14.06.2017-15:15:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Zbúrané mýty
Tento článok by mohol byť o mnohých veciach. Mohol by sa rozčuľovať nad zadubenosťou niektorých ľudí alebo zalamovať ruky nad naivitou iných. Mohol by mudrovať o tom, ako sa názorom celebrít venuje prehnane veľká pozornosť alebo jemne naznačovať, že názory celebrít zvyčajne nestoja za pozornosť, pretože väčšina z nich je tupá ako vrece skál (hehe). Vo výsledku by však už po stotisíckrát opakoval niečo, čo by sme už dávno mali vedieť všetci. Namiesto toho, aby dosprosta opakoval otrepané frázy, ktorým všetci rozumejú, ale nik (vrátane mňa) ich nedodržiava, som sa podujal na niečo neokukané. Preto vám v nasledujúcich statiach naservírujem niečo originálne a neokukané – tri geologické javy, ktoré prekvapivo svedčia o guľatosti Zeme.



1. Platňová tektonika

Väčšina laikov sa domnieva, že geologické štruktúry vznikajú najmä vďaka hlbinným silám, ktoré pôsobili “zospodu”, teda zo zemského vnútra. To znie logicky - pohoria predsa vznikajú výzdvihom a kotliny zas poklesom. Pri pozornejšom preskúmaní kamennej kostry pohorí by ste však stopy po takýchto silách hľadali márne. Naopak, zistili by ste, že horniny deformované horotvornými procesmi v sebe nesú známky horizontálnych síl pôsobiacich “zboku”:


-


Vľavo - vrása v Tatrách. Vpravo - vrása “Riť” v Považskom Inovci. Obe vrásy vznikli následkom bočného stláčania.


Výzdvih a pokles je teda len vedľajší produkt skracovania a naťahovania sa zemskej kôry vplyvom bočne pôsobiacich síl. Tie vznikajú pri vzájomných zrážkach a vzďaľovaní sa litosférických platní, ktorých pohyb je (okrem iného) zodpovedný i za pomalé “putovanie” kontinentov po zemskom povrchu. Pôsobenie horizontálnych síl na guľatej Zemi poľahky vysvetlíte - priestor na nej je obmedzený, takže ak sa niekde dve platne vzďaľujú, na inom mieste sa musia zbližovať. Na plochej Zemi by ste však mali veľký problém. Navyše Antarktída, ktorá má podľa plochozemcov lemovať okraj Zeme, a teda by mala byť nehybná, v minulosti preukázateľne menila svoju polohu - istý čas sa dokonca nachádzala i v tropickom pásme.

2. Tvar subdukčných zón

Subdukčné zóny sú miesta, kde sa oceánska kôra ponára do zemského vnútra. Zatiaľ čo na niektorých miestach je toto ponáranie doslova vynútené, inde sa ťažká oceánska kôra do hlbín Zeme ponára takpovediac spontánne. A práve tieto “spontánne” subdukčné zóny majú zvyčajne zakrivený tvar, čo je pekným dôkazom guľatosti Zeme. Namiesto siahodlhého vysvetľovania si radšej pomôžem pár obrázkami s pomocou mojej veľmi dobrej kamarátky, antistresovej loptičky:


-



-


Zakrivený tvar mariánskej subdukčnej zóny (autor: Kmusser via wikimedia.com), ako prirodzený výsledok guľatosti Zeme. Ponáranie sa oceánskej kôry môžete nasimulovať napríklad na loptičke vborením jej časti dovnútra. Výsledkom je zakrivený tvar “ponárajúcej sa” časti loptičky. (Samozrejme, ono to nie je také jednoduché, ale všeobecný princíp platí.)




3. Detekcia zemetrasení

Dnešné prístroje nielenže dokážu zdetekovať zemetrasné vlny zo zemetrasenia, ktoré sa odohralo na opačnom konci zemegule, ale dokonca ich využívajú ako akýsi röntgen pri skúmaní zemského vnútra. Aj ak by sme model zemského vnútra označili za podvrh, problém to nerieši. Zemetrasné vlny zemetrasenia v Čile, ktoré prichádzajú do Číny zo zemského vnútra, by ste na plochej Zemi vysvetľovali len veľmi ťažko. Na guľatej Zemi to však dáva perfektný zmysel - Číňania a Čilania sú totiž protinožci.

Tak a tu to máte - tri vybrané geologické poznatky, ktoré prekvapivo svedčia o guľatosti Zeme. Neviem ako vy, ale pre mňa je z tohto článku stále najviac prekvapivý fakt, že sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní uveriť tomu, že Zem je plochá.

-

Poznámky
* podľa speváčky Emmy Drobnej sa "nikto nikdy nedozvie pravdu", či je Zem (približne) guľovitá, alebo plochá (video od 11:40)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok