Ak niekto prekonal srdcový infarkt, vieme zabrániť úmrtiu, predĺžiť život, ale jazvu na srdci, ktorú predstavuje mŕtve tkanivo, oživiť nedokážeme. Rovnako ak má niekto astmu, vieme zabrániť alebo aspoň výrazne znížiť výskyt astmatických záchvatov, ale nemôžeme pacientovi povedať, že ho úplne zbavíme astmy. V skutočnosti je len malé percento ochorení stopercentne vyliečiteľných – hlavne akútne stavy, ktoré ak pacient prežije môže fungovať naďalej ako predtým (napr. intoxikácie, úrazy, atď.), paradoxne niektoré onkologické ochorenia, ako aj infekčné ochorenia. Práve pri posledných spomínaných spočíva liečba v cielenom zničení mikrobiálneho pôvodcu – baktérií, vírusov, plesní či parazitov. Podľa toho, na akého mikróba útočíme sa rozhodujeme o nasadení antivirotík, antiparazitík, či antibiotík.


Antibiotiká, čo sú lieky, ktoré používame na liečbu bakteriálnych infekcií, pozná každý aspoň z počutia. Občas sa zabúda, že patria medzi najväčšie výdobytky medicíny 20. storočia a že ešte pre našich starých rodičov nebola ich dostupnosť samozrejmosťou. V priebehu predchádzajúceho storočia došlo k výraznému poklesu úmrtí z dôvodu infekcie. Samozrejme, nielen kvôli objavu penicilínu a ďalších antibiotík. Svoj nemalý podiel na tom majú očkovanie, ako aj zlepšenie hygieny. Každopádne, antibiotiká zachránili už množstvo životov a stiahli infekcie z prvej priečky najväčších zabijakov v rozvinutých krajinách. Strach verejnosti zo smrti alebo vážnych komplikácií pri bežných respiračných infekciách, prakticky vymizol. Kto by sa už dnes bál pri bežnej angíne (zápal mandlí), že zomrie na zápal mozgových blán alebo že sa rozvinie závažná komplikácia – napr. reumatická horúčka, ktorá zničí srdcové chlopne pre zvyšok života?

Na Slovensku patria antibiotiká medzi top najpredpisovanejšie lieky. Ročne sa spotrebuje niekoľko miliónov balení, pričom až 80% predpisujú ambulantní lekári.¹ Existuje preto veľká šanca, že budete niekedy v budúcnosti aj vy odchádzať od praktika s receptom na antibiotikum. Tu je výber dôležitých rád, čo v takom prípade nerobiť:

1. Neužívajte antibiotiká svojvoľne

Antibiotiká sú síce na Slovensku viazané na lekársky predpis, ale to nebráni niektorým pacientom, aby si sami naordinovali liečbu, keď majú pocit, že ich potrebujú. V skrini ostal ešte celý nepoužitý blister tabliet z poslednej liečby, ja sa cítim zle, tak ich budem pár dní brať. Veď sa nič zlé nemôže stať, nie?

No... môže. V prvom rade, nie je infekcia ako infekcia. Väčšina, až 80% infekcií respiračného traktu je vírusového pôvodu a antibiotiká teda nebudú mať nijaký efekt. Úlohou lekára je rozlíšiť bakteriálnu infekciu od nebakteriálnej a zvoliť spôsob terapie. Niekedy stačí pacienta vidieť a klinicky vyšetriť, inokedy potrebujeme pre upresnenie aj röntgen a krvné výsledky. Škrabanie v krku, pocit „niečo na mňa lezie“, upchatý nos sú bežné príznaky vírusovej infekcie.

Ako nelekár riskujete nielen, že zvolíte nesprávne antibiotikum (ak ste sa predtým liečili na močovú infekciu, antibiotikum, inak skvelo fungujúce v moči, nemusí vôbec účinkovať v dýchacích cestách), ale hlavne že si vaše baktérie vytvoria rezistenciu. Baktérie sú veľmi prefíkané a neustále si hľadajú možnosti prežitia. Len 5 rokov po zavedení penicilínu sa objavili prvé patogény, ktoré nebolo možné usmrtiť vtedy dostupnými antibiotikami. Koniec-koncov, obývajú Zem už 3,8 miliardy rokov, naučili sa toho viac než my za 10 000 rokov.


Rezistencia je strašiak, kvôli ktorému bijú na poplach viaceré zdravotnícke organizácie, vrátane WHO. Od 90. rokov došlo k výraznému nárastu výskytu rezistentných kmeňov. Udáva sa, že iba v Európe zabijú rezistentné baktérie asi 25 000 ľudí ročne.² Našej reakcii, vytvoreniu nových, silnejších antibiotík, sa mikróby zasmiali a už teraz žijeme v dobe, kedy boli hlásené prípady úmrtí spôsobenými multirezistentnými kmeňmi, na ktoré nie je možné použiť nijaké existujúce antibiotikum (napr. niektoré kmene baktérie Klebsiella, ktorú máme bežne v črevách, sú schopné vyvolať smrteľnú infekciu bez možnosti liečby, rovnako je vysoký výskyt rezistentných kmeňov E. coli, ďalšieho obyvateľa našich čriev). Máme hlásenie z viacerých štátov o zlyhaní tzv. last resort (teda poslednej možnej) liečbe kvapavky.³ Ako príčina bola viackrát určená nadmerná spotreba antibiotík.

Úplne vážne sa môže v blízkej budúcnosti stať, že sa vrátime do predantibiotickej éry a nebudeme mať ako liečiť zápaly pľúc, či močové infekcie. Zabrániť tomu môžeme len zavedením správnej terapie, ktorá bude vždy indikovaná a správna nadávkovaná.⁴

Slovensko sa nemôže pýšiť efektivitou v opatreniach proti vzniku rezistencie. Patríme medzi krajiny s najvyšším percentom rezistencie na hlavné skupiny antibiotík u baktérií ako sú spomínané E. coli a Klebsiella pneumoniae. Približujeme sa štátom Južnej Ameriky. Treba otvorene povedať, že vinnými nie sú len pacienti, ktorí si sami ordinujú liečbu, ale často aj ambulantní lekári, ktorí nasadia už pri banálnych infekciách vážne antibiotiká, ktoré sa nemajú podávať v prvej línie liečby. Výrazne zaostávame nielen za Rakúskom, ale aj za Maďarskom a Českom.²

Ak patríte k tým ignorantom, ktorých zdravie verejnosti nezaujíma a ktorým ide len o vlastné blaho, myslite aspoň na svoje zdravie. Nikdy neviete, kedy ochoriete na vážnu infekciu – možno až v starobe, možno vôbec. Vtedy budete naozaj radi, keď z labáku nepríde výsledok oznamujúci, že je potrebné nasadiť potencionálne toxické špeciálne antibiotiká, prípadne, že nie je možné nasadiť nič.

2. Užívajte antibiotiká tak dlho, ako povedal lekár

Hlavne pri menších infekciách sa nám uľaví krátko, už na druhý, či tretí deň od začatia liečby. Niektorí pacienti nadobudnú pocit, že už nepotrebujú antibiotiká, veď zabrali, načo do seba pchať „viacej chémie“. Takto si však koledujete o návrat infekcie, ktorá nebola dostatočne preliečená, prípadne o vznik rezistencie u baktérií, ktoré prežili v malom množstve.


Internetmi sa síce nedávno šírila analýza z hodnoverného časopisu British Journal of Medicine, kde v závere autori kritizovali nadmernú dĺžku užívania antibiotík, ktorá prispieva k rozvoju rezistencie.⁵ Áno, platí, že cieľom je podávať antibiotiká čo najkratšie, teda len pokým sú nevyhnutné, avšak odporúčanie autorov analýzy ponechať rozhodnutie o ukončení liečby na pacientovom pocite, bolo viackrát kritizované. O správnej dĺžke liečby pri jednotlivých ochoreniach sa vedú diskusie a je možné, že sa oficiálne odporúčania budú meniť, ale určite nie v zmysle „ukončiť liečbu pri dobrom pocite“.⁶

3. Zistite si, čo nemáte užívať počas brania antibiotík

Niektoré antibiotiká sa nemajú kombinovať s rôznymi druhmi potravín. Asi najčastejšie omieľané odporúčanie je „nepiť alkohol na antibiotiká“. Ono, celkovo piť alkohol, keď telo bojuje s infekciou nie je najlepší nápad, ale závažné komplikácie vám pri užívaní bežných antibiotík po jednom poháriku nehrozia (skôr únava, malátnosť, zmätenosť). Niektoré antibiotiká (ako metronidazol, kotrimoxazol, či linezolid) však môžu vyvolať veľmi nepríjemné prejavy – tzv. disulfiram-like reakciu. Disulfiram (známy firemným názvom ako Antabus) je látka, ktorá sa niekedy využíva pri liečbe chronického alkoholizmu. V kombinácii s alkoholom v tele vyvolá veľmi prudkú obehovú reakciu, ktorú pacient subjektívne zle znáša a vedie k vytvoreniu odporu voči magickému moku. Iné antibiotiká, ako napr. erytromycín, môžu urýchliť opitosť a takto nepripravený sa môžete „doriadiť“ aj pri menšom množstve, než ste zvyknutý.

Pri iných antibiotikách, ako je doxycyklín, využívaný v liečbe chlamýdiových a mykoplazmových infekcií, či boreliózy, sa neodporúča piť mlieko, pretože ním dochádza k zmene vstrebávaniu antibiotika a teda k ovplyvneniu účinku.


Špeciálne stojí za zmienku jedenie grepu a pitie jeho štiav. Už 200 ml môže viesť k výrazným zmenám v liekových hladinách.⁷ Jeho šťavy interagujú s množstvom liekov, nielen s antibiotikami a to dokonca aj tri dni po ich užití. Hoci existujú lieky, ktoré možno brať bez obáv aj s grepom, varovanie zahŕňa tak veľa látok, že sa pre istotu odporúča vyhnúť sa grepu a jeho šťavám pri braní akýchkoľvek liekov. Neplatí to paušálne pre všetky citrusy, aj keď existujú názory, že sa pri užívaní liekov pre istotu treba vyhnúť všetkému ovociu tejto skupiny.⁸

Zároveň sa odporúča pri niektorých antibiotikách užívať ich počas jedla, pri iných nalačno, pre zlepšenie vstrebávania. Pred liečbou si preto prečítajte príbalový leták alebo použite vedomosti internetu.

4. Dodržujte liečebnú schému

Ak máte užívať antibiotikum dvakrát denne, znamená to dvakrát denne. Nie raz ráno, večer pauza a na druhý deň, pre istotu, dve tablety. Nedodržiavaním schémy znižujete efekt liečby a zbytočne podporujete tvorbu rezistencie.

5. Ak probiotiká, tak s logikou

Ak sú vaše črevá citlivé na antibiotiká (hnačkovitá stolica, nafukovanie, či iné prejavy), skúste kombinovať liečbu s probiotikami. Obsahujú živé baktérie, ktoré nevyvolávajú ochorenie, naopak, osídľujú naše črevo a zabraňujú dysmikróbii (= narušeniu bakteriálneho osídlenia čreva). Ale pozor! Ak si dáte naraz antibiotikum s probiotikom, môžete očakávať, že liek zabije aj dobré baktérie a z probiotika nebudete vôbec profitovať. Preto sa odporúča užívať ich oddelene, minimálne s dvojhodinovým odstupom.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Zdroje:

1. Antibiotiká. Používajme ich rozumne! Tlačová správa. [Online]. Available from: https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwiN6Zz54LnjAhVEzaQKHTX5D-kQFjAGegQICBAC&url=https%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2Fdokumenty%2Fww2%2Fstranky%2Fak%2F2016%2FKonferencia-ATB-2016.pdf&usg=AOvVaw1ICDLmrbVwOLlXUsBrH7TA [Accessed 16 July 2019].

2. Ocitli sme sa na pokraji antibiotickej krízy? Rezistencia na antibiotiká nadobudla katastrofálne rozmery. [Online]. Available from: https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/ocitli-sme-sa-na-pokraji-antibiotickej-krizy-rezistencia-na-antibiotika-nadobudla [Accessed 16 July 2019].

3. Antimicrobial resistence. WHO. [Online]. Available from: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/antimicrobial-resistance [Accessed 16 July 2019].

4. Ramsay C, Brown E, Hartman G, Davey P. Room for improvement: a systematic review of the quality of evaluations of interventions to improve hospital antibioic prescribing. J Antimicrob Chemother 2003; 52: 764–771.

5. Llewelyn MJ, Fitzpatrick JM, Darwin E, et al. The antibiotic course has had its day. BMJ 2017;358:j3418

6. Stopping antibiotic treatment. [Online]. Available from: https://www.who.int/features/qa/stopping-antibiotic-treatment/en/ň [Accessed 16 July 2019].

7. Bailey DG, Dresser G, Arnold JMO. Grapefruit–medication interactions: Forbidden fruit or avoidable consequences? CMAJ. 2013 Mar 5; 185(4): 309–316.

8. Mitsuo S, Mutsuko HK, Mariko M, et al. Undesirable effects of citrus juice on the pharmacokinetics of drugs. Drug safety. 2005; 28(8): 677–694

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet