Najbizarnejší z nich je asi nasledovný: fakír prichádza na námestie v sprievode chlapca, rozprestrie koberec a obaja si naň sadnú. Potom fakír vezme povraz a vyhodí ho do vzduchu, kde zostane visieť celkom ako priklincovaný. V tom chlapec skočí na povraz a začne po ňom liezť. Keď sa dostane do istej výšky, fakír za ním hodí veľký nôž – razom padá krvavá ruka, noha a hlava na zem. Ale sotva sa dotknú zeme, zase sa spoja v živého chlapca.

Takýto kúsok sa údajne podarilo odfotografovať britským dôstojníkom a na veľké prekvapenie, fotky ukazovali fakíra sedieť s chlapcom a nožom na koberci, kým dav s úžasom hľadí do prázdneho povetria.

Neodlíšiteľné od reality

Málokto si uvedomuje, do akej miery je človek náchylný na halucinácie... aj bez podania „pomocných látok“ zvonka. Nie je nutné trpieť schizofréniou alebo inou psychickou poruchou, prípadne zranením mozgu. Postačí stres, hladovanie, nedostatok spánku, melanchólia či depresia a fyzická alebo psychická únava, pokiaľ sú prítomné dlhodobo a v dostatočnej intenzite. Vtedy zlyhávajú mechanizmy v našich mozgoch, pomáhajúce nám rozlišovať medzi vonkajšími a vnútornými, z pamäte čerpajúcimi vnemami. Inými zdrojmi halucinácií je senzorická deprivácia, napríklad pri meditácii, keď si mozog kompenzuje nedostatok vonkajších stimulov vytváraním vlastných. Tento jav je popri pokročilých štádiách meditácie bežný u nevidiacich/nepočujúcich pacientov a taktiež u väzňov držaných dlhodobo v tme.



Postihnutí týmito falošnými zmyslovými vnemami ich nedokážu odlíšiť od reality a už vôbec nie kontrolovať. Čo je ešte zvláštnejšie, vypäté emócie a sila očakávania dokážu vyprodukovať veľmi podobné halucinácie u celých davov.

Masové halucinácie

Pod vplyvom rovnakej alebo veľmi podobnej predpojatosti môžu dav opantať veľmi podobné preludy. Navyše, postupom času sa opakovaným prerozprávaním stávajú ešte vzájomne podobnejšie, až prakticky identické.

Široko známy je Edmundom Parishom hlásený prípad z roku 1897 o tom, ako jeho spolunámorníci videli ducha lodného kuchára, ktorý zomrel niekoľko dní predtým. Nielenže videli jeho ducha, no pri kráčaní po vode rozoznali jeho charakteristické krívanie. Zakrátko vysvitlo, že týmto duchom bol vlnami hnaný kus vraku.

Kvôli podstate tohto javu nie je prekvapujúce, že k hromadným halucináciám dochádza často v náboženskom prostredí – poverčiví veriaci vidia obrazy svätých pohybovať sa, pannu Máriu v oblakoch a podobne.

Kolektívna halucinácia sa frekventovane spomína aj ako vysvetlenie legendárneho indického triku. Navodeniu preludu u prestrašeného, na povery náchylného davu napomáhal popri veľkom očakávaní aj sugestívny vplyv fakírových slov, ktoré počas prevedenia triku mrmlal.

Sell More!

Halucinácie u jednotlivcov sú bežné, halucinácie u veľkých skupín zriedkavé, no o to pozoruhodnejšie. Čo sa týka indického triku s lanom, ukazuje sa, že prinajmenšom v prípade 120 rokov starej vlny záujmu je pravda oveľa triviálnejšia.

Podrobný výskum ukázal, že o ňom nejestvujú žiadne spoľahlivé záznamy spred roku 1890. Vtedy o indickom triku s lanom napísal John Elbert Wilkie pracujúci pre Chicago Tribune pod pseudonymom Fred S. Ellmore článok, aby tak periodiku zabezpečil zvýšenú publicitu. Zhruba o štyri mesiace neskôr vyšla v Chicago Tribune správa, ktorá priznávala podvod, no toto priznanie si získalo len okrajovú pozornosť. Lavína celosvetového mediálneho prepierania sa už odtrhla a nezastaviteľne napredovala.



Ako plynuli roky, postupne sa objavovali hlásenia o zazretí triku až kdesi v polovici 19. storočia. A hoci sa ani jeden prípad neukázal ako vierohodný, trik sa vžil do povedomia širokej verejnosti. Postupne prichádzali detailnejšie správy o jeho prevedení, taktiež fotografický materiál (sfalšovaný).

Výskum vykonaný Petrom Lamontom a Richardom Wisemanom poukázal na postupné zveličovanie ako u správ v tlači, tak u „očitých“ svedkov. Najkratší interval od údajného zazretia udalosti bol štyri roky – to boli najjednoduchšie svedectvá. Najzložitejšie podania pochádzali od ľudí, ktorí sa s javom stretli viac desiatok rokov dozadu.

Lenže, čo stálo na prapočiatku zveličovania resp. druhotného upravovania svedectiev? Čo bolo prvotnou, neskôr pozmeňovanou informáciou? Podľa všetkého išlo o pozorovania starých trikov indických kúzelníkov – chlapec balansujúci na bambusovej tyči a chlapec v koši, cez ktorý fakír prepichuje meče. Zdá sa preto, že s výnimkou hŕstky vágne podobných historických záznamov (ktoré mohli inšpirovať Johna Wilkieho) stojí západné nadšenie indickým trikom s lanom na veľmi vratkých, či skôr iluzórnych nohách.

-

Ďalšie informácie k odhaleniu, že indický trik s lanom je podvod: http://www.richardwiseman.com/resources/ropeJSPR.pdf

Poznámky:

* Obmeny triku zahrňujú fakírovho asistenta, obvykle malého chlapca, ktorý

- vylezie na lano (najjednoduchšia verzia)
- vylezie naň a na jeho vrchole zmizne
- vylezie, zmizne a znovu sa objaví na inom mieste
- zmienený variant, ktorý má taktiež niekoľko verzií (chlapec sa scelí v koši, alebo je rozkúskovaný počas toho, ako je „neviditeľný“
- vidieť len padajúce hnáty, ktoré sa následne spoja do chlapca)

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet