„Vedeckí dokazovatelia“

Nie je nič frustrujúcejšie, ako keď sa ľudia pokúšajú svoje nezmysly obhájiť čarovnou formulkou typu „zistili to vedci“, „vedci sa na tom zhodli“ alebo „je to vedecky dokázané“. Napriek tomu, že takéto vety počujete denne, ešte som v živote nepočul, že niečo je dobré iba preto, že je to „kuchársky uvarené“, „murársky postavené“, „vysústružili to zámočníci“, prípadne „zvárači sa na tom zhodli“. Na druhej strane spektra stoja kraviny typu „vedci nemajú šajnu o ...“, „všetci vedci sú šarlatáni“ a „vedci sú platení aby schválne...“, napriek tomu, že som v živote nepočul, že by „elektrikári nemali šajnu o elektrike“, „všetci stolári boli šarlatáni“ a „sklári boli platení, aby schválne vyrábali sklo, ktoré sa rozbije“. A to som bol ešte štedrý, pretože na rozdiel od vyššie uvedených tvrdení, som tieto rôzne povolania neplesol pod široký pojem typu „remeselníci“ alebo „robotníci“.



Je zaujímavé, že takéto tvrdenia sa objavujú hlavne u povolaní (okrem vedcov napríklad u lekárov), ktorých prácu verejnosť vníma ako akési čary. Vidieť to hlavne v súčasných filmoch, kde napríklad prototyp šialeného zlého čarodeja plynulo nahradil šialený vedec. Veda pritom nie je mágia, práve naopak. Ako môj šéf rád zdôrazňuje, veda je len remeslo (presnejšie velikánska skupina rôznych remesiel), ktoré treba robiť čo najpoctivejšie. A podobne, ako napríklad produktom pekára je pečivo, produktom vedcov sú poznatky.

Teraz ste asi zmätení. Najskôr poviem, že opierať sa o niečo, lebo „to zistili vedci“, je blbosť, no jedným dychom dodám, že veda je poctivé remeslo produkujúce poznatky. Čo je teda pravda? Oboje.

Pred tým, než ma prekrstíte z mrzutého geológa na schizofrenického geológa, sa opýtam jednu vec: Keby ste stavali dom, najali by ste si hocakých remeselníkov (aj hrnčiarov)? Veda má nepreberné množstvo odvetví, od matematiky po geológiu, výraz vedci je teda obrovské zovšeobecnenie. No aj pri výraze typu „geológovia zistili“ máte stále problém.

Podobne ako sa pri úspechu/zlyhaní individuálneho futbalistu či futbalového tímu nepripisuje zásluha/vina všetkým futbalistom (aj keď čítať vyhlásenia typu „futbalisti v Žiline prehrali a vyhrali zároveň“ by bola sranda), ani úspechy alebo zlyhania jednotlivca či tímu v určitom vednom odvetví by nemali ísť na triko celej vedy, prípadne vedného odvetvia. Nehovoriac o tom, že nijaké vedné odvetvie nie je názorovo jednotné. Ani s kolegami na pracovisku (a dokonca ani so svojim šéfom) sa nezhodnem na všetkom. Preto je pre mňa občas čítanie vyhlásení typu „geológovia si myslia, že [niečo s čím nesúhlasím]” priam karmicky bolestivým zážitkom.



Tiež treba pamätať na to, že ak niečo postavil murár, neznamená to automaticky záruku kvality. Môže byť aj najlepší v odbore, no ak pri stavbe nepoužíval vodováhu a betón vyrábal tak, že si do úst nasypal štrk, cement a borovičku, celé to pokloktal a vypľul, výsledok nebude kvalitný. Preto by každého človeka, ktorý sa opiera o niečo, „čo zistili vedci“, malo zaujímať aj to, ako na to prišli. To znamená napríklad zistiť, či pri danom výskume dodržali najspoľahlivejšie postupy vedeckej metodiky, overiť si, či s ich postupom a výsledkami súhlasia aj ich kolegovia a iné výskumy.

„Vedeckí odporcovia“

Ak murár pri stavbe dodržal všetky potrebné postupy a aj ostatní murári sa po obhliadnutí stavby zhodujú, že odviedol kvalitnú robotu, bolo by detinské tvrdiť, že stavba je zlá len preto, že sa nám nepáči. A to je problém druhej strany spektra. Výroky typu „vedci nemajú šajnu o ....“ málokedy nájdete u výskumov, ktoré majú „pekné“ výsledky, no u „nesympatických“ výsledkov sa s nimi roztrhne vrece. Napríklad správu WHO o mäse a riziku rakoviny hrubého čreva, nasledovala prílivová vlna kreténizmu. Pritom ľudia stojaci za správou si svoju robotu urobili poctivo – dali dokopy zistenia veľkého množstva štúdií (800) od rôznych výskumníkov, vylúčili všemožné faktory, ktoré by mohli skresliť výsledky (odlišná životospráva u „žrútov“ mäsa) a poctivo priznávajú, že neurčili, aké zložky mäsa by mohli všetku tú šarapatu spôsobovať. Prečo by ale vlne hlúposti malo záležať na poctivej robote?

Niektoré brilantné mysle prehlasovali, že ich záver je hlúposť bez akýchkoľvek argumentov, lebo brilantné mysle argumenty nepotrebujú. Iní géniova tvrdili, že vegetariáni (či iní záškodníci) nám chcú nanútiť „to svoje“, pretože kuratá a ryby kvitnú na stromoch. Ak za tým niekto stojí, tak jedine príroda snažiaca sa povedať, aby sme prestali žrať iné cicavce a radšej žrali dinosaury (teda vtáky), aby náhodou nezískali späť vládu nad planétou. Ako geológa ma však vláda dinosaurov nedesí, takže smola, príroda, od slaninky ma neodradíš.



Iní argumentovali, že naši predkovia údeniny a červené mäso jedli tiež a boli zdraví. Výroky typu môj dedko/koňovho bratranca otec/sestra a matka zároveň/babka žili 170 rokov vynechám, pretože už naši predkovia vedeli, že jedna lastovička leto nerobí. Dám bokom aj to, že naši predkovia žili úplne odlišným životným štýlom a neboli nijaké mýtické bytosti, ktoré robili iba rozumné, zdravé a neškodlivé veci, pretože mám dôležitý oznam.

Aj ak budete spracované a červené mäso jesť vy, pravdepodobne rakovinu nedostanete. Zvýšenie rizika o osemnásť percent za každých 50 g spracovaného mäsa znie strašidelne, no mali by ste byť dosť veľkí na to, aby ste pochopili, že percentá vyjadrujú pomer. A že ak je počiatočná hodnota nízka, ani stopercentné zvýšenie nutne nemusí znamenať vysoké výsledné číslo (ak napríklad máte jedno euro tak po stopercentnom zvýšení budete mať dve eurá, nie všetky eurá).

Podrobnosti sa na stránkach In Viva dozviete čoskoro v článku, kde vám do rakoviny nebude kecať geológ, ale niekto, kto sa jej rozumie. No ešte pred tým, než druhú časť tejto tirády ukončím, nedá mi ohľadom celej tejto mäsitej frašky nerypnúť si do istej skupiny osôb.

Médiá

Nie všetci a nie rovnakou mierou, ale niektoré nezmysly prikŕmili aj spravodajské médiá. Typy správ, ktoré museli spomenúť, že spracované mäso je v rovnakej kategórii ako azbest, či tabak (no akosi zabudli zmieniť, že je tam s nimi aj SLNEČNÉ ŽIARENIE), no poriadne nevysvetlili, čo jednotlivé kategórie znamenajú, nesú leví podiel na tejto fraške.



Namočené sú domáce i zahraničné denníky, bulvár, ale aj seriózne tváriace sa správy. V celom marazme si moje uznanie vyslúžili niektoré (hlavne české) spravodajské kolektívy, ktoré prekvapili a priniesli triezvejší pohľad. Človek by si pomyslel, že naše alternatívne sa tváriace médiá sa pokúsia z chaosu vyťažiť a o kauze informujú inak, azda rozumnejšie a odmeranejšie, ale tie sú zaneprázdnené písaním ešte väčších hovadín. Ale tie si na rohy naberiem v ďalšej časti.

Takže čo vyplýva z druhej časti jesenných nezmyslov? Že veda je súbor remesiel, tvorených ľuďmi, ktorých názory sa líšia, preto ju netreba generalizovať. Že existuje poctivo urobená veda a nepoctivo urobená veda, no naše sympatie nerozhodujú o tom, čo je poctivé a čo nie. A že hoci vedcov by sme nemali hádzať do jedného vreca, s médiami to robiť môžeme. Vidíme sa onedlho v poslednej časti tejto veselej trilógie.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet