09.02.2019-22:00:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Zbúrané mýty

Let the science talk!

Zopár vedcov z University at Buffalo v New Yorku si položilo rovnakú otázku a čo je dôležitejšie, neostali iba pri úvahách. V roku 2018 prezentovali závery svojej štúdie, v ktorej hodnotili vplyv sladených nealkoholických nápojov na funkciu obličiek počas a po fyzickej námahe.

Štúdie sa zúčastnilo 12 mladých, fyzicky zdravých jedincov s priemerným vekom 24 rokov. Priebeh výskumu bol veľmi jednoduchý. Najprv 30 minút bicyklovali, následne imitovali 15 minút fyzickú prácu na poli a po chvíli oddychu dostali sladké nápoje s obsahom fruktózy, kofeínu alebo s citrusovými príchuťami a obyčajná voda. Tento cyklus zopakovali celkovo 4-krát. Okrem základných parametrov (krvný tlak, váha, srdcová frekvencia, atď.) sa hodnotila aj hladina dusíkatých látok (laicky ich môžeme nazvať ako odpadové látky, ktoré sa vylučujú močom) a hodnota glomerulárnej filtrácie – hodnoty, ktoré lekári využívajú na hodnotenie funkcií obličiek.


Glomerulárna filtrácia vyjadruje rýchlosť, akou sa krvná plazma filtruje cez glomeruly v obličkách (mikroskopická anatomická štruktúra, zmes vlásočníc, cez ktoré preteká krv a kadiaľ sa filtrujú odpadové látky a voda do kanálikov, čím vzniká moč). Inými slovami, čím nižšia glomerulárna filtrácia, tým horšia funkcia obličky, pretože sa tvorí stále menej a menej moču. Extrémne nízke hodnoty vypovedajú o potrebe dialýzy. Hladina dusíkatých látok ako sú kreatinín alebo močovina naopak pri poruche obličkových funkcií stúpa, pretože sa nevyplavujú sa z tela dostatočným tempom.

Výsledky ukázali zvýšené hodnoty dusíkatých látok u tých športovcov, ktorí nepili iba obyčajnú vodu. Konzumácia sladených nápojov pravdepodobne zvyšuje hladinu hormónu vazopresínu, ktorý tlmí vylučovanie vody do moču. Takže namiesto toho, aby sa po cvičení osviežili a doplnili tekutiny, sa ich obličky cítili presne naopak, akoby boli dehydrované a mierne znížili svoju filtračnú funkciu.

V závere štúdie autori konštatujú, že konzumácia sladených nápojov počas a po cvičení nezabezpečuje rehydratáciu, a teda je lepšie piť neochutenú vodu s obsahom elektrolytov (pri potení strácame nielen vodu, ale aj sodík a ostatné elektrolyty). (1)

Tekutiny a starí pacienti

Akútne zlyhanie obličiek u mladého a zdravého športovca, ktorý si doprial sladený nápoj, je skôr prehnanou fantáziou, než realitou. Táto možnosť nám však názorne ilustruje významný súvis funkcie obličiek a stavu telesnej hydratácie.

Kreatinín je dusíkatá látka, ktorá sa síce používa na hodnotenie obličkovej funkcie, ale jej normálne hodnoty neznamenajú vždy normálny stav. Zvýšené hodnoty v krvi zisťujeme až keď dôjde k zníženiu glomerulárnej filtrácie asi o 50 %. Teda aj pacient s „dobrým kreatinínom“ môže mať istú formu poruchy obličkovej funkcie. (2) Vo vyššie popísanej štúdii sa namerali mierne zvýšené hladiny kreatinínu u zdravých a mladých športovcov, a to iba kvôli nedostatku tekutín po cvičení. Ak k tomu dochádza u mladých a zdravých ľudí, potom nemôžeme podceňovať dehydratáciu u starých a chorých pacientov.


Nedostatočný prísun tekutín je jednou z najčastejších príčin akútneho zlyhania obličiek u pacientov v pokročilom veku, trpiacich viacerými ochoreniami. U seniorov teda môže byť oveľa závažnejším problémom, než sa na prvý pohľad zdá. V najhoršom prípade môže viesť k šokovému stavu a zlyhaniu viacerých orgánov, prípadne k rozvoju močovej infekcie. U starých ľudí klesá pocit smädu, kvôli čomu častejšie „zabúdajú piť“. Je preto potrebné pripomínať im, aby nezabudli denne vypiť 1-2 litre vody (pokiaľ netrpia na ochorenie, pri ktorom je potrebné prísun tekutín znížiť, napr. srdcová nedostatočnosť).


-


Graf ukazuje závislosť koncentrácie kreatinínu od stupňa porušenia obličkových funkcií. Až keď je glomerulárna filtrácia znížená o 50 % zaznamenávame stúpanie kreatinínu. (4)

Tekutiny u mladých a zdravých ľudí

Na druhej strane, „pitný režim“ pre mladých ľudí je iba marketingový ťah. Stalo sa trendom nosiť so sebou fľašu vody a pravidelne si „dopĺňať tekutiny“, pričom sa často prekračuje príjem 2 litrov denne.

Český plastický chirurg Jan Měšťák z 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej vystupuje na odborných konferenciách a snaží sa vyvracať mýtus o prospešnosti častého pitia tekutín. Hovorí:

„Až za demoralizujúce považujem, že žiaci v školách majú dovolené mať na laviciach PET fľaše s vodou, z ktorých pri vyučovaní nielenže stále popíjajú, a dokonca mnohí chodia na toaletu s nutkaním na močenie.“

„Neviem, čo to je dodržiavať pitný režim. Nič také neexistuje. Zdravý človek sa má napiť, keď je smädný. Neustále popíjanie z fľaše na verejnosti je nielen nevychovanosť, ale aj absolútna hlúposť. Kto to robí, skočil na reklamy výrobcov balených vôd a limonád. Nielenže prekračuje hranice zdravého rozumu, ale ničí si zdravie.“

Měšťák popisuje rôzne prípady pacientov, ktorí pili denne viac ako 3 litre tekutín a potom im kvôli hromadeniu vody opúchali rôzne časti tela. Ako vysvetľuje falošný pocit smädu u týchto ľudí?


Baroreceptory sú receptory, ktoré vytvárajú pocit smädu. Ak je krv hustá, teda ak je znížené množstvo vody v tele, receptory v hltane a ústnej dutine o tom informujú a vysielajú signál do mozgu. Pri nadmernom pití sú však receptory narušené a vyvolávajú falošný pocit suchosti v ústach.

Neexistujú nijaké hodnoverné dôkazy, ktoré by potvrdzovali priaznivý efekt nadmerného príjmu vody. Podľa slov prednostky dermatovenerologickej kliniky Nemocnice na Bulovce Jany Herzogovej neexistuje jediná štúdia, ktorá by preukázala pozitívny vplyv pitia vody na kvalitu pleti (hoci sa to často tvrdí v reklamách). (3)

Zjednodušene povedané, vodu treba piť, radšej nesladenú, ale vždy v normálnom množstve. Zatiaľ čo u zdravých a mladých ľudí nepotrebujeme kampane pre „zdravý pitný režim“, u starých pacientov je stav hydratácie veľmi dôležitý, potenciálne ovplyvňuje potrebu hospitalizácie, a preto je potrebné dôslednejšie sledovanie množstva denne vypitých tekutín.

Existujú rôzne kalkulačky na výpočet potrebného množstva vody, ktorú musíme denne prijať, ak si však zachováme zdravý sedliacky rozum a budeme sa riadiť vlastnými pocitmi, nič nepokazíme.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Zdroje:

1. Chapman L CH. et al. Soft Drink Consumption During and Following Exercise in the Heat Elevates Biomarkers of Acute Kidney Injury. 2019. In American Journal of Physiology-Regulatory, Integrative and Comparative Physiology. Dostupné na: https://doi.org/10.1152/ajpregu.00351.2018
2. http://ciselniky.dasta.mzcr.cz/CD_DS4/hypertext/KVAES.htm
3. https://science.hnonline.sk/biologia-a-chemia/1767645-ked-pitny-rezim-skodi-kolko-vody-naozaj-potrebujeme
4. https://emedicine.medscape.com/article/2054342-overview
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail