05.12.2019-15:00:00   |   Marek Dzurenko
#Veda
#Zbúrané mýty
#Názory
Zhoršovanie stavu životného prostredia, devastácia ekosystémov a klimatická zmena sú dnes oprávnene horúcimi témami. Pri informovaní verejnosti by sme však nemali skĺzať k zavádzajúcim či nezmyselným slovným konštruktom, ktoré v skutočnosti vôbec neznamenajú to, čo si tí, ktorí ich používajú, myslia, že znamenajú. Ako ekológa ma už celkom vytáča skutočnosť, že väčšina ľudí si pod pojmami „ekológia“ či „ekologický“ predstaví niečo celkom iné, než čo je skutočnou náplňou mojej práce. Na vine sú najmä média a politici, ale bohužiaľ aj mnohí vedci, ktorí asi rezignovali na používanie správnej terminológie.

Rôzne zásahy a činnosti, ktoré vedú k zlepšeniu stavu prostredia, sú dnes, aspoň v slovenskom jazyku, bežne označované ako „ekologické“. Naopak pod pojmom „neekologické“ chápeme niečo, čo na životné prostredie vplýva negatívne. Dovoľte mi vysvetliť vám, prečo píšem tento rozhorčený článok a prečo sa slová ako „ekológia“ a „ekologický“ používajú v úplne nesprávnom kontexte.


Čo je ekológia?

V skutočnosti je ekológia ako veda neutrálna a študuje prírodné procesy bez ohľadu na to, či majú na človeka a iné organizmy pozitívny alebo negatívny vplyv. Prívlastky ako „ekologický“ bývajú často používané v spojeniach, ktoré sú úplný nonsens. Ekologické zmýšľanie, ekologické obaly, ekologická stavba – to všetko sú blbosti, ktoré nemajú s ekológiou vôbec nič spoločné.

Ekológia je totiž veda a nič iné. Žiadny iný druhotný význam pojem ekológia nemá. Podľa Oxfordského slovníka ekológie je ekológia „vedecká disciplína skúmajúca vzájomné vzťahy medzi organizmami a medzi organizmami a všetkými aspektami ich prostredia, živými aj neživými.“ Túto definíciu môžeme zjednodušiť na poučku, ktorá sa bežne vyskytuje v školských učebniciach: „Ekológia je veda o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a prostredím“.

Slovo „ekológia“ vychádza z gréckeho slova oikos, ktoré znamená „domov“ alebo „domáce prostredie“. Tento pojem zaviedol v roku 1870 slávny nemecký zoológ Ernst Haeckel. Na sklonku 19. storočia ho začali používať európski a americkí vedci. Prvé vedecké spoločnosti a časopisy venované ekológii sa objavili na začiatku 20. storočia. Odvtedy tento vedecký odbor rapídne narástol a v súčasnosti sa ekológiou zaoberajú desaťtisíce, ak nie státisíce vedcov po celom svete.

Treda dodať, že ekológia je ako veda trochu osobitá v tom, že sa prelína a preniká do mnohých iných vedeckých disciplín ako napríklad biológia, fyziológia, geológia, pedológia, hydrológia, klimatológia, oceánografia, atď. Kvalifikovaný ekológ musí poznať nielen biológiu a fyziológiu organizmov, ktoré študuje, ale potrebuje sa tiež orientovať v abiotických (neživých) faktoroch prostredia, ktoré sú predmetom výskumu geologických disciplín či vied o atmosfére.


Čo nie je ekológia

Ekológia teda nie je o nakupovaní bezobalových výrobkov, vegánstve, triedení odpadu či znižovaní uhlíkovej stopy. Ekológovia sa v rámci výskumnej činnosti zaoberajú napríklad potravnými reťazcami, vplyvom klimatických podmienok na aktivitu organizmov alebo tokmi materiálov a energie v ekosystémoch.

To, čo sa bežne v slovenčine označuje ako „ekológia“ v skutočnosti znamená environmentalizmus. Práve environmentalizmus predstavuje filozofiu alebo ideologicko-sociálne hnutie smerujúce k ochrane životného prostredia. Veda, ktorá skúma životné prostredie človeka a vplyv človeka naň, sa nazýva environmentalistika. Tieto výrazy majú presné definície a nie sú ľubovoľne zamieňateľné!

Je zaujímavé, že v angličtine k tomuto zamieňaniu pojmov zvyčajne nedochádza – miesto prívlastku „ekologický“ sa používajú slová ako „environmentally friendly“ alebo „eco-friendly“, čiže „priateľský k životnému prostrediu“. Eco-friendly autá, obaly, budovy, atď. predstavujú správne pomenovania pre výrobky alebo činnosti, ktoré sú ohľaduplné a šetrné voči životnému prostrediu.

Týmto vyzývam zástupcov médií, politikov, aktivistov v oblasti životného prostredia a predovšetkým kolegov vedcov, aby prestali zavádzať verejnosť používaním nesprávnej terminológie. Obzvlášť v tomto období – v čase klimatickej krízy a rapídnej straty biodiverzity – je presné a faktické informovanie verejnosti nesmierne dôležité. Ako chceme napraviť súčasný stav, ak budeme laxní už pri samotnom používaní základných pojmov?


Zdroje

Allaby, M. (2005). Oxford dictionary of ecology. Third edition. Oxford University Press. New York.
Begon, M., Harper, J. L., & Townsend, C. R. (1986). Ecology. Individuals, populations and communities. Blackwell scientific publications. Oxford.
Laštůvka, Z., & Štastná, P. (2014). Ekologie. Mendelova univerzita v Brně. Brno.
Ricklefs, R.E. (1990). Ecology. Third edition. W. H. Freeman and Company. New York.

Perexový obrázok: Nick Youngson
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail