30.03.2019-16:45:00   |   Jakub Podhorányi
#Myslenie
Jeden z modelov, ktorý sa zaoberá problematikou vzniku správania, je Ajzenova teória plánovaného správania. Poďme si tento psychologický model trochu priblížiť a pomocou príkladu si ilustrujeme, čo všetko potrebujeme na to, aby bola pravdepodobnosť, že splníme napríklad naše novoročné predsavzatie a začneme cvičiť, čo najvyššia.

Teória plánovaného správania

Centrálnym prvkom teórie plánovaného správania je individuálny zámer (intencia) správať sa určitým spôsobom. Čiže to, ako veľmi si prajeme správať sa určitým spôsobom a ako veľa snahy sme schopní do toho investovať.



Intencie vlastne predstavujú motiváciu mysle, ktorá ovplyvňuje výsledné správanie. Čím je takéto zameranie mysle silnejšie, tým pravdepodobnejšie je, že dané správanie naozaj vykonáme.

Dané správanie však samozrejme musíme mať pod vedomou kontrolou, a teda musíme mať možnosť rozhodovať, či ho vykonáme alebo nie. Niektoré typy správania však do určitej miery závisia aj od vplyvov, ktoré majú vonkajšiu povahu, ako sú napríklad dostupnosť príležitostí vykonávať dané správanie, či dostupnosť potrebných zdrojov ako napríklad čas, peniaze, schopnosti a iné.

Čiže aby sme naplnili naše predsavzatie cvičiť, potrebujeme mať silný zámer začať s cvičením, a potrebujeme minimalizovať pôsobenie uvedených vonkajších vplyvov. Takže keď povedzme nemáme dosť peňazí ani príležitostí na navštevovanie do posilňovne, môžeme napríklad cvičiť doma s vlastnou telesnou hmotnosťou. Čo je však potrebné na to, aby vznikol zámer taký silný, aby sme prekonali prípadné prekážky? Teória plánovaného správania v tom má jasno - do hry vstupujú postoje k vykonávaniu správania, subjektívne normy spojené so správaním a vnímaná kontrola nad správaním.

Postoj

Postoj v teórii plánovaného správania vyplýva jednak z presvedčení jednotlivca o výsledkoch či rozličných vlastnostiach daného správania a tiež z hodnoty, ktorú pre neho jednotlivé výsledky správania majú.

Človek, ktorý je silne presvedčený, že svojim správaním dosiahne pre seba pozitívny výsledok, má pochopiteľne pozitívny postoj k danému správaniu. To ovplyvňuje silu jeho zámeru správať sa daným spôsobom. Ak je však presvedčený o tom, že výsledky budú skôr negatívne, aj jeho následný postoj bude negatívny a zámer slabší.



Pokiaľ ide o náš príklad s cvičením, u množstva ľudí by mohol vzniknúť konflikt, ktorého vplyv na zámer začať s cvičením bude závisieť od toho, či pozitívnym výsledkom cvičenia prisúdia vyššiu hodnotu, než tým negatívnym. Kto napríklad pred zdravotnými benefitmi uprednostňuje väčšie pohodlie, ktoré pravidelné cvičenie narúša, sotva bude mať silný zámer začínať s pravidelným cvičením.

Subjektívne normy

U subjektívnych noriem, čo sú určité presvedčenia o správaní, ovplyvnené druhými ľuďmi, je situácia podobná. Na jednej strane ich tvoria takzvané normatívne presvedčenia, ktoré môžeme definovať ako súhlas či nesúhlas pre nás dôležitých osôb s daným správaním.

Na strane druhej stojí motivácia zavďačiť sa týmto osobám. Človek, ktorý je presvedčený, že si osoby, na ktorých mienke mu záleží, myslia, že by mal vykonávať určité správanie a zároveň je motivovaný splniť tieto očakávania, bude zastávať pozitívnu subjektívnu normu. Naopak ak si dôležité osoby myslia, že by správanie vykonávať nemal, bude jeho subjektívna norma negatívna. Relatívne neutrálne subjektívne normy vznikajú v prípade, že nemáme veľkú motiváciu naplniť očakávania týchto ľudí.

Ak by človeku z nášho príkladu záležalo na mienke presvedčených lenivcov spomedzi jeho kamarátov a bol by motivovaný naplniť ich očakávania, aby medzi nich lepšie zapadol, rovnako by to malo neblahý vplyv na jeho zámer začať cvičiť.

Vnímaná kontrola

Poslednou zložkou je takzvaná vnímaná kontrola. Je to miera, do akej si myslíme, že dokážeme aktívne ovplyvňovať dané správanie. Na jednej strane je určená presvedčeniami o kontrole, ktorú máme nad správaním, teda presvedčeniami o uľahčeniach a prekážkach stojacich medzi nami a vykonávaním správania. Na druhej strane naopak stojí vnímanie vlastných schopností, vďaka ktorým vykonávanie správania vnímame buď ako ľahké, alebo ťažké.

Predpokladá sa, že je to práve vnímanie kontroly nad správaním, ktoré má spolu so zámerom (intenciou) mysle priamy vplyv na vykonávanie správania. A to predovšetkým vtedy, keď vnímaná kontrola nad správaním nemá ďaleko od tej skutočnej a objektívnej.



Ak teda človek, ktorý chce začať cvičiť, vidí veľa prekážok a vníma svoje schopnosti ako nedostatočné, neblaho to vplýva na jeho zámer naozaj začať s cvičením. Treba však mať na pamäti, že každý nejako začína, a tým pádom nie je možné sa vyhnúť tomu, aby sme skôr či neskôr nemuseli prekonať viaceré prekážky.

Záver

Ak teda neviete, prečo sa niektorým ľuďom príliš nedarí prechádzať od slov k činom, pomôžte si Ajzenovou teóriou plánovaného správania. Je možné, že dôvod nájdete niekde medzi vyššie popísanými zložkami, ktoré prehľadne zachytáva aj nasledujúci obrázok. Pochopenie dôvodov, prečo tomu tak je, totiž môže byť prvým krokom k nájdeniu riešení. Alebo aspoň pochopeniu, prečo mávajú novoročné predsavzatia len krátke trvanie.


-



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Zdroje:
Ajzen, I. (1991). The theory of planned behavior. Organizational behavior and human decision processes, 50(2), 179-211.
Montano, D. E., & Kasprzyk, D. (2015). Theory of reasoned action, theory of planned behavior, and the integrated behavioral model. Health behavior: Theory, research and practice, 95-124.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail