14.03.2015-01:39:00   |   Juraj Littva
#Zbúrané mýty
#História
#Humor
#Kozmos
#Zem
Tento príbeh nesvedčí o nedostatku sedliackeho rozumu u vedcov z NASA, ale skôr o nedostatku sedliackeho rozumu u tých, ktorí sú ochotní uveriť každej sprostosti, čo koluje na nete. Celý príbeh sa totiž v skutočnosti odohral inak. Dôvod, prečo astronauti (americkí aj sovietski) vo vesmíre neradi používali ceruzky, sa skrýva (ako inak) v geológii.



Geológia ceruzky

Každá ceruzka v sebe obsahuje potenciálny diamant. Hlavnou zložkou čierneho jadra typickej ceruzky je totiž minerál grafit. Nuž a základným stavebným prvkom diamantu aj grafitu je uhlík. Ak teda niečo obsahuje uhlík, dá sa z toho vyrobiť diamant. A to nielen z jadra ceruzky, ale aj z popola zosnulých. Praktickejšie zameraní jedinci pre zmenu určite ocenia fakt, že sa po svojom skone môžu stať ceruzkou (a byť aspoň po smrti na niečo užitoční). Napriek rovnakému zloženiu sa diamant a grafit od seba výrazne líšia.


-


Stavba atómov uhlíka v diamante a grafite (autor Itub na wikiedia.com).


V diamante sú atómy uhlíka usporiadané tak tesne*, že patrí medzi jeden z najtvrdších minerálov na svete (áno, sú aj minerály tvrdšie ako diamant, ale o tom inokedy). Vďaka tesnému usporiadaniu atómov sa diamant zároveň často využíva ako... ozdoba. Z menej kvalitných diamantov sa vyrábajú brúsne, vrtné a rezné nástroje. Ak by ste si teda dali „zdiamantovať“ popol nebožtíka a výsledné diamanty by neboli šperkárskej kvality, nezúfajte. Šperk zo zosnulého síce nebude, ale stále môže poslúžiť ako kvalitný vrták či brúska.




-


Ten kaz nejde vyvŕtať! Sestrička, podajte mi prosím starú mamu, tá si s tým poradí! (foto: jarmoluk na pixabay.com).



(Ne)bezpečnosť grafitu

Na rozdiel od diamantu je grafit mäkký a ľahko roztierateľný. Je to dôsledok jeho vnútornej stavby: uhlík v grafite je usporiadaný do vrstvičiek, ktoré sa od seba ľahko odlupujú, čo ho robí vhodným materiálom na písanie, ako aj vhodným materiálom do mazadiel. V nulovej gravitácii to ale znamená, že po palube vesmírneho modulu bude poletovať kopa drobučkých úlomkov grafitu, ktorý sa následne môže dostať do očí a pľúc. Vrstvičky grafitu navyše predstavujú dobrý vodič elektriny, takže ak sa jeho úlomky dostanú do elektroniky, môžu spôsobiť skrat. A to stále nie je všetko. Grafitový prach by sa mohol v atmosfére bohatej na kyslík pri vyšších teplotách vznietiť. Horľavý drevený obal ceruziek a potreba strúhať ceruzky by zmienené problémy len znásobili.

Ako to bolo naozaj?

Do vývoja „vesmírneho pera“ bol naozaj investovaných zhruba milión dolárov, avšak nebola to NASA, kto tieto peniaze investoval. Vesmírne pero vyvinula súkromná firma Paula Fishera bez toho, aby dostala akékoľvek peniaze od americkej vlády. Okrem toho, že nové pero fungovalo v nulovej gravitácii, dokázalo aj spoľahlivo písať vo vákuu, pod vodou, za extrémnych teplôt a na mokrý alebo voskovitý papier. V tom čase NASA ani sovietski kozmonauti nepoužívali klasické ceruzky - Američania používali mechanické ceruzky a Sovieti voskové pastelky, v oboch prípadoch nie práve ideálne nástroje na písanie. V skutočnosti NASA neoslovila Fishera, naopak Fisher oslovil NASA s tým, či by jeho perá nevyskúšala. Po rozsiahlych testoch si NASA objednala 400 kusov týchto pier, pričom Sovieti ich o rok nasledovali s objednávkou na 100 kusov. A cena? Šesť dolárov za kus. Dnes sa predávajú po 50 dolárov za kus, takže Fisherova investícia sa nepochybne vyplatila.



A to je celý príbeh, milé mrzútky a mrzúti. V polovici šesťdesiatych rokov sa popri objavovaní vesmíru odohral jeden z malých-veľkých triumfov ľudskej vynaliezavosti. Potom ho zobral do rúk nejaký truľo a prekrútil ho na posmešnú historku o sedliackom rozume. Následne ju banda ďalších truľov nadšene šírila ďalej lebo „Pozrite, pozrite, niekto je sprostejší ako my!“ Takže ak nabudúce uvidíte nejakého truľa ukájať si komplex nadranenosti tým, že bude s nadutým úškrnom rozprávať historku o vesmírnom pere NASA, s nadutým úškrnom ho opravte. Zabijete dve muchy jednou ranou: onému truľovi zničíte predstavu, že niekto je sprostejší ako on a zároveň si pohladíte vlastný komplex nadradenosti.

Dosfrľavenia priatelia!

-

Poznámky
* Tesné usporiadanie atómov nie je jedinou príčinou tvrdosti diamantu. Ale o tom viac nabudúce...

Perexový obrázok: užívateľ wikimédie Cpg100
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail