19.05.2020-17:15:00   |   Juraj Littva
#Názory
#Zdravie
#Zem
Tak čo deťúrence, chýbal som vám? Našťastie nastali zlé časy, a ako sa hovorí, zlé časy a zlí ľudia idú ruka v ruke.

Časy však nie sú natoľko zlé, aby sa nepestovali koníčky, napríklad také porovnávačky. A tak sa Kovítove počty mŕtvych zvesela porovnávajú s hentým aj oným. Najpopulárnejšia je chrípka, ale obľúbené sú aj úmrtia spôsobené obezitou, rakovinou, pôrodmi, atakďalej.


Pýtate sa, čo k tomu môže povedať geológ? To je predsa jasné! Aj geologické katastrofy predsa po sebe zanechávajú obete!

K dnešnému dňu sa Kovítovi pripisuje asi štvrť milióna.... pardon tristotisíc (dočerta, musím sa články písať rýchlejšie) obetí [medzičasom 350+ tisíc, pozn. red.]. Ako teda vychádzajú v porovnaní s Kovítom napríklad také zemetrasenia, výbuchy sopiek či vlny tsunami? Nuž…

Bezvýznamné katastrofy?

Na Kovít sa chytajú iba tie najsmrtiacejšie geokatastrofy. Zemetrasenie na Haiti v roku 2010 si vyžiadalo 100 000 až 316 000 obetí (podľa toho, ktorému číslu veríte, ide o druhé alebo sedemnáste najsmrteľnejšie zemetrasenie vôbec). Dvojkombinácia zemetrasenie-tsunami v Indickom oceáne v roku 2004 s počtom 227 898 obetí sa považuje za historicky najsmrtiacejšie tsunami. Výbuch s historicky najväčším počtom obetí – sopky Tambora v roku 1815 – dosahuje čísla (odhadovaných vyše 70-tisíc obetí), ktoré Kovít prekonal už pred mesiacom.

Je to však vhodné prirovnanie? Na jednej strane zemetrasenia, tsunami a výbuchy sopiek zabíjajú v okamihu a regionálne, zatiaľ čo Kovít tu blázni mesiace a jeho ihriskom je celý svet. Na strane druhej, pandémia ešte neskončila, takže počet obetí nie je finálny a zároveň ani zďaleka nepredstavuje najhoršiu pandémiu histórie. Možno by bolo lepšie pozrieť sa na počty obetí týchto prírodných katastrof za jeden bežný rok...


Čo nám takýto pohľad prezradí? Bez ohľadu na to, o ktorú katastrofu ide, v porovnaní s Kovítom zlyhávajú na plnej čiare. A to aj vtedy, ak si myslíte, že čísla úmrtností na Covid sú nadhodnotené hoci aj desaťnásobne. Za rok 2019 sa zemetraseniam pripisuje na vrub 288 životov, u výbuchov sopiek sa obete počítajú na stovky a u vĺn tsunami je to nula obetí. V predošlých rokoch sa obete šplhajú k tisíckam, (najmä “vďaka” zemetraseniam), no v porovnaní so súčasnou pandémiou je to takpovediac prd do vetra.

Prečo však takéto “katastrofky” s trpasličím počtom obetí majú tendenciu farbiť niektorým občanom spodné prádlo do kakinkova? Odpoveď je jednoduchá – nie je to len o tom, koľko ľudí zabijete. Teda aspoň nie na prvý pokus.

Tichí zabijaci

Okrem surového vražedného potenciálu sa v katastrofách skrýva aj iné nebezpečenstvo, a tým je ich vplyv na chod spoločnosti. Len si spomeňte, čo dokázala narobiť jedna bezvýznamná islandská sopka s leteckou dopravou v Európe.

Prírodnými katastrofami spôsobené narušenie spoločnosti prináša ďalšie “skryté úmrtia”, ktoré sa v oficiálnych číslach neobjavia, no v konečnom dôsledku môžu presiahnuť úmrtia spôsobené samotnou katastrofou. Vyššie spomínaný výbuch sopky Tambora je priam učebnicovým príkladom. Výbuch viedol k “roku bez leta”, hladomoru a reťazi ďalších udalostí, ktoré podľa rôznych odhadov usmrtili stovky tisíc, ba možno až milióny ľudí.

Práve v tom spočíva nebezpečenstvo niektorých chorôb. Hoci vonkoncom nie sú superzabijaci, vedia “preťažiť systém” a tak vyvolať doslova katastrofu. Neveríte? Tak si spravíme malý myšlienkový experiment. Predstavte chorobu, ktorá nikoho nezabije, ba dokonca má celkom príjemný symptóm – spánok.

Spánkom ku kolapsu?

Kdesi vo svete sa objaví nová choroba, ktorá nezabíja. Po nakazení ste dva-tri týždne ospalí a choroba je fuč. Kto by sa nechcel nenakaziť, všakže? Ale! U každého tretieho človeka by bola ospalosť taká silná, že by tých pár týždňov úplne prespal. Pýtate sa, v čom je háčik? Prrr! Zastavte sa a zamyslite sa na chvíľu.

Ospalosť nepôsobí ako problém – len ostanete doma a pospíte si. Ale pre mnohých, ktorí jednoducho musia pracovať, ako sú napríklad vodiči, hasiči, bezpečnostné zložky, zdravotníci alebo pracovníci vo fabrikách, je silnejšia ospalosť rizikom. Koľko ospalých potrebujete na to, aby začalo dochádzať k vážnym nehodám? Ako dlho bude trvať, kým sa hromadne vykúpi káva, kola, energeťáky alebo iné prípravky s kofeínom? A to je stále len špička ľadovca.


“Ležiakom”, ktorí tvrdo zaspia na viac týždňov, hrozí smrť. Nie na chorobu samotnú, ale napríklad od smädu či od hladu. Pridajte k tomu problémy s vylučovaním, preležaninami, chradnutím svalstva a prospekt dvojtýždňového oddychu zrazu tak príjemne nevyzerá. O týchto ľudí sa preto budú musieť starať zdravotníci, ktorí sa však popri nich musia venovať aj pacientom s inými chorobami a zraneniami. A títo zdravotníci sa navyše taktiež môžu nakaziť...

Tak čo, už ten háčik vidíte? Koľko ľudí musí ochorieť na to, aby zdravotníci prestali stíhať a začalo sa hromadne umierať? Aké percento populácie môže zaspať pred tým, než začne chýbať jedlo v obchodoch, lieky v lekárňach, skrátka kým nezačne kolabovať celá spoločnosť?

Aké ponaučenie plynie z nášho zjednodušeného príkladu? Také, že ak sa sústredíte iba na počet obetí tej-ktorej prírodnej katastrofy, hrozí, že pre stromy neuvidíte les. Priame obete sú len prvým zo série úderov, ktoré vám katastrofy uštedria. Ak sa im podarí ochromiť kritické časti spoločnosti, môžu byť v konečnom dôsledku oveľa nebezpečnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Podobný, “zemetrasný” potenciál majú i niektoré choroby. Ak si nedáte pozor, aj nevinne vyzerajúca choroba vám môže prerásť cez hlavu a zvrhnúť sa doslova na živelnú pohromu.

Novému koronavírusu sa našťastie zatiaľ nepodarilo spustiť vlnu prílišnej hystérie, ktorá by nepochybne napáchala nedozerné škody. Nanešťastie sa mu ale podarilo ochromiť zdravotné systémy viacerých krajín, čo viedlo k zbytočným úmrtiam. Možno sa mu podarí spustiť jednu z najhorších ekonomických kríz histórie. No v tomto prípade by možno bola na mieste otázka, aký podiel nesie pandémia, ak svetovú ekonomiku sprevádzali viaceré symptómy už pred pandémiou?

Mimochodom, to je zaujímavý problém, nemyslíte? Akou mierou k prírodným katastrofám prispieva naša (ne)pripravenosť? Ale o tom nabudúce.




Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok