Predstavte si, že ste veľmi unavení, idete do postele a veľmi rýchlo zaspíte. Váš spánok je zrazu vyrušený neznámym zvukom. Otvoríte oči a zistíte, že ste vo svojej izbe. Ale keď sa pokúsite posadiť, uvedomíte si, že ste paralyzovaní. Nemôžete pohnúť rukami, nohami, dokonca ani otočiť hlavou. Zrazu pocítite nepríjemný strach až ohromujúcu hrôzu. Uvedomíte si, že sa k vám snaží sa priblížiť citeľne zlá bytosť. Snažíte sa bojovať a vykríknuť o pomoc, ale napriek tomu sa nedokážete pohnúť a vydať čo i len slabý hlások. Zlovestná bytosť sa nakloní nad vašu posteľ a vy začnete lapať po dychu. Cítite tlak na hrudi a pocit, ako vám pomaly z pľúc uniká posledný kyslík.

Ak ste zažili niečo podobné, stretli ste sa z folklórneho hľadiska s nočnou morou a z medicínskeho hľadiska so spánkovou paralýzou.

Pojem nočná mora je dnes chápaný skôr vo význame zlého sna, ale v pôvodnom, ľudovom chápaní sa používal práve pre vyššie popísanú skúsenosť.

Jej kľúčové charakteristiky sú rovnaké po celom svete a teda nezávisle od kultúry:
- vedomie, že bdiete
- vnímanie realistického prostredia
- neschopnosť pohybu
- pocit intenzívnej hrôzy a úzkosti
- vnímanie prítomnosti zlej bytosti
- pocit tlaku na hrudi
- neúspešné snahy o nadýchnutie sa
- bezmocné ležanie na chrbte

Folkloristický výklad

Charakteristiky nočnej mory sú evidentné už v samotnom slovnom základe. Výraz „mora“ pochádza z rovnakého slovného základu ako nemecké „mahr“ a staronórske „mara“. Významovo popisuje nadprirodzenú bytosť, zväčša ženu, ktorá v noci vylezie na spiaceho a snaží sa ho udusiť[1]. Špecifické výrazy, ktoré sa používajú pre nočnú moru v súčasných kultúrach sú etymologicky spojené s výrazmi používanými pre „váhu“ a „tlak“. Výraz „mora“ má pravdepodobne indoeurópske korene, aj keď pôvodný význam nie je istý. Lingvisti hovoria o troch možných koreňoch slova: móros (smrť), mer (vyhnať), a najpravdepodobnejšom mar (pogniaviť, rozdrviť).

Ako už bolo spomenuté, každá spoločnosť si vytvorila okolo tohto fenoménu vlastný rámec, ktorý vychádzal prevažne z miestneho kultúrneho a náboženského chápania sveta.



Mora ako bájna bytosť je veľmi dobre známa celému slovanskému folklóru. V najstarších písomných pamiatkach česko-slovenského folklóru znamená slovo mora čarodejnicu. Podľa ľudového chápania je mora živá osoba, z ktorej v noci vychádza duša a telo leží ako mŕtve. Mora sa zakráda za noci do ľudských príbytkov, aby morila spiacich ľudí.

„Na lidi pouští nejdříve libý spánek a potom, když usnou, představuje jim strašné sny, dusí je a saje jim z prsou krev. Člověk, kterého mora dusí, nemůže ani hlasu vydati, ani se hnouti. Zvláště rozšířeno je domnění, že nejčastěji moří lidi, kteří leží na znak.”[2]

V Newfoundlande je nočná mora známa pod názvom „Old Hag“ (stará bosorka). Názov a tradícia je rôzna, ale jej prejavy sú rovnaké.

Inuitská kultúra v Kanade má svoju „Uqumangirinq“, spojenú s tradičnou inuitskou šamanistickou kozmológiou. „Uqumangirinq“ môže byť dôsledkom útoku šamana alebo zlovoľného ducha. Tradícia a názov sa líšia, no charakteristiky útoku Uqumangirinq sa presne zhodujú s popisom nočnej mory.

V Japonsku je táto tradícia spojená s duchom „Kanashibari“. Kanashibari doslova znamená „zviazaný v kove“ (kana = kov a shibaru = zviazať) a naráža na paralýzu obete. V Japonsku je všeobecne rozšírené poznanie tohto fenoménu aj vďaka literatúre a filmom. Najznámejšia Kanashibari je Sadako, ktorú poznáme z filmov a knihy Kruh.

Súčasná západná kultúra je viac-menej odtrhnutá od pôvodných folklórnych tradícií a preto vznikajú nové rámce, pomocou ktorých ľudia vysvetľujú fenomén nočnej mory. Vysvetlenia sú často spájané s psychickými poruchami, náboženstvom (démoni), paranormálnymi javmi (duchovia, únosy mimozemšťanmi), alebo si niektorí ľudia vytvárajú okolo skúsenosti vlastný príbeh.

Medicínsky výklad

Spánková paralýza predstavuje z medicínskeho hľadiska prechodný stav medzi bdelosťou a spánkom charakterizovaný kompletnou svalovou paralýzou. Veľmi často je sprevádzaná desivými halucináciami (narušiteľa v miestnosti), na ktoré človek kvôli paralýze nedokáže reagovať, a pocitmi dusenia. Podľa jednej z hypotéz je spánková paralýza dôsledkom narušenia REM fázy spánku, ktorá za normálnych okolností indukuje kompletnú svalovú paralýzu, aby zabránila spiacemu vykonávať dianie v snoch [3]. Spánkovú paralýzu sprevádzajúce tzv. hypnagogické a hypnonomické halucinácie môžu vysvetľovať prípady údajného únosu mimozemšťanmi a rovnako tak stretnutia s duchmi [4].

Z neurologického hľadiska ide o hypersenzitívny stav, ktorý vzniká v strednom mozgu [5]. Táto reakcia na mimoriadnu udalosť vzniká aktiváciou mozgu v čase, keď sa človek prebúdza do paralyzovaného stavu, v ktorom cíti ohrozenie. Bezmocnosť spiaceho zintenzívňuje reakcia na ohrozenie výrazne nad úroveň typickú pre bežné sny, čo vysvetľuje, prečo halucinácie počas spánkovej paralýzy pôsobia tak extrémne živo a realisticky. Za normálnych okolností je tento hrozbami aktivovaný výstražný systém mozgu ochranným mechanizmom na rozlíšenie medzi nebezpečnými situáciami a na rozhodnutie, či je reakcia strachu opodstatnená. Tento ochranný systém z evolučného hľadiska úmyselne skresľuje interpretáciu nejednoznačných podnetov za nebezpečné, pretože takýmto spôsobom zvyšuje šancu na prežitie [6]. Táto hypotéza vysvetľuje vnímanie prítomnosti zla počas spánkovej paralýzy.

Nočné mory a súčasná spoločnosť

Keďže fenomén nočnej mory je v našej spoločnosti veľmi málo známy a diskutovaný, jej dramatické symptómy sú niekedy zamieňané za symptómy fyzickej alebo duševnej poruchy. Absencia zdieľaných osobných skúseností s nočnou morou býva často mätúca a spôsobuje dojem, že sa vôbec nevyskytuje v „normálnej“ spoločnosti. Všeobecná neznalosť symptómov spánkovej paralýzy je rozšírená nielen medzi jej obeťami, ale dokonca medzi lekármi. Často sa tak stáva, že lekár posiela ľudí s touto skúsenosťou k psychiatrom, neurológom alebo dokonca onkológom s podozrením na nádor na mozgu.

Za tento stav môže byť zodpovedná taktiež silná tendencia vykladať spánkovú paralýzu ako duchovnú skúsenosť a konflikt medzi (zastaralým, ale na Slovensku stále široko rozšíreným pozn. red.) biomedicínskym predpokladom, že duchovné skúsenosti sú prejavom psychopatológie a náboženským pohľadom, ktorý vníma takéto chápanie ako heretické.

Ako poraziť nočnú moru

Existuje niekoľko okolností spojených so zvýšeným rizikom spánkovej paralýzy. Medzi ne patrí nespavosť a nedostatok spánku, nepravidelný spánok, stres, nadmerné užívanie stimulantov a telesná únava. Veľmi silným iniciátorom spánkovej paralýzy môže byť napríklad spánok na chrbte [7]. V tomto ohľade sa zhoduje ľudová tradícia so súčasnou vedou.

Ľudová skúsenosť ponúka návod na prebudenie sa zo spánkovej paralýzy pomocou silného sústredenia sa na pohnutie prstami. Stačí aj najmenší pohyb končeka prstu a paralýza pominie. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že táto metóda funguje. Najlepším liekom proti spánkovej paralýze je však pravidelný spánkový režim a spánková hygiena. Pokiaľ napriek tomu symptómy pretrvávajú, odporúča sa nechať sa vyšetriť na narkolepsiu.

Záver

Pred šesťdesiatimi rokmi poznala fenomén spánkovej paralýzy len malá skupinka vedcov a lekárov napriek tomu, že ju zažívali tisíce ľudí po celom svete. A aj keď sa výskum posunul k skúmaniu neurofyziológie spánku, osobná skúsenosť so spánkovou paralýzou zostala zahalená nevedomosťou a poverami. Napriek širokému výskytu spánkovej paralýzy sa o nej v spoločnosti skoro vôbec nerozpráva. Treba preto zdôrazniť, že veľká väčšina ľudí trpiacich spánkovou paralýzou sú fyzicky a mentálne zdraví ľudia, ktorí zažili prirodzený, avšak desivý zážitok. Samotný fakt, že fenomén spánkovej paralýzy stále zostáva nepochopeným a nepoznaným veľkou časťou spoločnosti, je hodný samotného výskumu.

-


Ďalšie články autora nájdete aj na jeho osobnom blogu.

-

Citácie
[1] Kiessling, Nicolas. Incubus in English Literature Preovence and Progeny. S.l.: Washington State Univ Pr, 1977. Print.
[2] Ottův slovník naučný. Sedmnáctý díl. Praha : J. Otto, 1901. S. 873–874. Dostupné online
[3] Ohayon, M.; Zulley, J.; Guilleminault, C.; Smirne, S. (1999). “Prevalence and pathologic associations of sleep paralysis in the general population”. Neurology 52 (6): 1194–2000. doi:10.1212/WNL.52.6.1194
[4] McNally RJ, Clancy SA. (2005). “Sleep Paralysis, Sexual Abuse, and Space Alien Abduction”. Transcultural Psychiatry 42 (1): 113–122. doi:10.1177/1363461505050715.PMID 15881271.
[5] Cheyne, J.; Rueffer, S.; Newby-Clark, I. (1999). “Hypnagogic and Hypnopompic Hallucinations during Sleep Paralysis: Neurological and Cultural Construction of the Night-Mare”. Consciousness and Cognition 8 (3): 319–337.doi:10.1006/ccog.1999.0404. PMID 10487786.
[6] Cheyne, J. (2003). “Sleep Paralysis and the Structure of Waking-Nightmare Hallucinations”. Dreaming 13 (3): 163–179. doi:10.1023/A:1025373412722.
[7] Cheyne, J. (2002). “Situational factors affecting sleep paralysis and associated hallucinations: position and timing effects”. Journal of Sleep Research 11 (2): 169–177.doi:10.1046/j.1365-2869.2002.00297.x. PMID 12028482.
Zdroj:
Spracované z knihy Adler, Shelley R. Sleep Paralysis Night-mares, Nocebos, and the Mind-body Connection. New Brunswick, NJ: Rutgers UP, 2011. Print.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet