07.04.2020-19:30:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Nebezpečenstvo informačného chaosu spočíva v šírení hoaxov, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu verejného zdravia (napr. údajné nebezpečenstvo kardiologických liekov zo skupiny ACE inhibítory – ale o tom nabudúce). Pre lepšie zorientovanie sa sme pripravili seriál o najčastejšie šírených odporúčaniach liečby COVID-19. Dnes začíname vitamínom D.

Vitamín D – všeobecné fakty

Vitamín D (kalciferol) je hormón steroidnej povahy. Jeho zdrojom je buď potrava (živočíšna strava alebo vitamínom D obohatené výrobky) alebo endogénna produkcia v koži vplyvom UV-B žiarenia.

Kým sa vytvorí finálny aktívny metabolit, prebieha v tele niekoľko biochemických reakcií v rôznych orgánoch. Zjednodušene povedané, akokoľvek dostaneme zdroj vitamínu D do tela, aktívny metabolit, kalcitriol, vzniká v obličkách.



"Déčko" má široké spektrum účinku. Už desaťročia sa popisuje jeho význam v regulácii kalciofosfátového metabolizmu. Zvyšuje vstrebávanie kalcia a fosfátov v tenkom čreve a v obličkách, podporuje mineralizáciu kostí a inhibuje parathormón, produkovaný v prištítnych telieskach, čím zabraňuje kostnej resorbcii.

Okrem priameho vplyvu na metabolizmus kalcia a fosfátov má vitamín D aj tzv. extraskeletálne účinky. V poslednom čase sa dáva do popredia jeho vplyv na kardiovaskulárny systém, antitumorózny efekt a vplyv na imunitné procesy. Skúmajú sa jeho prepojenia na autoimunitné ochorenia, popisuje na napr. pozitívny vplyv na metabolizmus pri cukrovke 2. typu alebo pri depresii. Presné mechanizmy účinku nie sú úplne jasné a v tejto chvíli ani nemôžeme s istotou tvrdiť, že vitamín D je liek na spomínané ochorenia.

Pri nedostatku vitamínu D dochádza u detí k vzniku rachitídy, u dospelých k metabolickému ochoreniu kostí, nazývané osteomalácia. Ochorenie je charakterizované poruchou mineralizácie kostí a prejavuje sa deformitami kostí, poruchami hybnosti a bolesťami v kostiach. Až 65% kostnej hmoty tvorí anorganický materiál, väčšinou hydroxyapatit. Nedostatok vitamínu D spôsobí nízky príjem alebo straty kalcia, ktorý je hlavnou zložkou hydroxyapatitu. Asi každý počul o tom ako naši starí rodičia konzumovali rybí tuk v zimných mesiacoch. Dôvodom bolo práve doplniť zásoby vitamínu D v čase nižšej expozície slnečnému žiareniu a zabrániť vzniku rachitídy u detí.

Nedostatok vitamínu D je bežný hlavne u staršej populácie. Podľa niektorých zdrojov má nízku hladinu až 13 % populácie Európy. Ak by sme hodnotili prevalenciu menej prísnymi kritériami (pod 50 nmol/l), potom by išlo o 40 % populácie Európy. Pohlavie v tomto prípade nehrá úlohu. (1) Vo všeobecnosti by malo na pokrytie potreby organizmu stačiť 1000-4000 IU (25-100 mikrogramov) vitamínu D denne. Dávka 4000 IU sa považuje za horný limit bezpečnej dávky. Áno, vitamíny totiž môžu aj škodiť.

Hypervitaminóza D alebo ako sa môžeme otráviť vitamínom

Vitamín D nie je rozpustný vo vode, preto sa môže hromadiť v tele a teoreticky sa ním môžeme predávkovať. Pravdou však je, že je reálne riziko intoxikácie vitamínom D veľmi nízke. (2) Zdravý dospelý jedinec užívajúci 50 000 IU každé dva týždne (čiže cca. 3300 IU denne) počas 6 rokov neprekročí hladinu 60 ng/ml, ani sa u neho nerozvinú prejavy intoxikácie. (3)



Ak dôjde k intoxikácii vitamínom D, hlavným rizikom je rozvoj hyperkalcémie, zvýšenej hladiny kalcia. Pri závažnej hyperkalcémii dochádza k neuropsychiatrickým zmenám (apatia, depresia, zmätenosť, porucha koncentrácie...), k gastrointestinálnym prejavom (vracanie, bolesti brucha, zápcha, pankreatitída, peptický vred), ku kardiovaskulárnym prejavom (hypertenzia, arytmie) a poškodeniu obličiek (renálne zlyhanie, nefrokalcinóza, atď.)
Keďže si naše telo vytvára zásoby vitamínu D, prejavy môžu trvať aj mesiace po jeho vysadení.

Niektoré rizikové skupiny pacientov môžu ohroziť už nízke dávky vitamínu D, ak jeho podávanie nie je správne indikované alebo nie je pravidelne kontrolované. U 1-4 % pacientov na dialýze sa rozvinie potenciálne smrteľný stav, nazývaný kalcifylaxia. (4) Ide o ukladanie kalcia do malých ciev v tukovom tkanive. Dochádza k poškodeniu ciev a vzniku nekróz, ktoré sa len veľmi ťažko hoja. Takýto pacienti nesmú prijímať vitamín D ani kalcium. Kalcifylaxia predstavuje zlú prognózu, typicky s očakávanou dobou prežitia menej ako 1 rok. (5)

Základom teda je dopĺňať vitamín D, ale nie bezhlavo a naslepo u všetkých ľudí. Ak nemáte laboratórne diagnostikovaný nedostatok vitamínu D, stačí mať bohatú racionálnu stravu a pravidelný pohyb na slnku.

Lieči vitamín D COVID-19?

Na internete s šíri informácia, že u pacientov s COVID-19 sa zistili nízke hladiny vitamínu D a preto je potrebné vitamín D dopĺňať.

Pravdou je, že dostatočné hladiny vitamínu D majú zrejme význam pre boj s infekciami. V prípade deficitu vitamínu D popísali epidemiologické štúdie horší priebeh vírusových infekcií, ako sú napr. chrípka, HIV, hepatitída C. Podľa niektorých sa deficit vitamínu D pokladá sa jeden z faktorov sezónnosti chrípky. (6, 7, 8) Suplementácia vitamínom D sa javí ako ochranný faktor akútnych respiračných infekcií. (9)

Nedávna informácia z Turína poukázala na častý nález nízkych hladín vitamínu D u talianskych pacientov s COVID-19. (10) To viedlo niektorých k smelým úvahám o možných liečebných účinkoch vitamínu D pri terapii COVID-19. Než sa začneme predčasne radovať, treba zdôrazniť, že ide zatiaľ o predbežné údaje. Zároveň nemáme údaje o tom, či došlo k porovnaniu prevalencie u nehospitalizovaných a hospitalizovaných pacientov. Nedokážeme tak zhodnotiť závažnosť nálezu nízkych hladín vitamínu D.



Nedostatočné hladiny vitamínu D je samozrejme potrebné substituovať, avšak očakávať klinicky významný liečebný efekt pri terapii COVID-19 nie je momentálne podložené vedeckými dôkazmi. Ako v mnohých iných prípadoch, aj tu môže dôjsť k zámene korelácie a kauzality. Inými slovami, určite veľa pacientov s COVID-19, ktorí ležia v nemocnici, majú aj arteriálnu hypertenziu alebo hyperlipoproteinémiu, či obezitu, nie je však správne automaticky predpokladať príčinný súvis. Liečba vysokého krvného tlaku nemá vplyv na COVID-19, takisto substitúcia vitamínu D nemusí mať nijaký vplyv a môže ísť iba o vedľajší nález, ktorý je v tejto vekovej kategórii častý. Možno budúce štúdie odhalia viac.

Záver

Nedostatočné hladiny vitamínu D sú v našej populácii časté a majú pravdepodobne väčší vplyv na zdravie, než sme si donedávna mysleli. Cieľom by malo byť aktívne vyhľadávanie takýchto pacientov a následne nasadiť substitučnú liečbu.

Je vhodné dopĺňať vitamín D pri jeho nedostatku a aj pri súčasnom ochorení COVID-19, jeho liečebný efekt však zatiaľ nie je preukázaný. Zároveň neexistuje dôkaz o priamom antivirálnom účinku vitamínu D.

Riziko v nekritickom odporúčaní hromadného užívania vitamínu D spočíva v hrozbe jeho intoxikácie. Pravdepodobnosť rozvoja takéhoto rizika je u zdravých ľudí minimálna, ale u niektorých rizikových pacientov, napríklad u dialyzovaných pacientov, by neregulovaný príjem vitamínu D mohol spôsobiť aj závažné zdravotné komplikácie.

Ako vždy, aj tu platí, všetko s rozumom.

-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:


Zdroje

1. Cashman KD, Dowling KG, Škrabáková Z, et al. Vitamin D deficiency in Europe: pandemic?. Am J Clin Nutr. 2016;103(4):1033–1044. doi:10.3945/ajcn.115.120873
2. IOM (Institute of Medicine) Dietary Reference Intakes for Calcium and Vitamin D. Washington, DC: National Academies Press; (2011) p. 1–1115.
3. Vitamin D2 treatment for vitamin D deficiency and insufficiency for up to 6 years. Pietras SM, Obayan BK, Cai MH, Holick MF Arch Intern Med. 2009 Oct 26; 169(19):1806-8.
4. Angelis, M; Wong, LM; Wong, LL; Myers, S (1997). "Calciphylaxis in patients on hemodialysis: A prevalence study". Surgery. 122 (6): 1083–1090. doi:10.1016/S0039-6060(97)90212-9
5. Angelis, M; Wong, LM; Wong, LL; Myers, S (1997). "Calciphylaxis in patients on hemodialysis: A prevalence study". Surgery. 122 (6): 1083–1090. doi:10.1016/S0039-6060(97)90212-9
6. Bitetto D, Fabris C, Fornasiere E et al. Vitamin D supplementation improves response to antiviral treatment for reccurent hepatitis C. Transpl Int. 2011 Jan;24(1):43-50. doi: 10.1111/j.1432-2277.2010.01141.x.
7. Beard JA, Bearden A, Striker R. Vitamin D and the anti-viral state. J Clin Virol. 2011;50(3):194–200. doi:10.1016/j.jcv.2010.12.006
8. ALOIA, J., & LI-NG, M. (2007). Correspondence. Epidemiology and Infection, 135(7), 1095-1098. doi:10.1017/S0950268807008308
9. Martineau AR, Jolliffe DA, Hooper RL et al. Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory tract infections: systematic review and meta-analysis of individual participant data. BMJ. 2017 Feb 15;356:i6583. doi: 10.1136/bmj.i6583.
10. Coronavirus, studio dell'Università di Torino: assumere più vitamina D per ridurre il rischio di contagio. La Repubblica. Zverejnené 26. marca 2020, dostupné na: https://torino.repubblica.it/cronaca/2020/03/26/news/coronavirus_studio_dell_universita_di_torino_assumere_piu_vitamina_d_per_ridurre_il_rischio_di_contagio-252369086/?fbclid=IwAR1Awl1BhTsXNamaq80PSZJVAamwUghf-gLDdV9LH0dQl10YRIXeNTfTzKU



Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail