22.08.2016-13:01:00   |  
#Myslenie
Počas niekoľkých hodín, odkedy som začal písať túto esej, mi môj laptop tvrdí, že Národná basketbalová asociácia musela poprieť, že hrozila zrušiť svoj All-Star zápas kvôli novému anti-LGBT zákonu v Severnej Karolíne – čo je správa, ktorú zverejnilo množstvo médií, dokonca agentúra Associated Press. Bola spochybnená autenticita virálneho videa medveďa naháňajúceho snowboardujúcu ženu. A nie, [americký kandidát na prezidenta] Ted Cruz sa neoženil so svojou sesternicou z tretieho kolena. Je to len jedna z mnohých poloprávd a dokonca úplných klamstiev, ktoré prichádzajú s blížiacimi sa voľbami amerického prezidenta.



Čím dlhšie skúmam ľudskú psychológiu, tým väčší dojem na mňa robí široké spektrum vedomostí každého jedného z nás. Každý má k dispozícii šikovný zväzok faktov, čísel, pravidiel a príbehov, ktoré umožňujú vyrovnať sa s udivujúcim množstvom každodenných výziev. Výskumy vyzdvihujú, aké rozsiahle, organizované, vnútorne prepojené a trvanlivé je toto poznanie.

To sú dobré správy. Zle správy sú, že naše mozgy to preháňajú. Ukladajú nielen užitočné a potrebné informácie, ale sú taktiež náchylné veriť v dezinformácie a nezmysly.

Len v rámci biológie mnohí ľudia veria, že špenát je dobrým zdrojom železa (prepáč, Pepek), alebo že používame menej ako 10 percent našich mozgov (nie, bolo by to obrovským mrhaním energie), alebo že niektorí ľudia trpia hypersenzitivitou na elektromagnetické žiarenie (na čo neexistujú vedecké dôkazy [v slovenčine tému sumarizujeme TU, pozn. red.]).

Ale mám ešte znepokojujúcejšie správy. Náš prístup k informáciám, ako dobrým tak zlým, sa len zväčšil. Vďaka počítačovým klávesniciam a smartfónom máme prístup k internetu obsahujúcemu viac informácií než obsiahne akýkoľvek mozog jednotlivca – a to nie je vždy dobrá vec.



Lepší prístup neznamená lepšie informácie

Tento prístup k odľahlým kútom internetu by nám mal umožniť, aby sme sa stali múdrejšími a lepšie informovanými. Ľudia si to očividne myslia. Nedávny výskum vedcov z Yalovej univerzity ukázal, že prístup k internetu vedie k nadhodnoteným, iluzórnym dojmom ľudí o tom, akí sú múdri a dobre informovaní.

S neobmedzeným prísľubom internetu je však dvojnásobný problém.

Po prvé, tak ako naše mozgy, internet je náchylný na dezinformácie. Svetové ekonomické fórum dokonca považuje „masívne digitálne dezinformácie“ za hlavnú hrozbu pre spoločnosť. Prieskum 50 webových stránok venovaných chudnutiu napríklad zistil, že len tri z nich poskytovali spoľahlivé rady o zdravom stravovaní. A iný prieskum, zameraný na 150 YouTubovských videí o očkovaní zistil, že len približne polovica z nich podporovala túto procedúru.

Šíritelia fám, politici, záujmové skupiny, senzácií chtivé médiá a ľudia presadzujúci rôzne ideológie, tí všetci zaplňujú internet nepravdivými informáciami.

Ale to aj mnohí dobre zmýšľajúci, no dezinformovaní ľudia. Výskum z tohtoročného januárového vydania časopisu Proceedings of National Academy of Science zdokumentoval, ako rýchlo sa internetom šíria pochybné konšpiračné teórie. Výskumníci porovnávali rýchlosť týchto fám v porovnaní so správami o vedeckých objavoch. Ako konšpirácie, tak vedecké novinky sa šírili rýchlo, a to cez Facebook zväčša v priebehu jedného dňa.



Čo je horšie, dezinformácie nezriedka ťažko odlíšiť od správnych informácií. Často vzbudzujú rovnaký dojem a vyzerajú rovnako, ako keby boli pravdivé. V sérii výskumov ktoré sme Elanor Williamsová, Justin Kruger a ja v roku 2013 publikovali v časopise Journal of Personality and Social Psychology, sme chceli, aby študenti riešili úlohy týkajúce sa intuitívnej fyziky, logiky a financií. Tí, ktorí sa konzistentne spoliehali na falošné fakty alebo princípy – a teda prichádzali s presne tou istou chybnou odpoveďou na každú úlohu – vykazovali presne rovnakú mieru sebadôvery ako tí, ktorí každú jednu úlohu vyriešili správne. Napríklad tí, ktorí si mysleli, že lopta bude vždy nasledovať zakrivenú trajektóriu potom, ako sa vykotúľala zo zakrivenej tuby (čo nie je pravda), si boli prakticky rovnako sebaistí ako tí, ktorí poznali správnu odpoveď (lopta sa ďalej kotúľa priamo).

Bráňte sa

Tak ako na internete odlíšiť pravdu od nepravdy?

Po prvé, nepredpokladajte, že dezinformácie sú jasne odlíšiteľné od pravdivých informácií. Buďte opatrní. Ak je problematika dôležitá, možno naozaj môžete začať s vyhľadávaním na internete, ale nemali by ste tak skončiť. Poraďte sa a zvážte iné zdroje, ktoré by mohli predstavovať autoritu. Existuje dôvod, prečo váš doktor pretrpel lekárske vzdelanie a prečo váš finančný poradca študoval, aby získal svoju licenciu.

Po druhé, nerobte to, čoho sa dopúšťali konšpirátori vo výskume vykonanom na Facebooku. Pohotovo zdieľali príspevky, ktoré potvrdzovali, čo zapadalo do ich svetonázoru. Vyzdvihovaním dôkazov, ktoré podporovali to, v čo už verili, sa dopúšťali konfirmačného skreslenia. V dôsledku toho, ich konšpiračné teórie, ktoré podporovali, zahlbovali čoraz hlbšie do Facebookových komunít ľudí, ktorí nikdy nespochybňovali ich autenticitu.



Namiesto tohto buďte skeptikom. Psychologické výskumy ukazujú, že skupiny, ktoré určia jedného alebo dvoch svojich členov do úlohy diablových advokátov – spochybňujúcich akékoľvek závery, ku ktorým sa skupina prikláňa – vykonávajú rozumnejšie a kvalitnejšie rozhodnutia.

A pokiaľ nik iný nie je k dispozícii, oplatí sa byť sám sebe diablovým advokátom. Neverte len tak tomu, čo nájdete na internete, spochybňujte to. Praktikujte diskonfirmačný sklon. Ak hľadáte lekárske informácie o zdravotnom probléme, nezastavte sa pri prvej diagnóze, ktorá sa vám zdá správna. Hľadajte alternatívne možnosti.

Hľadajte dôkazy o opaku

Okrem toho hľadajte, prečo by táto diagnóza mohla byť nesprávna. Výskumy ukazujú, že „zvažovanie opaku“ – aktívne zvažovanie, ako by záver mohol byť nesprávny – je cenným cvičením pre zníženie neoprávnenej dôvery v nejaký záver.

Napokon, mali by ste počúvať Marka Twaina, ktorý nás podľa tuctu rôznych webstránok varoval: „Buďte opatrní pri čítaní kníh o zdraví. Mohli by ste zomrieť kvôli tlačovej chybe.“

Múdre slová až na to, že pár minút hľadania odhalí detailnejšie a lepšie prepracované pramene, podľa ktorých autorom výroku nebol Mark Twain, ale nemecký fyzik Markus Herz. Neprekvapuje ma to. Skúsenosti s internetom ma naučili mať sa na pozore pred citátmi Marka Twaina (a tiež Willa Rogersa). Bol geniálny humorista, ale za vtipné poznámky sa mu dostáva až príliš veľa uznania.



Dezinformácie a pravdivé informácie často vyzerajú mimoriadne podobne. Kľúčom k informovanému životu nemusí byť zhromažďovanie informácií, ale skôr spochybňovanie presvedčení, ktoré máte, alebo s ktorými ste prišli do kontaktu. Môže to byť nepríjemná a nikdy sa nekončiaca úloha, ale je to najlepší spôsob, ako zaistiť, že vaša pestrá intelektuálna paleta sa ukáže len v tých pravých farbách.

-

David Dunnig

Článok pôvodne publikoval portál The Conversation pod slobodnou licenciou.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail