07.07.2020-09:00:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Dejiny človeka
#Záhady a zvláštne javy
#Zbúrané mýty
Jedným z najvýznamnejších kresťanských konvertitov opradených fantastickými legendami je prvý kresťanský cisár rímske ríše Konštantín I. (272/273-337), za vlády ktorého sa kresťanstvo stalo štátom uprednostňovaným náboženstvom.

Konštantín podľa tradície prijal kresťanstvo okolo roku 312 vďaka náboženskej vízii, v ktorej sa mu podľa historikov zjavil...

.
.
.

...nevedno kto, a to nevedno kedy. A táto vízia bezprostredne viedla k... nevedno čomu.

Napriek farbistým opisom v niektorých populárnych zdrojoch, dobové pramene opisujúce Konštantínovu víziu (alebo dokonca viaceré vízie) si výrazne protirečia – napriek skutočnosti, že ich autori osobne poznali Konštantína, alebo o vízii počuli priamo od neho či jeho blízkych osôb.



„Je veľmi ťažké posúdiť, či mal Konštantín jednu víziu, dve alebo tri, či táto vízia alebo tieto vízie nastali, keď bdel alebo keď spal, a či nastali, keď viedol kampaň v Gálii alebo keď už bol na ceste do Ríma, alebo keď táboril severne od Ríma v noci pred bitkou,“ píše historik a expert na rané kresťanstvo Bart Ehrman zo Severokarolínskej univerzity v Chapel Hill.

Eusebiov oslavný text

K vízii údajne došlo počas civilnej vojny, ktorá napokon viedla ku Konštantínovej vláde.

Najrozsiahlejšie pojednávanie o nej pochádza z nedokončeného diela Život Konštantína (335-339), ktorý napísal biskup Eusebios z Kaisareie. Pri hodnotení informácií tohto diela treba mať na zreteli jeho žáner: ide o panegyrik, čiže oslavný, nekritický text.

Eusebios tvrdí, že jeho podanie udalostí pochádza priamo z úst cisára. Konštantínova vízia sa podľa neho odohrala niekedy predtým, ako došlo k Bitke pri Mulvijskom moste (udiala sa 28. októbra roku 312), keď Konštantín čelil vojsku Maxentia, tyrana vládnuceho Rímu. Eusebios neuvádza detaily a zmieňuje len, že k vízii došlo na vojenskom ťažení.

Konštantín podľa Eusebia vedel, že aby porazil početnejšiu armádu protivníka, bude potrebovať božskú pomoc. Uvedomil si, že snahy jeho predchodcov poraziť Maxentia stroskotali, hoci o pomoc prosili množstvo rímskych bohov. Preto sa údajne rozhodol obrátiť na boha svojho otca – na kresťanského Boha.

„Eusebios tvrdí, že Konštantínov otec uctieval kresťanského boha. Historické dôkazy naznačujú niečo iné,“ namieta Bart Ehrman.

Potom, ako sa Konštantín obrátil na Boha v modlitbe, údajne nasledovala vízia, ktorá sa však netýkala len jeho. Videla ju celá jeho armáda.


Približne v čase poludnia sa vraj na oblohe nad slnkom zjavil krížu podobný symbol doplnený slovami „V tomto znamení zvíťazíš“. Konštantín však znameniu najprv neporozumel a premýšľal o ňom dlho do noci. Potom sa mu v spánku zjavil Ježiš nesúci rovnaký symbol, aký Konštantín videl na oblohe. Ježiš v sne nariadil Konštantínovi, aby tento symbol niesla jeho armáda ako ochranu pred nepriateľmi. Aby zážitku porozumel, Konštantín zvolal kňazov najrôznejších náboženstiev, aby mu pomohli vízie interpretovať. „Očividne si plne neuvedomoval, čo bol kresťanský boh zač,“ konštatuje Bart Ehrman. Napokon budúceho cisára najviac zaujalo rozprávanie kresťanského kňaza a rozhodol sa uctievať len kresťanského Boha.

Eusebios tvrdí, že Konštantín mu neskôr symbol ukázal: mal tvar písmena písmena P zasadeného do písmena X, čo zároveň predstavuje Kristov monogram označovaný aj ako chíró (na základe prvých dvoch písmen gréckeho výrazu pre Krista - Chí (X) a Ró (P)).

Zjavil sa mu aj Apolón

Našim ďalším prameňom je oslavná reč na adresu Konštantína, ktorú predniesol anonymný rečník v roku 310. Spomína, že Konštantínovi sa nedávno zjavil slnečný boh Apolón. Udialo sa to po víťaznej bitke v severovýchodnej Galii, konkrétne pred Apolónovým svätostánkom na území dnešnej obce Grand, Vosges. Slnečný boh údajne Konštantínovi prostredníctvom symbolov prorokoval dlhý a úspešný život a okrem iného naznačil, že Konštantín predstavuje niečo na spôsob ľudského vtelenia samotného Apolóna.

Tretí prameň pochádza z textov kresťanského historika a teológa menom Lactantius. Zatiaľ čo Konštantín sa s Eusebiom stýkal a korešpondoval iba veľmi zriedka, Lactantis bol Konštantínovi oveľa bližší. Cisár ho dokonca poveril, aby sa stal vychovávateľom jeho najstaršieho syna.

Luctantius udalosť opisuje v diele Smrť prenasledovateľov (De mortibus persecutorum). Čo je dôležité, text nepochádza z obdobia niekoľkých desaťročí po udalosti, ako Eusebiov Život Konštantína, ale len niekoľko rokov po vízii (z r. 314-315). A hoci podľa historikov opisuje zrejme tú istú udalosť, rozdiely sú obrovské.

V 44. kapitole Luctantius píše, že k zjaveniu došlo počas noci pred rozhodujúcou bitkou s Maxentiom. V sne Konštantín údajne dostal inštrukcie – nie je však jasné od koho –, aby na štíty svojich vojakov umiestnil „nebeský symbol boha“. Konštantín následne na druhý deň nakázal, aby štíty vojakov vyzdobili symbolom pripomínajúcim, ale nie úplne rovnakým s chíró – namiesto kombinácie X a P mal symbol viac evokovať kombináciu X a I. Nesúc tieto symboly na štítoch, Konštantínovi vojaci vyhrali veľkú bitku.


-

Tri pramene zdieľajú niektoré pozoruhodné podobnosti. Možno konštatovať, že Konštantínove zjavenie určite súviselo so slnkom, a že v každej vízii sa zjavil jeden boh, ktorého sa Konštantín rozhodol uctievať, pričom od uctievania iných bohov upustil.

Zjavil sa aj Sol Invictus

Hoci máme veľa prameňov opisujúcich vieru, na ktorú sa Konštantín obrátil, o jeho pôvodnej viere toho vieme málo. Máme však dobré dôvody predpokladať, že už predtým, ako sa stal Kresťanom, Konštantín nebol polyteistom.


Bart Ehrman upozorňuje, že v posledných storočiach existencie Rímskej ríše sa medzi obyvateľstvom šírili sklony uctievať prednostne jedno vybrané božstvo a považovať ho za najvyššie z božstiev. Podľa Barta Ehrmana tak Konštantín s najväčšou pravdepodobnosťou uctieval slnečné božstvo Sol Invictus, obzvlášť populárne v radoch rímskej armády, ktorej súčasťou bol Konštantín aj jeho otec. Symbolika Sol Invictus je veľmi častá na minciach s Konštantínovou podobizňou, pričom Konštantín v roku 321tomuto slnečnému božstvu dokonca zasvätil siedmy deň v týždni ako rímsky deň odpočinku.

Sol Invictus, pôvodne božstvo okrajového významu, cisár Aurelianus v 70. rokoch 3. storočia ustanovil na čelo rímskeho panteónu. Sol Invictus si Aureliana podmanil z rovnakého dôvodu, ako neskôr kresťanský Boh Konštantína: zmenu Aurelianovho náboženského presvedčenia spôsobila vízia, v ktorej sa mu zjavil Sol Invictus a vďačnosť za božskú pomoc pri rozhodujúcej bitke proti Palmýrskej ríši.

Konštantín teda ani počas svojich „pohanských“ dní zrejme neuctieval mnohých bohov, ale jedného. Existenciu iných bohov však nepopieral. Podobne ako mnohí iní súdobí Rimania bol tzv. henoteistom.

Postoje historikov

Zosúladiť odlišné verzie Konštantínových vízií sa pokúsili mnohí bádatelia. Ako obzvlášť prínosné sa pre tieto snahy ukázali výskumy psychológov, ktoré demonštrujú, že aj zdanlivo celkom živé a detailné ľudské spomienky sa postupne výrazne menia a dokonca obohacujú o nové prvky, okrem iného vplyvom meniacich sa presvedčení človeka.

Čo Konštantín videl – a či vôbec niečo – je každopádne neisté. Niektorí historici napríklad tvrdia, že Konštantín mal iba jednu víziu dva roky pred bitkou pri Mulvijskom moste, čiže krátko pred oslavou rečou z roku 310. Túto víziu najprv prisúdil božstvu Sol Invictus a neskôr vízii Krista. „Podľa tejto interpretácie Konštantín nadobudol dojem, že odjakživa išlo o Krista, pretože jeho vízia bola tak úzko spojená s veľkým víťazstvom, a nadobudol dojem, že sa udiala v noci predchádzajúcu bitke,“ píše Bart Ehrman. On sám však preferuje scenár viacerých vízií.

„Predpokladám, že [prvá] vízia sa odohrala krátko predtým, ako ju v roku 310 prvýkrát spomenuli, a že v tom bode sa Konštantín stal henoteistom a uctieval výlučne slnečného boha Sol Invictus.“

Podľa amerického historika počas dvoch rokov, ktoré predchádzali Bitke pri Mulvijskom moste , mal Konštantín veľa času uvažovať o svojich náboženských presvedčeniach. Čoraz viac si všímal kresťanské hnutie, ktoré vtedy rýchlo rástlo. Členkou, a to eventuálne mimoriadne horlivou, sa stala aj jeho matka Helena.

„Krátko pred bitkou o Rím mal ďalšiu víziu alebo sen alebo oboje,“ pokračuje Ehrman. „Vtedy sa rozhodol. Týmto rozhodnutím nebolo, že namiesto Sol Invictus uprednostní Boha kresťanov, ale že Sol Invictus je to isté ako Boh kresťanov.“

K podobnému záveru ako Ehrman dospeli viacerí ďalší významní bádatelia.



„V roku 312 bol Konštantínov boh Slnko a zároveň kresťanský Boh. Toto zosúladenie nemuselo byť náročné, nakoľko v niektorých kresťanských komunitách sa v tom čase slnečný boh synonymizoval s Kristom,“ píše historik David Potter z Michiganskej univerzity.

Pôvod vízie

Zdá sa, že vízie a snové zjavenia nepredstavovali pre Konštantína nič ojedinelé. „Vyjadrenia Eusebia naznačujú, že Konštantín mal tisícky vízií a tisícky snov, v ktorých sa mu zjavil Kristus,“ píše Balt Ehrman.

Náboženské vízie sú pomerne dobre preskúmané, takže máme predstavu o psychologickom a neurologickom pozadí ich vzniku. V prípade údajnej vízie Konštantína pred bitkou o Rím však máme po ruke aj ďalšie zaujímavé vysvetlenie. Nemecký historik Peter Weiss navrhol, že v nej možno identifikovať vzácny, ale reálny atmosférický fenomén. To, čo Konštantín interpretoval – a neskôr s rokmi a opätovnými rozprávaniami rozvádzal a zveličoval, ako je pre podobné prípady bežné – predstavoval halový jav.

Halový jav vzniká odrazom či priechodom slnečných (prípadne mesačných) lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére a môže byť viditeľný až dve hodiny. Archeológovia predpokladajú, že práve tento jav, ktorý môže nadobúdať rôzne podoby, viedol počas doby bronzovej v Európe k rozšíreniu slnečnej symboliky v tvare slnečných bárok alebo štvorspicového kolesa (tzv. slnečný kríž, objavuje sa stáročia pred vznikom kolies so spicmi, ktoré podľa starších názorov tento symbol inšpirovali).


-



Peter Weiss pripomína, že v roku 351 (alebo 350) sa nad Jeruzalemom za bieleho dňa pred očami mnohých svedkov zjavil obrovský kríž. Za jasného svetla ho bolo vidieť niekoľko hodín. Podľa svedectiev bol obkolesený dúhovo sfarbenou korunou. „Možno to považovať za potvrdenie mojej hypotézy, píše Weiss. Historik pripúšťa, že sa na svojich prednáškach stretol s rôznymi reakciami na svoju hypotézu. „Avšak tí, ktorí na vlastné oči už videli slnečné halo, sú si väčšinou istí, že je pravdivá.“

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Literatúra:
Ehrman, B. (2018): The Rise of Christianity. Simon & Schuster
Pásztor, E. (2015): Celestial Symbolism in Central European Later Prehistory – Case Studies from the Bronze Age Carpathian Basin. In: C. L. N. Ruggles (ed.): Handbook of Archeoastronomy and Etnoastronomy. Springer, 1337-1348.
Potter, D. (2012): Constantine the Emperor. Oxford University Press.
van Dam, R. (2011): Remembering Constantine at Milvan Bridge. Cambridge University Press.
Weiss, P. (2003): The Vision of Constantine. Journal of Roman Archaeology 16, pp. 237-59.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok