14.05.2018-20:00:00   |   Roland Oravský

Neživé spúšťače infekcií

Robert Koch, slávny nemecký lekár, objaviteľ pôvodcu tuberkulózy či antraxu vypracoval v 19. storočí štyri postuláty, ktoré na jeho počesť dodnes nazývame „Kochove postuláty“. (1) Znejú takto:

1. pôvodca konkrétnej infekcie musí byť prítomný u každého pacienta s daným infekčným ochorením (napr. pôvodca tuberkulózy Mycobacterium tuberculosis sa nachádza u každého pacienta s tuberkulózou, inak nejde o túto chorobu),
2. pôvodcu infekčného ochorenia vieme izolovať a vypestovať/sledovať v laboratórnych podmienkach,
3. ak zdravého jedinca infikujeme predtým izolovaným pôvodcom ochorenia, vyvolá u neho rovnaké príznaky ako u pôvodného pacienta,
4. opäť dokážeme izolovať pôvodcu ochorenia aj z nového pacienta.


Týmto definoval, čo je infekčné ochorenie. V 20. storočí sa zistilo, že tomuto „pravidlu“ zodpovedajú aj niektoré vzácne ochorenia, ktoré síce vykazujú vlastnosti infekcie, ale nie sú vyvolané živým organizmom – prionózy. Je to malá skupina ochorení, ktoré sú vyvolané priónmi, molekulami bielkovín bez genetického kódu (bez DNA alebo RNA).
Po kontakte s priónmi dochádza k zmene molekulárnej konformácie (tvaru molekuly v priestore) niektorých bielkovín nachádzajúcich sa v mozgu zdravých ľudí. Presný mechanizmus zatiaľ nie je známy. Človek sa infikuje hlavne konzumáciou potravín obsahujúcich prióny, prípadne po získaní transplantátu od chorého pacienta (napr. pri transplantácii rohovky). Treťou možnosťou je vrodená mutácia vedúca k samovoľným zmenám bielkovín v mozgu. Nedávne výskumy ukázali, že sa prióny dokážu šíriť aj v aerosóle. (2) Pre človeka to zatiaľ z hľadiska získania infekcie našťastie nemá význam.

Lebo smrteľných a neliečiteľných chorôb máme málo...

U ľudí existujú štyri prionózy. Najčastejšou je tzv. Creutzfeld-Jacobova choroba (3). Je charakterizovaná pomerne rýchlo prebiehajúcou demenciou, ktorá pacienta úplne invalidizuje v niekoľkých mesiacoch od začiatku ochorenia a následne vedie k jeho úmrtiu. Hoci prevažnú väčšinu, až 85% prípadov, predstavuje sporadická forma (teda náhodne sa vyskytujúca), existujú aj formy genetické, kedy je príčina ochorenia vrodená. Slovensko je raritné z hľadiska výskytu konkrétneho typu mutácie, ktorá u nás predstavuje až 75 percent prípadov. Z toho dôvodu sa napr. všetci darcovia rohoviek pred transplantáciou vyšetrujú pre prípadné nosičstvo patologického génu. Získanie smrteľnej a neliečiteľnej choroby by príjemcu nepotešilo, hoci by mal lepší zrak.


-


Zrejme všetci počuli o variante tejto choroby, ktorá prepukla v Anglicku v roku 1986. Odborne nazývaná epidémia bovinnej spongiformnej encefalopatie dostala ľudový názov „choroba šialených kráv“. (4) K jej vzniku pravdepodobne prispeli ľudia výrobou mäsokostnej múčky z chorých zvierat pri zníženej teplote a nedostatočnej chemickej kontaminácii. Názov „spongiformná“ odzrkadľuje obraz mozgu, ktorý je postihnutý ochorením. Doslova akoby zošpongiovateľ. Mozgová hmota ubúda a v priebehu približne polroka vedie k demencii a ďalším neurologickým príznakom. Je to jeden z prípadov, kedy si človek sám vytvoril smrteľnú neliečiteľnú chorobu len kvôli neochote robiť niečo kvalitne. Dobrá práca!


Kanibalizmus môže zabíjať

Jednou zo štyroch ľudských prionóz je aj kuru, choroba, ktorá bola typická hlavne pre domorodé kmene v Papui-Novej Guiney. Kuru znamená v preklade „triasť sa“. Domorodci si ochorenie nazvali podľa typických príznakov. Ochorenie popísal Daniel Gajdušek, ktorého otec pochádzal zo Slovenska a za svoj objav príčiny tohto ochorenia dostal Nobelovu cenu za medicínu. (5) Podarilo sa mu dokázať infekčnosť ochorenia tým, že nakazil šimpanza, u ktorého sa vyvinul rovnaký obraz choroby. Na Univerzite Komenského v Bratislave dokonca obdržal čestný doktorát. Pri bádaní odhalil, že ochorejú hlavne tí, ktorí konzumovali mozgy svojich bývalých známych. Áno, domorodci boli kanibali. Keďže sa patologické prióny nachádzali hlavne v mozgovom tkanive, chuť na mozog mala pre miestnych veľmi nepriaznivé dôsledky.
O Gajduškovi sa toho na školách príliš veľa neučíme. Síce je to takmer Slovák, ktorý získal Nobelovu cenu, na druhej strane bol obvinený z pedofílie počas svojho pobytu v Ázii. Ide o značne kontroverznú osobu a to je zrejme dôvod, prečo sa občas cielene vynecháva z rozhovoru.

Sme na prahu novej éry v liečbe degeneratívnych ochorení mozgu?

Nedávne skúmania Parkinsonovej choroby zistili, že priebeh ochorenia vykazuje podobné črty ako priónové ochorenie. (6) Autori identifikovali bielkovinu s názvom alfa-synukleín, ktorá sa môže správať ako prión, teda meniť svoju konformáciu v mozgu a následne zapríčiniť prejavy Parkinsonovej choroby u skupiny ľudí s týmto neurologickým postihnutím. Autori našli patologické bielkoviny hlavne v okolí prvého a desiateho hlavového nervu. Hlavným dôkazom podľa autorov je fakt, že tkanivo s patologickými bielkovinami môže vyvolať rovnaké príznaky aj u zvierat, ktoré boli predtým umelo infikované. Pravdepodobne sú na spustenie reakcií, ktoré vytvoria patologické alfa-synukleíny v mozgu, potrebné ďalšie faktory, či už z vonkajšieho prostredia, alebo tie vrodené (rôzne genetické predispozície). Desiaty hlavový nerv siaha ako jediný až do brucha a cestou nervovo inervuje orgány hrudníka a brucha. Je súčasťou autonómneho nervového systému, ktorý nevieme ovládať vôľou, preto sa pri strese zvýši srdcová frekvencia, mení pohyb čriev, vstrebávanie atď. Čo ak sa po príjme nejakej potraviny s priónom táto bielkovina iba „vyšplhá“ až do mozgu?
Je teda Parkinsonova choroba zvláštna forma infekcie? To ukáže čas. Možno sa raz dostaneme do doby, kedy budeme vedieť identifikovať ľudí s rizikovými faktormi pre rozvoj ochorenia a zabrániť styku so spúšťacím faktorom. Neuveriteľná predstava? Nezabúdajme, že aj obyčajný žalúdočný vred kedysi liečili hlavne chirurgicky, pritom dnes vieme, že veľa prípadov vyvoláva baktéria Helicobacter, ktorú dokážeme v žalúdku vyhubiť po 7 týždňovej antibiotickej liečbe. Keby medik na štátnici pred štyridsiatimi rokmi povedal, že na vred žalúdka treba nasadiť antibiotiká, asi by ho vyhodili skôr, než by povedal „Helicobacter pylori“.


Viacero ochorení vykazuje z hľadiska patofyziológie, teda rozvoja ochorenia, niektoré podobné črty s prionózami, preto ich občas zaraďujeme do skupiny s názvom „prion-like disease“. Pri Alzheimerovej chorobe sa v mozgu tvorí patologická bielkovina beta-amyloid, ktorá deštruuje normálne mozgové tkanivo a v prípade Huntingtonovej choroby sa tvorí patologický huntingtín. (7) Ide o oblasť medicíny, kde máme ešte veľa čo skúmať. Možno nám už blízka budúcnosť prinesie úplnú zmenu pohľadu na charakter niektorých ochorení, čo by následne mohlo priniesť nové možnosti liečby.

Zdroje:

1. http://www.wikiwand.com/cs/Kochovy_postul%C3%A1ty
2. Westaway, David; Haybaeck, Johannes; Heikenwalder, Mathias; Klevenz, Britta; Schwarz, Petra; Margalith, Ilan; Bridel, Claire; Mertz, Kirsten; Zirdum, Elizabeta; Petsch, Benjamin; Fuchs, Thomas J.; Stitz, Lothar; Aguzzi, Adriano (2011). "Aerosols Transmit Prions to Immunocompetent and Immunodeficient Mice". PLoS Pathogens. 7 (1): e1001257. doi:10.1371/journal.ppat.1001257. PMC 3020930  . PMID 21249178. Lay summary – New Scientist (January 13, 2011).
3. https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2004/01/07.pdf
4. http://www.who.int/zoonoses/diseases/bse/en/
5. https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1976/gajdusek-facts.html
6. Brundin P, Melki R. Prying into the prion hypothesis for Parkinsons disease. 2017. J Neurosci Oct 11,37(41):9808-9818 dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29021298
7. https://pdfs.semanticscholar.org/f206/f93f4d882c90e6a6f35cc5944642bbbd2291.pdf

Loading...

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail