23.11.2016-16:52:00   |   Dušan Valent
#Zbúrané mýty
#Dejiny človeka
#Záhady a zvláštne javy

Pôsobivý príbeh

Rozprávanie o vyčíňaní Tutanchamonovej kliatby sa číta ako jeden z tých strašidelných príbehov, ktoré sa neskoro v noci rozprávajú pri táboráku. Rôzne záhadologické knihy a časopisy, ale aj senzáciechtivý bulvár podsúvajú mierne odlišné verzie príbehu, obvykle sa ale dočítate niečo v zmysle nasledovného:

Keď Howard Carter a jeho sponzor lord Carnarvon v roku 1922 objavili pokladmi naplnenú hrobku faraóna Tutanchamona, uvalili na seba kliatbu. Nápis nad vstupným otvorom do hrobky jasne varoval: „Smrť na mršných krídlach znesie sa na každého, kto sa kedy dotkne hrobky faraóna.“



Prvá smrť na seba nenechala dlho čakať. Obeťou sa stal Carterov kanárik, ktorého v momente vstupu do hrobky zhltla kobra. O pár týždňov neskôr si kliatba vyžiadala ďalšiu obeť – v Káhire náhle zomrel lord Carnarvon. V okamihu jeho smrti v Káhire vypadla elektrina, pričom v ďalekom Anglicku sa udiala čudesná príhoda: jeho milovaný pes smutne zavyl a potom padol na zem mŕtvy. Kliatba sa stále nenabažila.

Lordova smrť bola iba začiatkom série ďalších smrteľných nešťastí, ktoré sa týkali archeológov úzko spätých s objavom, ale aj ich príbuzných a návštevníkov hrobky.

Racionálne vysvetlenia úmrtí sa obracajú na rôzne v hrobke prebudené baktérie a huby, radón a inú rádioaktivitu alebo dokonca starovekými Egypťanmi nastražené pasce s jedom. Tieto však zďaleka nedokážu vysvetliť všetky bizarné úmrtia.

Vraj. Ako to bolo naozaj?

Rozporcovanie tela kliatbe nevadilo

Veľká väčšina hrozivých historiek, ktoré sa spájajú s Tutanchamonovou kliatbou, je vymyslená alebo postupným rozprávaním zveličená.



Porovnanie zdrojov, ktoré o kliatbe píšu, napríklad prezradí, že slávna prvá obeť, Carterov kanárik, zahynul v rôznom čase a na rôznych miestach. Raz zahynul vo vnútri hrobky, inokedy vo vnútri Carterovej študovne alebo mimo miest vykopávok. A podľa niektorých zdrojov zomrel v deň objavu schodiska vedúceho do hrobky, podľa iných v deň otvorenia hrobky, či v deň Carnarvonovej smrti atď.

Čo sa týka výpadku elektriny, k tým v tom čase v Káhire nedochádzalo vôbec zriedkavo. Samotný výpadok sa navyše netýkal celého mesta, ale zrejme iba hotela, prípadne nemocnice, kde lord zomrel. A nenastal okamžite po jeho smrti, ale niekoľko minút neskôr.

Pasáž o smrti Carnarvonovho psa pre zmenu obvykle neberie do úvahy časový posun medzi Káhirou a Anglickom.

Jadro záhady, údajné početné nevysvetliteľné úmrtia, sa pod kritickým drobnohľadom dokonca celkom stráca. Až na Carnarvona, ktorý bol nejaký čas ťažko chorý, iba pramálo v médiách uvádzaných obetí kliatby malo v skutočnosti niečo dočinenia s hrobkou.

Na druhej strane, väčšina výskumníkov skutočne úzko zapojených do čistenia hrobky žila ešte desiatky rokov po jej objave. Jedni z prvých, ktorí do nej vstúpili, Carter a Evelyn Herbertová, žili do roku 1939, respektíve do roku 1980. Douglas Derry, ktorý do slova a do písmena rozobral Tutanchamonovo telo počas pitvy, čo je určite kliatby hodný akt, sa dožil osemdesiatich siedmych rokov.

A čo sa návštevníkov týka, tých boli tisíce a určite hromadne neumierali.

Na záver čerešnička na torte. Navzdory mediálnym tvrdeniam sa nad vstupom do hrobky žiaden nápis hovoriaci o kliatbe nenachádzal, ide o novinársky výmysel.



Príklad údajnej kliatby Tutanchamona je nádhernym príkladom toho, ako sa rodia, či skôr vyrábajú údajné nevysvetliteľné záhady (ďalším je napr. údajná záhada bermudského trojuholníka): zoberiete si nejaké to zrnko pravdy (v tomto prípade objavenie hrobky, niekoľko úmrtí). A potom stačí niektoré skutočnosti trochu prikrášliť, iné skutočnosti vynechať, a ďalšie, ako napríklad samotnú kliatbu, si vymyslieť.

Nie náhodou sa hovorí, že na vyvracanie nezmyslov potrebujete minúť násobne viac úsilia, ako na ich vymýšľanie...

-

Zdroje:
Dunning, B. "King Tut's Curse!" Skeptoid Podcast. Skeptoid Media, 24 Jun 2008. Web. 22 Nov 2016.
Feder, K. L.: Frauds, Myths and Mysteries: Science and Pseudoscience in Archaeology. Central Connecticut State University, 2014.
Shermer, M. (ed.): The Skeptic Encyclopaedia of Pseudoscience. Skeptics Society, 2002.

Obrázok: Steve Evans
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail