21.08.2017-18:07:00   |  
#Myslenie
Skepticizmus* má zlú reputáciu. Skeptikov často považujú za nevrlých ľudí, ktorí automaticky neveria nikomu a ničomu. Ale ako forenzný vedec vám môžem potvrdiť, že skepticizmus je veľmi cenný prístup v bežných situáciách – predovšetkým vo svete, v ktorom sú ľudia neustále bombardovaní informáciami.



Každý deň narážame na údajné „zázračné lieky“ alebo „zázračné diéty“. Konšpiračné teórie a „mestské legendy“ prekvitajú. Dozvedáme sa, že superpotraviny dokážu zmeniť náš život. Uisťujú nás, že prístroje v našej domácnosti sú dokonale bezpečné. Tieto tvrdenia sprevádza niečo, čo sa tvári ako „dôkaz“. Ale ako často kriticky zhodnotíme tieto dôkazy?

Som vyštudovaný forenzný patológ a vyučujem tento predmet na Juhoafrickej univerzite. Niektoré z vecí, ktoré sa naši študenti naučia, možno využiť aj nato, aby ste si poradili, keď budete čeliť fantastickým tvrdeniam, ktoré vyskakujú z regálov lekární, facebookových stránok alebo z predajní potravín.

Ako myslia forenzní vedci

Keď väčšina vedcov narazí na tvrdenie, ktoré znie príliš dobre, aby mohlo byť pravdivé, odvetia: „To je pekné – poďme to potvrdiť!“ [k čomu v praxi dochádza, hoci skutočne vedeckejšie by bolo povedať: „Poďme to otestovať!“, pozn. red.] Lenže forenzní vedci odvetia: „To je pekné – poďme to vyvrátiť!“ Takto sme naučení uvažovať.



Súčasťou našej práce je pýtanie sa mnohých otázok a zohľadňovanie všetkých dostupných dát. Dvaja slávni skeptici, ktorí vo svojej práci využívali myslenie na spôsob forenzného vedca, Michael Shermer a Carl Sagan, zostavili zoznam základných otázok, ktoré pomôžu odhaliť vierohodnosť ľubovoľného fantastického tvrdenia. Sagan bol svetovo známy profesor astronómie a riaditeľ Laboratória planetárnych štúdií na Cornellovej univerzite. Bol taktiež konzultant a poradca NASA. Shermer je vedecký publicista, historik vedy a vydavateľ magazínu Skeptic.

  • Aký vierohodný je zdroj tvrdenia?

  • Ako často zdroj predkladá podobné tvrdenia?

  • Boli tvrdenia overené iným zdrojom?

  • Zapadá tvrdenie do toho, čo vieme o fungovaní sveta?

  • Pokúsil sa niekto tvrdenie vyvrátiť, alebo sa hľadali len dôkazy, ktoré ho podporujú?

  • Súhlasí prevažná väčšina dôkazov s predloženými závermi, alebo z nich vyplýva iný záver?

  • Využíva predkladateľ tvrdenia uznávané pravidlá triezveho uvažovania a zaužívane nástroje výskumu, alebo sa ich zriekol v prospech iných, ktoré vedú k želanému záveru?

  • Poskytuje predkladateľ tvrdenia vysvetlenie pozorovaných fenoménov alebo len odmieta vysvetlenie, ktoré už existuje?

  • Ak predkladateľ tvrdenia uprednostňuje nové vysvetlenie, dokáže toto vysvetlenie uspokojivo vysvetliť rovnaký počet fenoménov, ako to pôvodné?

  • Vedú u predkladateľa tvrdenie k záverom osobné presvedčenia a osobná zaujatosť, alebo je to naopak?




  • Skepticizmus v akcii

    Tento typ otázok som zažil, keď som sa zúčastnil súdneho procesu v Británii. Muž zrazil autom ženu. Vyvinula sa jej hlbokožilová trombóza – krvná zrazenina – v nohách, ktorá sa následne presúvala až skončila v pľúcach, pričom spôsobila pľúcnu embóliu. Žena umrela.



    Na vypočúvaní sa šoféra pýtali, prečo si myslí, že ženu zrazil. Vysvetlil, že ho oslepilo slnečné svetlo a nevidel ju. Zúčastnení forenzní vedci jeho slová dôsledne overili. Potvrdili, že slnko v danom čase roka svieti oslepujúco na danej križovatke, a to konkrétne o 16:00 – čo bol čas, keď došlo k nehode. Všetky otázky, ktoré zozbierali Sagan a Shermer, boli použité a podarilo sa zozbierať obrovské množstvo dát.

    Policajný sudca napokon nariadil, aby sa neďaleko križovatky umiestnil veľký bilbord, ktorý by o 16:00 vodičom tienil.

    K šoférovým tvrdeniam sa pristupovalo skepticky a boli dôsledne preverené. A riešenie bolo navrhnuté tak, aby zabránilo podobnej nehode v budúcnosti. Toto je jedna z najhodnotnejších stránok forenzného, skeptického uvažovania. Pokiaľ dôsledne analyzujete tvrdenia a konfrontujete ich s dostupnými dôkazmi, máte možnosť informovaného rozhodovania, ktoré šetrí čas, peniaze – a dokonca životy – v budúcnosti. Toto je prístup, ktorý spoločnosť potrebuje.

    Posilnenie ľudí

    Tento spôsob uvažovania možno použiť v mnohých situáciách. V mnohých rozvojových krajinách horáky Primus spôsobujú stovky úmrtí a množstvo zranení, a to takmer každú zimu. Predstavte si, keby krajiny, ktorých sa to týka, použili tu popísaný forenzný, skeptický prístup. Dokázali by oveľa lepšie zhodnotiť, ktoré horáky sú bezpečné a ktoré nie, a vyžadovali by nápravu u výrobcov. Neboli by odkázané nato, aby sa spoliehali na tvrdenia výrobcov a predajcov.

    Forenzné myslenie a zdravý skepticizmus môžu pomôcť nám všetkým, aby sme kráčali životom oveľa pozornejšie – a bezpečnejšie.

    -



    Poznámka redakcie:
    *myslí sa vedecký skepticizmus. Kým filozofický skepticizmus spochybňuje schopnosť získať akékoľvek poznanie týkajúce sa povahy sveta, vedecký skepticizmus stavia na kritickom myslení a princípoch vedeckého výskumu, na základe ktorých hodnotí rôzne testovateľné tvrdenia – najčastejšie také, ktoré sa týkajú pseudovedy alebo údajných paranormálnych javov.

    Príspevok pôvodne vyšiel na portáli The Conversation
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok






    Za podporu ďakujeme

    Pridať e-mail