Odhaliť klamstvo nie je vôbec jednoduché. Výskumy ukazujú, že ani ľudia so špeciálnym tréningom v bezpečnosti, ako napríklad policajti, nedokážu klamstvo odhaliť lepšie ako bežní študenti. Úspešní sú asi tak, ako keby určovali, či niekto klame, pomocou hádzania mince.

Odhaľovanie klamstiev totiž sťažuje skutočnosť, že rôzni ľudia klamú rôznymi spôsobmi a neexistuje jednotné správanie, ktoré by bolo možné použiť na odhalenie klamárov. A poriadne problematický je aj preslávený detektor lži alebo tajomné sérum pravdy.

Detektor rozrušenia

Polygraf, známejší ako detektor lži, poskytuje plynulý záznam fyziologickej aktivity ako je vodivosť kože, krvný tlak a dýchanie. Neukazuje jednoznačné výsledky, ale výsledky, ktoré musí vyhodnotiť a interpretovať skúsený odborník. A práve toto interpretovanie je notoricky problémové. Neexistuje totiž emočná ani fyziologická odpoveď unikátna pre klamstvo. Ak detektor zaznamenáva viac fyziologickej aktivity, keď respondent odpovedal na relevantné otázky, než keď mal odpovedať na tie triviálne, tento rozdiel nám prinajlepšom povie, že bol pri nich nervóznejší. Rozdiel by mohla spôsobiť skutočná vina, rozhorčenie či šok z krivého obvinenia, strach z možných následkov odpovedí na tieto otázky, alebo dokonca aj zažívanie nepríjemných pocitov, ktoré si dotyčný spája so samotným typom činu, z ktorého ho obviňujú.

V skutočnosti je detektor lži oveľa viac detektorom rozrušenia než klamstva. Na jeho „porazenie“ postačí napríklad fyziologické rozrušenie krkolomnou mentálnou aritmetikou (opakovaným odčítaním čísla 17 od 1000) či spôsobenie fyzickej bolesti zahryznutím do jazyka. Paradoxne, prístroj neodhalí klamstvo tam, kde ho je potrebné odhaliť najviac, u psychopatov. Psychopati sú notoricky imúnni voči strachu a mnohí dokážu „poraziť“ prístroj aj pod veľkým tlakom.

Sklon k potvrdzovaniu

Pri vyhodnocovaní záznamov detektora lži dochádza k ďalšiemu zdroju chybných záverov. U človeka sa prejavuje vlastný sklon k potvrdzovaniu - pokiaľ majú vyšetrovatelia z predchádzajúceho vyšetrovania alebo iných príčin utvorený názor, že dotyčný je vinný, toto presvedčenie ovplyvní ich hodnotenie. Z týchto a hore uvedených dôvodov detektor lži vo všeobecnosti často produkuje falošne pozitívne výsledky. Znamená to, že ukazuje vinu u nevinných. Jeho presnosť je podľa výskumov okolo 85% pri vinných a iba 60% pri nevinných obvinených. Tieto čísla vzbudzujú hrôzu, keďže Pentagon ročne takýmto spôsobom testuje takmer 6000 svojich pracovníkov. Paradoxne tak v USA nie je považovaný za dostatočne dôveryhodný na to, aby ho používali na radových zamestnancov v predajniach, ale postačí FBI a CIA! Buďme radi aspoň za skutočnosť, že jeho zistenia sa na európskych súdoch nepovažujú za dôveryhodné dôkazy resp. sa v rámci súdnych procesov nepoužívajú.



Rovnako problematické je aj tzv. sérum pravdy. Kvôli jeho obvyklému zloženiu má podobné účinky ako alkohol. Sme po ňom ospalejší a menej znepokojení našim vonkajším pôsobením. A zapríčiní, že máme menšie zábrany, a tak nemáme tendenciu hovoriť len viac pravdy, ale hovoriť viac čohokoľvek. A preháňať.

Zdroje:

Brown, D.: Magie a manipulace mysli. Argo, 2008.
Lilienfeld, S., a kol.: 50 najvětších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.

-

Perexový obrázok: David Bethune

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet