Možno úplne najpozoruhodnejším pozemným vtáctvom dneška sú zoborožky. Patria medzi zoborožce, obvykle tropické stromové vtáky živiace sa ovocím alebo hmyzom. Na veľkých ohnutých zobákoch im nezriedka vyrastajú ozdoby v podobe rohov alebo prilbovitých výrastkov. Samotné zoborožky, podobne ako všetky dosiaľ zmienené vtáčie druhy, však patria k veľmi neochotným letcom. Na druhej strane hopkanie, čo je pozemný spôsob pohybu väčšiny lietavých vtákov, nahradili kráčaním a behaním, a to až do rýchlosti 30 km/h. Taktiež zamenili rastlinnú potravu za rôzne malé stavovce do veľkosti zajaca, ďalej bezstavovce a príležitostne aj mrciny. Sú pomerne veľké, až meter vysoké a 6 kg ťažké.
Na ústupe
Existujú dva druhy zoborožiek, najznámejšia je zoborožka tmavá. Pri chôdzi pôsobí temným dojmom kvôli dočierna sfarbenému periu, doplnenému sýtočervenou farbou tváre a kožných lalokov na krku. Biele letky majú tieto vtáky pri chôdzi dobre schované, vidieť ich len počas letu. Oba druhy zoborožiek sú na ústupe. Problematická je ich závislosť na niektorých konkrétnych druhoch stromov, nevyhnutných na stavbu hniezd. Preto sú kvôli ničeniu pôvodných rastlinných spoločenstiev človekom zraniteľné.
Gangy
Zoborožka tmavá žije v skupinách s 2 až 15 jedincami. Tvorí ju dominantný pár, mláďatá a taktiež jedince, ktoré nie sú reprodukčne aktívne. Členovia skupiny navzájom komunikujú rôznymi zvukmi a zložitým, niekedy hravým správaním. Páru, ktorý práve vychováva potomstvo, ostatní všemožne pomáhajú. Niekedy tak robí až tucet ďalších členov skupiny. Pár vychováva vždy len jedno mláďa, hoci kladie niekedy až tri vajcia. Vďaka veľkým investíciám celej skupiny do výchovy sa vzhľadom na to, že ide o divokú prírodu, dožíva dospelosti vysoké percento mladých – až 33 percent. A to napriek dlhému času dospievania, ktoré trvá celých šesť rokov. Dlhé dospievanie kompenzujú zoborožky tmavé veľmi dlhým životom. Vo voľnej prírode by sme medzi nimi našli zrejme aj štyridsiatnikov. Skupiny spolupracujú nielen pri výchove mláďat, ale aj pri love väčšej koristi, napríklad hadov. Silné putá v rámci skupín či klanov zoborožiek su v silnom kontraste s nepriateľským správaním voči susedným skupinám. Svoje teritórium veľké až 100 km2 aktívne brania a votrelcov vlastného druhu nemilosrdne prenasledujú.
Ako hominidi
Niektorí ornitológovia poznamenávajú, že vývojová cesta zoborožiek je veľmi podobná tej, ktorú v minulosti absolvoval človek. V oboch prípadoch vidíme počiatok evolúcie v pralesných stromových druhoch obľubujúcich ovocie a potom prechod na savany. V oboch prípadoch tiež nastala zmena potravy v prospech výrazného zastúpenia mäsa, predĺženie dospievania a taktiež celkového života. Spolupráca pri výchove a love, zložité spoločenské správanie – v ktorom nachádzame aj hravosť − a vysoká inteligencia, to sú ďalšie paralely medzi zoborožkami a nami, respektíve našimi dávnymi predkami a šimpanzmi.
-
Príspevok je úryvkom článku "Pozemšťania: Keď operení lovci zanevrú na oblohu" (GoldMan, december 2010)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok