryje tieto ohromné nakopenia skál. Batolity tuhnú v hĺbkach až do 30 kilometrov. Keďže sú ale tvorené relatívne „ľahkými“ horninami, tlačia sa hore. Derú sa hore. Tak trochu ako bublina stúpajúca k hladine vo vodnom stĺpci. Áno, akumulácia státisícov kubických kilometrov tvrdej žuly sa správa ako bublinka vzduchu vo vode. Stúpa hore v hustejšom médiu (v tomto prípade sú ním iné, hustejšie a na jednotku objemu ťažšie vrstvy skál).

Batolity sa na povrch dostávajú až plynutím dlhých vekov a presne tak isto aj chladnú v tme podzemia. Na utuhnutie potrebujú viac ako milión rokov, pretože chemické procesy prebiehajú v kremičitanoch len veľmi pomaly.

Vznik batolitu
Vysoký obsah kremíka u batolitov naznačuje, že nemôžu vznikať hlboko vo vnútri Zeme, kde je tohto prvku pomerne málo. Namiesto toho na svoj vznik vyžadujú čiastkové tavenie veľkých častí kontinentov. Významným zdrojom potrebného tepla sú pravdepodobne na kremík chudobné magmy pochádzajúce z veľkých hĺbok. Čiastka tejto horúcej taveniny si ku koncu výstupu preráža trasu cez trhliny spodnej kôry, ktorú postupne zohrieva až natavuje, čím sa táto kôra stáva plastickejšia. Trhliny sa zároveň upchávajú, a tak hustá, na kremík chudobná magma, niekedy uviazne pod ľahšou, čiastočne roztavenou kontinentálnou kôrou. Teplo z nej sa šíri nahor, kde postupne taví väčšie a väčšie kusy kontinentu za vzniku ohromného množstva magmy bohatej na kremík. Nádejného batolitu.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet