25.08.2018-11:20:00   |   Peter Ščigulinský
#Zbúrané mýty
#Zdravie
Na jednej hodine biochémie som sa svojich študentov - medikov v druhom ročníku štúdia - opýtal, či niekedy počuli o breathariánoch alebo „pránických ľuďoch“. Títo ľudia o sebe tvrdia, že dlhodobo vôbec nejedia (niekedy tvrdia, že ani nepijú vodu a iné tekutiny) a že žijú z prány alebo energie Qi (čítaj „či“), vďaka ktorej bez problémov a v zdraví fungujú. Časť ľudí tieto tvrdenia hneď bez debaty odmietne, pretože odporujú našej dennodennej skúsenosti, avšak mnohí ľudia označujú také tvrdenia (v rámci internetových diskusií, ale aj v televíznych reláciách či novinových článkoch) za možné, ba dokonca pravdepodobné až pravdivé s tým, že predsa všetko je možné, a tých, čo si myslia opak, považujú za obmedzených ľudí, ktorí ešte nedorástli na „dostatočne vysokú duchovnú úroveň“.


Ako to dokázať alebo vyvrátiť?

Cieľom mojej otázky medikom nebolo diskutovať o tom, či sa títo ľudia chcú svojimi tvrdeniami zviditeľniť, či chcú vedome alebo nevedome zavádzať svoje publikum, či sú psychicky nie celkom v poriadku alebo majú iný dôvod, prečo také tvrdenia šíria. Snažil som sa spolu s nimi zamyslieť nad tým, akým spôsobom by sa u breathariána dalo jednoducho dokázať, či hovorí alebo nehovorí pravdu o svojom príjme potravy a tým medikom názorne ukázať, že predtým, ako niečo označíme ako nezmysel, je dobré si odôvodniť, na základe čoho si to myslíme.

Návrhy zahŕňali to, čo mnohí vedci údajne aj na breathariánoch skúšali: monitorovanie činnosti človeka 24 hodín denne 7 dní v týždni (ktoré však nie vždy bolo úplne dôsledné), odbery a analýza krvi a iných telesných tekutín, rôzne zobrazovacie metódy a podobne. Niektoré také štúdie dokonca napriek všetkým vykonaným testom údajne nedokázali vysvetliť, ako je možné, že títo ľudia údajne bez jedla stále žijú. Avšak z mne neznámeho dôvodu žiaden vedec v týchto štúdiách nepovažoval za potrebné spraviť rýchly a pomerne jednoduchý test, ktorý by viedol k odpovedi na našu otázku. Tým testom je meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Prečo práve tento test a ako to celé súvisí s príjmom potravy, o tom je nasledujúci článok.

Jednou z prvých vecí, ktoré sa študenti na biochémii dozvedia, je to, prečo človek musí prijímať potravu, prečo musí dýchať, kedy a prečo by nastala smrť, pokiaľ by nedýchal alebo nejedol. Obe tieto činnosti súvisia so získavaním energie pre základné životné procesy, akými sú pohyb, rast a rozmnožovanie buniek, činnosť nervovej sústavy, imunitného systému a ďalších nemenej dôležitých biologických procesov. Energia v organizme samozrejme „nevzniká“ v pravom zmysle slova (aj keď to niektoré učebnice takto uvádzajú, čo je nepresné). To by bolo v rozpore so zákonom zachovania energie. V našom organizme prebiehajú len premeny rôznych foriem energie na iné, ktoré dokážeme využívať pre zachovanie života.


Prečo musíme prijímať potravu?

Primárnym zdrojom energie pre naše bunky sú niektoré chemické reakcie, konkrétne spaľovanie (oxidácia) niektorých organických látok (napríklad cukrov, tukov alebo v niektorých prípadoch aj proteínov). Rovnakým spôsobom, teda v rámci chemickej reakcie, sa energia uvoľňuje aj v spaľovacom motore auta, kde dochádza k spaľovaniu (oxidácii) benzínu alebo nafty kyslíkom zo vzduchu vo valcoch motora, pričom sa uvoľnená energia prevádza rozličnými súčiastkami na pohyb kolies, výrobu elektrickej energie pre ďalšie funkcie auta a časť sa tiež uvoľní ako teplo. Tvrdenie breathariánov, že dokážu žiť bez jedla by sa v tomto zmysle dalo prirovnať k tvrdeniu, že motor auta bude fungovať aj bez paliva.

Bez paliva to teda nejde, ale dopĺňať ho nemusíme neustále. Auto má nádrž a na jedno natankovanie prejdeme aj niekoľko sto kilometrov. Človek si zas vytvára zásobné tuky, ktoré mu vydržia aj na niekoľko týždňov bez jedla. Preto tvrdenie, že žiť bez jedla sa dá, môže byť pravdivé, akurát má obmedzenú platnosť do momentu, kým organizmus minie všetky svoje zásoby a potom prestane fungovať podobne ako auto, ktorému úplne došiel benzín po ceste.

Veľký rozdiel medzi človekom a autom je v tom, že spaľovací motor auta je pri nedostatku paliva možné vypnúť pokojne aj na pomerne dlhé obdobie a po jeho doplnení je možné motor opäť naštartovať. U človeka však spaľovanie prebieha na úrovni jednotlivých buniek neustále (aj počas spánku, akurát v menšej intenzite) a pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu (napríklad otrava niektorými jedmi alebo nedostatočné zásobenie krvou bohatou na živiny a kyslík) úplne zlyhá v dostatočne veľkom počte buniek životne dôležitých orgánov, pričom nie je možné funkciu týchto orgánov včas nahradiť, človek umiera.1

Záleží aj na type paliva. Človek dokáže zjesť ústami naozaj skoro čokoľvek vrátane skla a kovov (stačí pozrieť pár príkladov na YouTube) alebo aj vypiť benzín, ale využiteľnú energiu môže získať prakticky len z cukrov, tukov a proteínov, prípadne ešte z etylalkoholu (etanolu). Čo sa s týmto palivom deje v organizme a ako sa z neho uvoľňuje potrebná energia, s tým sa pomerne detailne oboznamujú študenti medicíny v prvom a druhom ročníku. Zjednodušene sa však dá povedať, že molekuly paliva (cukry a tuky), ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka, sa vo väčšine buniek postupne premieňajú zložitými reakciami až na oxid uhličitý a vodu, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť dostatočného množstva kyslíka podobne ako pri spaľovacom motore. Pre spaľovanie najbežnejšieho cukru glukózy platí súhrnná rovnica:2


-


Vyjadrené slovami: jedna molekula glukózy 1 C6H12O6 reaguje so 6 molekulami kyslíka O2, a pritom vzniká 6 molekúl oxidu uhličitého CO2 a 6 molekúl vody H2O. Zároveň sa pri tom sa uvoľní značné množstvo využiteľnej energie. Chemicky hovoríme, že reakcia je exergonická = uvoľňujúca energiu (tento pojem pôvodom z gréčtiny doslova znamená, že túto reakciu je možné využiť na konanie práce (ergon = práca)). V tomto momente je dôležité si povedať alebo si pripomenúť jeden zo základných zákonov v chémii, zákon zachovania hmotnosti. Jedna z jeho formulácii znie takto: Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch (zlúčeniny naľavo od šípky) musí byť rovnaký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch (zlúčeniny napravo od šípky). To napríklad znamená, že ak má jedna molekula glukózy 6 atómov uhlíka (označený skratkou C), na pravej strane rovnice musíme mať tiež presne 6 atómov uhlíka, ktoré sú v našom príklade súčasťou zlúčeniny CO2, teda oxidu uhličitého.


Odkiaľ a kam?

Odkiaľ pochádzajú, resp. kam odchádzajú jednotlivé zlúčeniny v našej súhrnnej rovnici?

Cukor glukóza pochádza v konečnom dôsledku z potravín, ktoré jeme a jej pôvod sa tak či onak dá vystopovať až k rastlinám, kde vznikla v procese fotosyntézy.

Zdrojom kyslíka pre naše bunky je vzduch. Ten pri nádychu spolu s ďalšími plynmi vo vzduchu vstupuje dýchacími cestami do pľúc. V pľúcnych mechúrikoch kyslík prestupuje cez ich stenu do krvi, naviaže sa na hemoglobín červených krviniek a krvou je týmto spôsobom roznášaný k tkanivám tak, aby bol k dispozícii všetkým bunkám, ktoré ho potrebujú na oxidáciu živín.

Oxid uhličitý, ktorý v bunkách vzniká, prestupuje do krvi, pomocou ktorej sa transportuje do pľúc a kde prestupuje cez stenu pľúcnych mechúrikov opačným smerom ako kyslík, aby bol pri našom výdychu rozptýlený do okolitého vzduchu.

Voda, ktorá vzniká ako produkt oxidácie živín, sa stáva súčasťou vodného prostredia. Voda v našom organizme predstavuje asi 50 - 60 % telesnej hmotnosti. Pri spaľovaní glukózy a iných látok sa za deň vytvorí asi 300 - 500 ml vody a túto vodu označujeme názvom metabolická voda. Toto množstvo vody nám samozrejme na deň nestačí, keďže za rovnaký čas z tela vylúčime cca. 1,5 - 2,5 litra tekutín a rozdiel musíme doplniť príjmom tekutín ústami.

Z týchto štyroch zlúčenín nás bude zaujímať kyslík a oxid uhličitý, teda tzv. dýchacie plyny. Oba plyny súvisia s činnosťou pľúc, keďže pľúca sú hlavnou vstupnou bránou organizmu pre kyslík, a zároveň hlavnou výstupnou bránou pre oxid uhličitý. Tieto plyny si vymieňame s okolitým vzduchom, ktorý má nasledujúce zloženie (všetky percentá sú objemové, čo vyjadruje, akú časť z celkového objemu vzduchu zaberá konkrétny plyn):

Približne 78 % dusíka N2, cca 21 % kyslíka O2, menej ako 1 % vzácneho plynu argónu Ar, cca. 0,03 % oxidu uhličitého CO2, variabilné množstvo vodnej pary a veľmi malé množstvá ďalších plynov (ďalšie vzácne plyny ako He, Ne, Kr, Xe; oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, ozón a ďalšie).

Zo súhrnnej rovnice spaľovania glukózy nám logicky vyplýva, že množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu by malo byť menšie, pretože časť kyslíka prestupuje do krvi a ide do tkanív, kde sa spotrebuje. A naopak množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu by malo byť väčšie, pretože sa v organizme produkuje. A to je presne to, čo pozorujeme. Kyslíka vo vydychovanom vzduchu je cca. 14 až 16 %, teda zhruba o 5 % menej ako v okolitom vzduchu, čo zároveň znamená, že nie všetok kyslík, ktorý vdýchneme, sa dostane až do krvi a využije na chemické reakcie v bunkách - reálne sa tam dostane len 5 %, čiže necelá štvrtina. Oxidu uhličitého je vo vydychovanom vzduchu okolo 4 až 5 % (teda zhruba stonásobne viac) ako v okolitom vzduchu.


Rozhovor s breathariánom

A teraz sa vráťme k našim breathariánom a predstavme si nasledujúci rozhovor, kde sa autor tohto článku (PŠ) rozpráva s breathariánom (BR):

PŠ: Takže vy tvrdíte, že neprijímate žiadnu potravu a žijete výlučne z prány (vesmírnej energie, Qi...).

BR: Áno, presne tak.

PŠ: Je pravda, že dýchate (nadychujete sa a vydychujete)?

BR: Áno, samozrejme! (Však som breatharián!)

PŠ: Vadilo by vám, keby sme spravili jednoduchý test, pri ktorom by sme zmerali zloženie vzduchu, ktorý vydychujete?

BR: Žiadny problém.

PŠ: (Podá prázdne igelitové vrecúško breathariánovi): Nadýchnite sa prosím nosom okolitého vzduchu, vydýchnite ústami do pripraveného vrecúška a zopakujte to prosím niekoľko krát.

BR: (Po niekoľkých nádychoch a výdychoch podá naplnené vrecúško): Hotovo!

PŠ: (Pomocou prístroja na meranie koncentrácie kyslíka a oxidu uhličitého zmeria koncentráciu týchto plynov vo vrecúšku a porovná tieto hodnoty s hodnotami plynov v okolitom vzduchu – hodnoty sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú zhodovať s hodnotami uvedenými vyššie).

BR: A čo ste tým vlastne dokázali?

PŠ: Dokázali sme, že váš organizmus, podobne ako organizmus kohokoľvek z nás, využíva kyslík zo vzduchu (ak by ho nevyužíval, percento kyslíka by bolo rovnaké ako v okolitom vzduchu po zohľadnení vlhkosti a teploty) a tiež, že váš organizmus produkuje oxid uhličitý, ktorého koncentrácia je vo vydychovanom vzduchu oveľa vyššia ako v okolitom vzduchu. Toto zistenie znamená, že vydychujete omnoho viac uhlíka v podobne oxidu uhličitého ako vdychujete, čo znamená, že každým výdychom stráca váš organizmus nezanedbateľné množstvo uhlíka. Bežný človek musí tento uhlík prijímať potravou v podobe cukrov, tukov a bielkovín. Odkiaľ pochádza tento uhlík u vás?

BR: ...

Vyjadrené chemicky, neúplná súhrnná schéma u breathariána by mohla vyzerať nasledovne:


-


Aké hypotézy prichádzajú (čisto teoreticky) do úvahy na vysvetlenie?

1. hypotéza: Na ľavej strane schémy buď naozaj nie je žiadna ďalšia zlúčenina, alebo je tam jedna alebo viac zlúčenín, ktorá neobsahuje uhlík. V tom prípade sme objavili prvý príklad toho, že neplatí zákon zachovania hmotnosti. Stačí opísať pár detailov a máme v kapse nie jednu, ale hneď dve Nobelove ceny - jednu za chémiu, druhú za fyziológiu a medicínu.

2. hypotéza: Uhlík, ktorý breatharián vydychuje, sa do organizmu nedostáva zvonka potravou, ale vzniká v jeho organizme nejakým fyzikálnym procesom (napríklad jadrovým rozpadom iného prvku alebo jadrovou syntézou). Ak však v okolí breathariána nenameriame zvýšené hodnoty rádioaktivity, môžeme túto hypotézu pokojne vylúčiť.

3. hypotéza: Látkou na ľavej strane schémy je sacharid alebo iná živina, akurát ju breatharián prijíma iným spôsobom ako ústami (napríklad pomocou infúzií a podobne). V tomto prípade naozaj „neje“ v bežnom zmysle slova, avšak určite ho neživí prána, ale do žily alebo iným spôsobom podávaná glukóza či iná výživa.

4. hypotéza: Látkou na ľavej strane schémy je sacharid alebo iná živina, ktorá pochádza z prijatej potravy, akurát o tom breatharián vedome alebo nevedome nehovorí pravdu, hlavne ak tvrdí, že neprijíma potravu rok alebo viac (viď bod 5).

5. hypotéza: Breatharián hovorí pravdu a naozaj neprijíma žiadnu potravu. V tom prípade u neho prebieha hladovanie a na ľavej strane schémy bude molekula tuku, ktorú organizmus vyberá z tukových zásob, aby pokryl energetické potreby svojich buniek. Prejaví sa to postupným strácaním telesnej hmotnosti a chradnutím. Ak s tým breatharián začal dnes a poctivo bude v hladovke pokračovať, smrť u neho nastane do 90 dní. Ak zároveň neprijíma ani žiadne tekutiny, tak omnoho skôr.3


Mimochodom, ak máme po ruke dostatočne presnú váhu (napríklad takú, ktorá dokáže zmerať rozdiel 10 gramov aj u dospelého človeka), stratu hmotnosti pomocou obyčajného dýchania môžeme sami pozorovať aj v priebehu niekoľkých minút až hodín, pretože hmotnosť kyslíka prijatého do organizmu pri nádychu je menšia ako hmotnosť oxidu uhličitého a vodnej pary, ktorú stratíme pri výdychu. Táto strata hmotnosti zvyčajne predstavuje (v závislosti na okolnostiach) niekoľko desiatok gramov za hodinu.

Čo nás privádza k ešte jednému testu, ktorý stačí u breathariána urobiť - pravidelne ho vážiť presnou váhou napríklad každých 20 minút počas niekoľkých hodín bez toho, aby čokoľvek prijímal a menil oblečenie. Ak u neho postupne dochádza k strate hmotnosti, potom je na tom presne tak, ako my všetci ostatní, a bez príjmu potravy sa s ním časom stane presne to isté, čo by sa stalo s nami.

Bolo by iste skvelé, keby sme dokázali žiť bez jedla a fungovali len na „pránickej energii“ alebo niečom podobnom. Ušetrili by sme značnú časť peňazí za jedlo, mohli by sme vyriešiť hladomor vo svete a nemuseli by sme posielať jedlo astronautom na medzinárodnej vesmírnej stanici (a vlastne ani kyslík). Fyzikálne a chemické zákony, ktoré sme objavili pred desiatkami či stovkami rokov sú však neúprosné. A tak keď sa objaví jednotlivec alebo skupina s neuveriteľným tvrdením (s dôrazom na slovo neuveriteľný), ktoré sa vymyká známym a časom overeným zákonom prírody, znamená to buď začiatok revolúcie v danej vedeckej oblasti, alebo to znamená, že médiá a verejnosť nie sú natoľko vedecky gramotné, aby také tvrdenie odfiltrovali skôr, než sa dostane k stále pomerne dôverčivým masám. Žiaľ, väčšinou sa deje to druhé.

Autor je vyštudovaný lekár a vysokoškolský učiteľ biochémie.

Poznámky:

1 Dôvod, prečo spaľovací motor možno vypnúť a potom opäť naštartovať, zatiaľ čo ľudské bunky nie, súvisí s tým, že v spaľovacom motore sa energia používa len pre jeho funkciu, teda pre pohon kolies a podobne, ale nie pre zachovanie jeho štruktúry. Motor je vyrobený z kovových častí a ďalších materiálov, ktorých štruktúra a usporiadanie ostáva bez zmeny, aj keď práve nepracuje. Živé bunky však neustále podliehajú svojej prestavbe, vytvárajú si nové komponenty „za behu“ a staré súčiastky naopak recyklujú alebo sa ich inak zbavujú. Ak bunka prestane využívať palivo, nebude mať dostatok energie nielen na zachovanie svojej funkcie, ale ani na zachovanie svojej štruktúry a napokon sa rozpadne. Ak sa to stane väčšiemu počtu buniek, hovoríme o nekróze tkaniva alebo orgánu (napríklad infarkt myokardu je nekróza (časti) srdcového svalu). Práve preto je také dôležité začať s účinnou prvou pomocou u človeka s náhlou poruchou zdravia čo najskôr, pretože tým predlžujeme obdobie, kým dôjde k nezvratnej zástave základných životných funkcií a k smrti človeka.

2 Súhrnná rovnica znamená, že dej, ktorý opisuje, nenastane v jednom kroku, ale v mnohých na seba nadväzujúcich krokoch a zobrazuje len tie zlúčeniny, ktoré sa počas tohto deja spotrebovali (tie na ľavej strane rovnice) a tie, ktoré počas tohto deja vznikli (tie na pravej strane rovnice). Zlúčeniny, ktoré sa niektorého kroku celkového procesu zúčastnili, ale po úplnom dokončení tohto deja sa vrátili do pôvodného stavu (napríklad enzýmy, koenzýmy a podobne), súhrnná rovnica nezobrazuje.

3 Popis hladovania v tomto článku je zjednodušený, v skutočnosti sa počas hladovania deje v organizme omnoho viac ako len spaľovanie tukov.


Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:

1. Akákoľvek učebnica stredoškolskej chémie, alebo učebnica biochémie

2. "Living without eating for nine years" BUSTED

Titulný obrázok: www.pixabay.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail