Pojem „pseudoveda“ sa používa na opis niečoho, čo sa tvári vedecky, ale nespĺňa kritériá vedy.

A tvári sa tak preto, že veda má punc vierohodnosti (pretože funguje) a pseudoveda sa snaží zviezť na chrbte tejto vierohodnosti bez toho, aby sa stala predmetom prísneho intelektuálneho drobnohľadu, aký skutočná veda vyžaduje.

Dobrým príkladom pseudovedy je homeopatia, ktorá navonok napodobňuje medicínu založenú na dôkazoch, ale zlyháva v tom, aby dodržiavala vedeckú metodológiu.



Medzi iné veci, ktoré sa obvykle označujú za pseudovedu, patrí astrológia, kreacionizmus mladej Zeme, neurolingvistické programovanie (NLP) [viac info v dodatku, pozn. red], alebo prútikársvo, aby som uviedol aspoň pár príkladov.

Aký je medzi nimi rozdiel

V diskusiách sa na kľúčové rozdiely medzi vedou a pseudovedou často zabúda, kvôli čomu je akceptovanie vedeckých poznatkov verejnosťou niekedy ťažšie, než by mohlo byť.

Napríklad tí, ktorí si myslia, že množným číslom slova anekdota sú dáta, si neuvedomujú, prečo tento prístup nie je vedecký (hoci anekdoty môžu mať svoju úlohu vo výskume, napríklad ako ukazovatele toho, čo treba skúmať).

Iné mylné predstavy o vede sa týkajú nepochopenia, čo znamená teória, čo znamená niečo dokázať, ako by sa malo narábať so štatistikou a aká je povaha dôkazov a falzifikácie.

Kvôli týmto chybným predstavám a zmätku, ktorý spôsobujú, je niekedy užitočné rozprávať sa o vede a pseudovede spôsobom, ktorý sa menej zameriava na detaily ich fungovania a viac sa zameriava na širšiu funkciu vedy.

Čo je poznanie?

Prvá a najvyššia úroveň, na ktorej možno vedu odlíšiť od pseudovedy, sa týka toho, ako v niektorej oblasti výskumu narastá objem poznania a jeho využiteľnosť.

Filozof John Dewey v knihe Logic: The Theory of Inquiry písal, že chápeme poznanie ako niečo, čo „je tak potvrdené, že to môže slúžiť ako východisko pre ďalšie bádanie“.

Je to skvelý opis toho, ako sa dostaneme k tomu, že niečo „vieme“ vo vede. Ukazuje, ako existujúce poznanie možno použiť na formulovanie hypotéz, vytváranie nových teórií, a tak nadobúdanie nového poznania.

Pre vedu je charakteristické, že naše poznanie, vyjadrené týmto spôsobom, sa v priebehu poslednej hŕstky storočí vďaka experimentom, ktoré jej nedovolia odpútať sa od reality, enormne rozrástlo.

Skrátka, nové poznanie funguje a je užitočné v hľadaní ďalšieho poznania, ktoré taktiež funguje.

Bez pokroku

Porovnajte si to s homeopatiou, odborom, ktorý nevyprodukoval žiaden rozoznateľný nárast v poznaní alebo zlepšenie týkajúce sa praxe. Hoci používanie moderného vedeckého jazyka môže znieť pôsobivo, nedošlo k žiadnemu korešpondujúcemu nárastu poznatkov, ktorý by bol spojený s nárastom účinnosti. Odbor uviazol na mŕtvom bode.



Dostali sme na úroveň poznania, na ktorej veda produkuje rast, ale pseudoveda nie.

Aby sme porozumeli tejto absencii rastu, presunieme sa nižšie, na detailnejšiu úroveň, na ktorej nás zaujíma jeden z hlavných cieľov vedy: odhaliť príčinné súvislosti medzi javmi.

Príčinné vysvetlenia

Príčinné súvislosti sú tie, vďaka ktorým pochopíme prepojenie medzi dvomi alebo viacerými udalosťami, pričom vieme načrtnúť teoretickú dráhu (theoretical pathway), ako jedna udalosť ovplyvňuje druhú.

Túto teoretickú dráhu možno otestovať prostredníctvom predpovedí, ktoré z nej vyplývajú, a stojí alebo padá na výsledkoch tohto testovania. Klasické príklady úspešného odhalenia príčinných súvislostí vo vede zahrňujú vysvetlenie striedania ročných období a genetickej príčiny niektorých ochorení.

Hoci je pravda, že zástancovia homeopatie sa úpenlivo snažia poskytnúť príčinné vysvetlenia, také vysvetlenia nie sú spojené s úspešnejším využitím v praxi, neposkytujú nové poznanie ani väčšiu prospešnosť, a tak nevedú k rastu.

Podobným spôsobom zástancovia neurolingvistického programovania tvrdia, že existuje spojenie medzi niektorými neurologickým procesmi a naučeným správaním, ale nedokážu ho dokázať, a astrológovia nedokážu priniesť žiadne koherentné vysvetlenie mechanizmu ich údajných predvídacích schopností.



Absencia testovateľných vysvetlení (alebo modelov, ak chcete) príčinných súvislostí, ktorá charakterizuje pseudovedu, nám poskytuje druhú úroveň rozlišovania: veda poskytuje vysvetlenia príčinných súvislostí, ktoré vedú k rastu [poznania], ale pseudoveda nie.

Aspekty fungovania vedy

Tretia úroveň rozlišovania je miestom, kde sa v skutočnosti odohráva väčšia trenia medzi vedou a pseudovedou ohľadom toho, čo som pred chvíľou označil za detaily fungovania vedy.

Tu sa odohráva boj ohľadom toho, čo predstavuje dôkazy, ako správne používať štatistiku, upozornenia na chyby v uvažovaní, problematika používania správnej metodiky, a tak ďalej.

Je to úroveň, na ktorej sa homeopatia spolieha na konfirmačné skreslenie [tendencia lepšie vnímať a pamätať si, a väčšiu váhu prikladať informáciám, ktoré potvrdzujú to, v čo daný človek už verí, pozn. red.], protiočkovacia lobby je poháňaná anekdotami a popierači klimatológie selektívne vyberajú dáta, ktoré sa im hodia.

Je to zároveň úroveň, ktorá je pre väčšinu populácie najviac hmlistá, čo je očividné v komentároch pod príspevkami na sociálnych sieťach, v listoch editorom, v spätných otázkach do televíznych štúdií, článkoch v médiách alebo postojoch politikov.

Poznanie je tam vonku

Je dôležité adresovať tieto mýty o základných mechanizmoch fungovania vedy, no vo vedeckom vzdelávaní aj v popularizácii vedy tiež musíme vyzdvihnúť poznatky o príčinných súvislostiach, ktoré veda poskytuje o svete naokolo, a prepojenie medzi nimi a rastom poznatkov a úžitkovosti (utility).

Toto porozumenie nám poskytne lepšie nástroje na rozpoznanie pseudovedy vo všeobecnosti a taktiež nám pomôže bojovať s protivedeckými hnutiami (ako je napríklad kreacionizmus mladej Zeme), ktoré sa často tvária vedecky, keď sa pokúšajú budiť dojem, že sú racionálne.

Rázna, jasná a dobre zacielená opozícia proti pseudovede je nevyhnutná pre ľudské snahy napredovať prostredníctvom vedy, ktorá je, ako nám Einstein pripomína, tá „najvzácnejšia vec, ktorú máme“.

-

Pôvodne publikované pod slobodnou licenciou na The Conversation.

Dodatok redakcie: NLP
Neurolingvistické programovanie je psychoterapeutická „komunikačná“ metóda, často propagovaná ako takmer zázračná. Údajne dokáže zmeniť prežívanie a správanie človeka, umožní mu vnútorné „prerámovanie“ (reframing), a podľa niektorých zdrojov má dokonca aj liečebné účinky - vraj odstráni fóbie, depresie, stres, navodí pozitívne myšlienky a pod.



Hoci sa považuje za pseudovedeckú, drahé kurzy neurolingvistického programovania sa stali hitom, keďže sľubujú, že ľudí naučia postupy prakticky využiteľné v biznise, manažmente aj predaji. Za exemplárny príklad používania techník NLP sa často považuje Derren Brown, známy britský iluzionista a mentalista, ktorý v rámci svojich predstavení brilantne predvádza rozmanité kúsky manipulácie myslenia, aké kurzy NLP sľubujú, že naučia svojich študentov.

Ibaže sám Derren Brown má o NLP všetko iné, len nie vysokú mienku - hoci priznáva, že zo zvedavosti absolvoval ich kurzy. V knihe Mágia a manipulácia mysle upozorňuje, že veľká časť dôkazov o účinnosti metód NLP nepochádza z kvalifikovaného testovania alebo dokumentácie jednotlivých prípadov, ale z tradovaných historiek. „Existuje mnoho doslovných zápisov terapeutických sedení, sú však oveľa menej zaujímavé ako rozprávanie príbehov,“ dvíha varovný prst.

NLP je podľa Browna viac-menej kombináciou dobre známych metód psychologickej manipulácie, ktoré fungujú, s pestrou zmesou nafúknutých tvrdení a postupov, ktoré sú podľa výskumov neúčinné alebo problematické.

Mimochodom, Darrenovu knihu vrelo odporúčame nielen kvôli zábavnému čítaniu o kocúrkovských praktikách ohľadom udeľovania certifikátov, ktoré človeka oprávňujú, aby sa stal NLP terapeutom. Text je zároveň veľmi sviežim úvodom k problematike kritického myslenia a údajných paranormálnych javov.

(dv)

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet