23.02.2012-20:55:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Zbúrané mýty

Mystický otáznik

Na pódiách oddávna vidíme, ako zhypnotizovaní dobrovoľníci na povel hypnotizéra mimovoľne dvíhajú ruky, smiešne tancujú, hltajú veľké cibule v domnienke, že ide o jablká, kvákajú alebo skackajú, či dokonca majú výpadky pamäte. Podvod? Nie nevyhnutne. V početných kontrolovaných experimentoch vedci hypnózou opakovane vyvolali halucinácie, stratu pamäte, obnovenie spomienok či dokonca spirituálne zážitky. V lekárskej praxi hypnóza dokonca účinne pomáha skoncovať s fajčením, fóbiami, alebo nahrádza anestetiká pri operáciách.



Ibaže, ak sa hypnóza teší dôvere lekárskej obce, vynára sa veľký, mystikou zaváňajúci otáznik. Ako to, že si zhypnotizovaní ľudia spomínajú na minulé životy? A nejde o žiadne hmlisté, nejasné alebo útržkovité spomienky. Podľa niektorých hypnotizérov je v stave hypnózy možné u pacienta obnoviť dokonca mimoriadne komplikované, živé a detailné spomienky na jeho minulé „ja“. Až okolo 40 % hypnotizovateľných osôb opisuje takéto nové identity a mená, keď dostane sugesciu, aby pri vekovej regresii zašla pred bod narodenia (ide to aj opačným smerom - niekedy možno „obnoviť spomienky“ na „budúce životy“).

Život pred narodením

Britka Virginia Tigheová podstúpila v 50. rokoch minulého storočia šesť hypnotických sedení s amatérskou hypnotizérkou Morey Bernsteinovou. Postupne v nich odhalila viac, než čakala. Spomenula si na minulý život v 19. storočí. Spomenula si, že sa volala Bridey Murphy a bola Írka. Spomenula si dokonca, že sa narodila v malom meste Cork v roku 1798, vzala si mladého protestanta Josepha MacGarthyho a žili spolu v Belfaste do jej smrti v roku 1864. V hypnóze hovorila so silným írskym prízvukom, a nahrávka jej sedení sa neskôr výborne predávala, tak ako kniha z pera Bernsteinovej. Autenticitu prípadu sa zakrátko pokúsila spochybniť séria článkov v novinách vlastnených Williamom R. Hearstom. Tieto ale motivovala snaha zdiskreditovať konkurenčné denníky ako Chicago Daily, ktoré získali práva na príbeh Bridey Murphyovej. Keďže sa ukázalo, že väčšinu detailov svojich argumentov autori článkov vyfabrikovali, dôvera verejnosti v reinkarnáciu naďalej rástla.

Od čias tohto prípadu sú hypnózou obnovené spomienky na minulé životy populárnym argumentom v prospech reinkarnácie. Proces ich dolovania prebieha tak, že pri hypnotickej regresii až do minulého života zhypnotizovaný subjekt odpovedá na sériu otázok hypnotizéra a postupne odhaľuje identitu a povahu svojich minulých životov. Metodika pripomína kedysi populárne terapeutické obnovovanie dávno potlačených alebo zabudnutých spomienok z detstva, vekovú regresiu.

Kriminálny prízrak

Hypnóza sa v 80. a 90. rokoch minulého storočia skutočne vo veľkom používala na obnovovanie zabudnutých či potlačených spomienok. A odhaľovala znepokojivo časté prípady sexuálneho zneužívania, čo v USA vyústilo priam v ošiaľ. Počet obvinení sa vyšvihol z približne dvoch stoviek za január 1992 na vyše 11 000 za marec 1994. Do väzenia smerovali zástupy mužov. Odhady vychádzajúce z počtu obvinení pritom bili na poplach. Podľa niektorých došlo v USA k zneužitiu prinajmenšom 43 miliónov žien. Znamenalo by to existenciu zhruba rovnakého počtu sexuálnych násilníkov, takže s pohlavným zneužívaním by mala do činenia viac ako tretina vtedajšej populácie Spojených štátov!



Niektoré prípady poukazovali na znepokojujúci ráz, aký začínal tento kriminálny prízrak naberať: napr. istá žena sa mala dopustiť 3200 aktov pohlavného zneužívania. Iné obete v krajine si po špeciálnej terapii dokonca spomenuli na hrozivé zneužívanie satanistickými kultmi sprevádzané ľudskými obeťami, kanibalizmom, sexuálnym týraním a násilnými potratmi.

Falošné spomienky

Videli sme, že prvé kritiky údajných spomienok Virginie Tigheovej na minulý život skončili zdiskreditované. Toto ale neplatí pre ďalšie nezávislé výskumy. Tie presvedčivo ukázali, že Tigheovej opisy osôb a miest z Belfastu 19. storočia mali iba veľmi, veľmi ďaleko od pravdy, a že Tigheovej príbeh o minulom živote pramenil najskôr z jej podvedomých spomienok na rozprávania jej írskych priateľov a susedov.


-

Nejde o žiadnu výnimku. Skôr naopak. Ukázalo sa, že napriek zdanlivej presnosti, „spomienky“ na minulé životy spravidla vôbec nezodpovedajú niekdajším reáliám, ale nanajvýš ich dnešnému zobrazovaniu vo filmoch. Zložité a detailné príbehy nie sú prekvapujúce. Keďže je stav hypnózy typický vysokou citlivosťou na vedomé aj nevedomé sugescie a búrlivým fantazírovaním a vymýšľaním si, ľahko dochádza k vytváraniu komplikovaných falošných spomienok. Profesor psychiatrie Fred Frankel hovorí: „Títo ľudia neoklamú iba terapeuta. Oni oklamú samých seba. Nedokážu odlíšiť svoje konfabulácie od zážitkov.“

Že je vcelku jednoduché osvojiť si falošné spomienky aj bez hypnózy, dokázali početné experimenty psychologicky Elisabeth Loftus a jej nasledovníkov – postačilo v nich iba poskytnutie dôveryhodného svedectva príbuzného, že sa udalosť stala, alebo vyfabrikovanej fotografie, a potom opakované snahy o rozpamätanie sa. V rôznych experimentoch tohto typu si pätina až polovica účastníkov osvojila spomienky na širokú paletu fiktívnych príhod: blúdenie v obchodnom centre z detstva, útoky zvierat, rodinný výlet balónom, vážne nehody, operácie, rozbitie misky s punčom na svadbe, chytenie prstov do pasce na myši alebo dokonca sledovanie osoby posadnutej démonom. Subjekty si dokonca spomínali na veľké množstvo detailov, ktoré vôbec neboli zahrnuté do zmienených „indícií“ od príbuzných či fotografií.

Zdiskreditované

Fakt, že ani pacient, ani terapeut nedokážu obnovené spomienky odlíšiť od skutočných, prinútil súdy zakázať používanie hypnózy pri vyšetrovaní zločinov. Za dôveryhodné dôkazy sa viac nepovažujú ani spomienky obnovené terapiou bez priamej účasti hypnózy. Vďaka tomuto obratu začali v druhej polovici 90. rokov mnohí neprávom odsúdení opúšťať väznice, kým obvineniam, tentoraz za vytváranie falošných spomienok, čelili terapeuti.



Pravda, reinkarnácia čelí okrem uvedeného spochybnenia spomienok na minulé životy taktiež ďalšiemu závažnému problému. Podľa jej zástancov je každá ľudská duša večná. Ibaže naša populácia je v súčasnosti podstatne vyššia než kedy v histórii. Pred 2000 rokmi Zem obývalo sotva 200 miliónov ľudí. Dnes je to 7 miliárd. Žeby sa aj duše dokázali rozmnožovať?

Zdroje:

French, Ch.: The Mosaic of Memory. In Grossman, W.M., French, Ch. C., (eds.) „Why Statues Weep“, The Philosophy Press, 2010.
Gilovich, T.: How We Know What Isn't So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life. Free Press 1993.
Molé, P.: Reincarnation. In: Shermer, M. (ed.): The Skeptic Encyclopaedia of Pseudoscience. Skeptics Society, 2002.
Lilienfeld S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
Sagan, C.: The Demon-Haunted World: Science As a Candle in the Dark. Ballantine Books, 1995.
Shermer, M.: Why People Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time. Henry Holt and Company, 2003 (druhé vydanie).
Wikipédia: Hypnosis http://en.wikipedia.org/wiki/Hypnosis
Zíka, J.: Fenomén hypnóza. XYZ, 2011.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail